Platí, že každého robí šťastným niečo iné?

(čítanie na menej ako 8 minút, 1479 slov)

Svoj vnútorný svet vnímame ako komplikovaný a v mnohom ťažko komunikovateľný ostatným. A ešte navyše vnímame náš individuálny životný príbeh ako ojedinelý. Potom je pochopiteľné, že si myslíme, že určite musíme byť v porovnaní s ostatnými úplne jedineční.

Toto presvedčenie však spôsobuje viacero nepríjemností – napríklad, že sa často cítime nepochopení a osamelí.

Lenže aj v životných príbehoch, či v subjektívnom prežívaní samého seba sú dobre rozpoznateľné univerzálne princípy, ktoré aj ostatní ľudia prežívajú v príbehoch či vo svojom vnútri. Preto si dokážeme navzájom porozumieť, preto zdieľame svoje príbehy, emócie a presvedčenia s druhými – a tie ich rozosmejú, pohoršia, nahnevajú alebo dojmú! Lebo im vedia rozumieť a je to aj preto, že majú s nami veľa spoločného!

V spojení so šťastím však toto presvedčenie o jedinečnosti spôsobuje aj mylnú predstavu, že ak je každý človek taký odlišný, tak každý človek potrebuje aj niečo iné pre to, aby bol šťastný.

Nie je to však tak!

Šťastie je totiž dostupné pre všetkých.
A je k dispozícii v celkom očakávaných podobách.
A je dosť dobre predvídateľné, čo každého z nás robí šťastnejším.

Napriek mylnej predstave jedinečnosti každého z nás.

Šťastie a mylné presvedčenia o jedinečnosti

Prečo miesto článku o šťastí píšem o mylnom presvedčení vlastnej jedinečnosti? Takéto presvedčenie totiž spôsobuje aj to, že ľudia s týmito presvedčeniami sú menej otvorení rôznorodým oblastiam, ktoré prinášajú šťastie. Sú skeptickejší voči “univerzálnym návodom”, lebo si hovoria, že čo platí pre iných, nemôže platiť pre nich: “Ja som iná ako sú ostatní. Musím si nájsť niečo svoje, niečo jedinečné, keď chcem byť šťastnejšia.” Platí to však iba trochu.

Aby ste mali základnú predstavu o čom hovorím, keď argumentujem pre univerzálnosť šťastia:

  • naprostú väčšinu ľudí robí šťastnejšími, keď majú dobré vzťahy v rodine, s priateľmi, so svojimi deťmi, s kolegami a klientmi v práci…,
  • naprostú väčšinu ľudí robí šťastnejšími, keď môžu tráviť čas v prírode a v pohybe,
  • naprostú väčšinu ľudí robí šťastnejšími, ak majú svoju prácu, v ktorej sa učia nové veci, vnímajú uznanie od ostatných a tou prácou môžu prospievať druhým…

Chápeme sa, však? Celkom univerzálne platné veci. A sú ich desiatky. A fungujú skoro úplne na každého.

Omyl jedinečnosti je uhlom pohľadu

Tento omyl jedinečnosti je omylom pohľadu na seba a na svet.

Je to ako keby sme obdivovali stromy v lese a hovorili, že každý strom je jedinečný, lebo žiadny iný nemá rovnako poohýbané všetky konáre a rovnaký počet listov. Veď už tvary každého listu sú predsa také jedinečné! A to je pravda.

Je to pravda vtedy, keď si všímame iba rozdiely.

Ale ako keby sme zabudli, že všetky stromy majú korene, ktorými pijú vodu, že všetky žijú v symbióze s podzemnými hubami, že všetky konáre sa ťahajú tak, aby sa nezlomili a dosiahli k slnku, že všetky používajú fotosyntézu…

Fyzikálne, chemické, morfologické, biologické a iné princípy, ktoré umožňujú stromu byť stromom sú rovnaké pre všetky stromy.

A to platí aj pre ľudí.

Photo by Thought Catalog on Unsplash

Ešte inak o jedinečnosti

Presvedčenia o našej jedinečnosti sa vytvárajú aj výchovou a kultúrou, v ktorej žijeme. Nie je to iba tým ako sa subjektívne prežívame.

Žijeme skôr v individualistickej, ako kolektivistickej spoločnosti. V ázijských aj arabských krajinách, v rôznych kultúrach a náboženstvách sa na jedinečnosť a individualizmus pozerajú inak a hodnotia ich odlišne.

Ak o vás rodičia hovorili ako o zázraku, o tom ako ste šikovní, najlepší a jedineční a nikto nie je ako vy, tak ste mali šťastie na optimistických a podporujúcich rodičov (a možno žijete v USA :-)). A mali ste aj šťastie na to, že ste nemali súrodenca, ktorý by bol vašim jednovaječným dvojčaťom. Lebo vtedy by vám rýchlo došlo, že rodičia sa asi mýlia alebo vám priamo klamú v tom, že ste jedineční (“Veď ako môžem byť jedinečný, keď sme obaja úplne rovnakí? To hovoria aj jemu to isté, čo mne?”).

Ale nezávisle od toho, či máte súrodencov, tí všetci, čo vám tvrdili niečo o vašej jedinečnosti, v niečom mali pravdu, ale v mnohom zasa nie.

Sú dokonca výskumy, v ktorých sa ukazuje, že takto pozitívne chváliť dieťa, odvolávajúc sa na jeho osobnostné (a nemeniteľné) vlastnosti, v ňom spôsobuje demotiváciu v učení, objavovaní a raste (v slovenčine vyšlo od Carol S. Dwecková – Nastavenie mysle). A v českom jazyku tu.

Aj marketing na nás zo všetkých strán chrlí krásne naštylizované posolstvá o tom, ako sme mimoriadni, a ako máme byť sami sebou, a že si všetko zaslúžime a to hneď a že každý je jedinečný, ale kúpte si toto alebo ono, aby ste to naozaj ukázali všetkým, lebo ostatní to už robia. Žijeme v krajine, kde marketing podporuje individualizmus a jedinečnosť (a tieto dve veci nemajú ďaleko od seba). Nahovárajú nám, že nechcú od nás, aby sme boli stádovití, ale zároveň nás nenápadne strkajú  medzi ostatných “jedinečných” konzumentov, kupujúcich ten istý tovar.

Zaujímavé čítanie  Koučing a zvyšovanie šťastia

Ale ani marketing nemá pravdu, že sme jedineční. Ale to od marketingu, na rozdiel od rodičov, nik neočakáva.

Od marketingu sa očakáva, že bude robiť všetko preto, aby ste uverili svojej jedinečnosti a kúpili tovar alebo službu, ktorá vám to potvrdí. Potvrdí sa však najmä to, že všetci podliehame podobným princípom ovplyvňovania, lebo nie sme až takí jedineční. Stačí totiž iba zopár jednoduchých trikov ovplyvňovania, ktoré fungujú na všetkých (aj na tých, čo si myslia že nie). A fungujú tak úspešne preto, že sme si dosť podobní.

Jedinečnosť okrídleného slona

winged-elephant-chiang-mai

Slovo jedinečný je odvodené od slova jeden – a znamená byť jediný svojho druhu.

Slon s krídlami, s perím a dutými kosťami bude jedinečný asi ako ružový jednorožec.  Ale jednorožec je bájne, rozprávkové, fantazijné zviera, a to nemusí spĺňať žiadne prírodné zákony.

Slon s krídlami, ak by v takejto kombinácii existoval v prírode, by bol jedinečný v porovnaní s ostatnými slonmi a aj v porovnaní s vtákmi – vlastne by to už nebol ani slon ani vták. Teda, oveľa viac by to bol aj slon aj vták dokopy. Ak by mu žiadny iný živočích nebol ani trochu podobný, tak by bol jedinečný. Ale on už sa na prvý pohľad podobá aj na vtáka aj na slona.

Tento slono-vták, by však mal mať celkom logicky aj svojich rodičov. A ak by mal matku a otca, lebo niekto ho musel splodiť, tak nie je jedinečný – lebo spolu s jeho rodičmi by to už boli traja slono-vtáci. A teda už nie sú jedineční – aspoň nie medzi sebou.

Jedinečný teda neznamená byť úplne, ale úplne celkom iný ako všetci ostatní. To totiž v prírode nie je možné – neplatí to ani pre ľudí, ani pre týchto vymyslených elefantoptérov (ako by sme mohli nazvať okrídlených slonov). A to by som s tou definíciou jedinečnosti dosť preháňal, čo aj naschvál robím. Robím to preto, aby som poukázal na to, ako sa jedinečnosť každého jedného človeka preceňuje a zabúda sa na to ako sme si oveľa viac podobní.

Sme si totiž oveľa, ale oveľa viac podobní, než sme od seba odlišní.

A ak sa zameriame iba na to, v čom sme odlišní, tak zabúdame na to, čo máme s ostatnými spoločné. Ak sa zameriavame iba na to jedinečné, tak zostávame v klame, že:

  • to, čo prežívame my, neprežíva nikto iný,
  • to, akí sme osobnostne my, tak taký nie je nikto iný,
  • to, čo dokážeme, nedokáže nikto iný,
  • čoho sa bojíme my, toho sa nebojí nikto iba my,
  • čo robí šťastnými nás, neobšťastní nikoho iného

A to je ten omyl!

Ako spievajú Živé kvety: „To, čo nás spája je silnejšie a väčšie ako to, čo nás delí.“

Tento refrén vyjadruje nielen to, čo si myslím, nielen to, čo chcem povedať o šťastí, ale aj to, čo je bližšie pravde.

Šťastie je predvídateľné

Je to možné aj pre to, lebo ako ľudské bytosti sme prešli rovnakou evolúciou – naše zmysly, naše telá, naše mozgy a naše mysle sú si pre to oveľa viac podobné ako sú odlišné. Naši predkovia žili v rovnakých prostrediach, v rovnakých malých skupinách, ich mozog sa postupne prelaďoval z čistej snahy o prežitie viac a viac na sociálne interakcie a stovky a stovky ďalších vecí, ktorými prešli tisícky generácií. (k tomuto je samostatný článok).

Aj dnešná výchova v rodinách, v školách, medzi rovesníkmi, či pod vplyvom médií, má  svoje odlišnosti a svoje špecifiká. Ale má aj celkom pochopiteľné a predvídateľné vzťahy, pravidlá, princípy, hodnoty, presvedčenia, zážitky, ktorým sme všetci vystavení a všetci sme si nimi v nejakej podobe prešli. Všetci sme sa hrávali s kamarátmi, alebo nie, všetci sme mali milujúcich a starostlivých rodičov alebo nie, všetci sme zažili úspechy aj prehry, všetci sme niečo pochytili z kultúry (alebo nie). Niekto možno čítal viac komiksov a iní Shakespeara, ale všetci sme nejako komiksami aj Shakespearom ovplyvnení.

Všetci sme sociálne bytosti, všetci máme túžbu byť prijímaní a milovaní, všetci hľadáme svoje uplatnenie a zmysel, všetci chceme mať zo seba dobrý pocit, sme radi v niečom pohltení, radi robíme niečo, čo je prospešné a oceňované, radi si užívame slobodu, oddych aj nadšenie.

A to nás pri hľadaní šťastia spája!
A to nám dáva do rúk zdroje šťastia, ktoré môže každý využívať!

 

378total visits,1visits today

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.