Ľudské deti sa rodia „nehotové“

Ľudské mláďatá sa rodia malé a nehotové, aby prešli pôrodnými cestami matky. Mozog dozrieva až po dvadsiatke a vplyv prvých 20 rokov života je mimoriadne kľúčový na to, aké bude dieťa v dospelosti. Preto okrem zdedených génov na prostredí a vplyvoch záleží.

• Telo a mozog dieťaťa dozrieva v interakcii s reálnym prostredím a aktivitami „naživo“ a to v digitálnom svete bez ozajstného fyzického a často aj mentálneho „pohybu“ chýba.
• Osobnosť dieťaťa sa vytvára v interakcii so živými ľuďmi, ktorí na komunikáciu na mnohých úrovniach reagujú a taká pestrosť v digitálnom svete neexistuje.
• Sebavedomie dieťaťa sa vytvára pri realizácií činností, ktorých dopad na reálny svet je pre dieťa spätnou väzbou jeho schopností. Iba činnosti, ktoré vyžadujú ozajstnú námahu rozvíjajú zručnosti a tak budujú sebauvedomovanie, čo dieťa dokáže. Hráč digitálnej futbalovej hry FIFA nebude mať také „futbalové“ sebavedomie ako dieťa, čo hrá vonku futbal s kamarátmi.

V predškolskom veku sa mozog formuje v úzkej súhre s celým telom a najmä vzťahmi, ktoré má dieťa s rodičmi a s rovesníkmi. Mozog ľudského mláďaťa je nastavený na „nasávanie“ toho, čo dieťa robí a zažíva. To dotvára jeho osobnosť, zručnosti aj mnohé ďalšie nastavenia – napríklad rozvoj pozornosti, ktorá je absolútne nevyhnutná na ďalšie učenie sa a rozvoj dieťaťa.

Máme už desiatky dôkazov, že čím dlhšie deti sedia pred obrazovkami, tak niektoré oblasti dieťaťa zaostávajú za ich rozvojovým potenciálom a iné môžu byť „prepálené“. Vysvetlím konkrétnejšie.

Digitálne médiá deti nerozvíjajú, ale im ubližujú

Evolúcia mozgu človeka prebehala tisícročia, ale na vstup do digitálneho sveta ho veľmi nepripravila. Čím viac času trávia deti v predškolskom veku za obrazovkami hocakého druhu, tým viac sú vystavované vnemom, na ktoré ich mozgy nie sú pripravené. Výsledkom sú:

• Podvýživené hmatové mozgové centrum – hladká obrazovka oproti hmatovo pestrému reálnemu svetu neposkytuje toľko hmatových podnetov.
• Nerozvinuté pohybové a rovnovážne centrá v mozgu – sedenie skoro úplne bez pohybu v porovnaní s behaním a lezením neumožňuje takú kondíciu a ovládanie tela. Telocvikári by vedeli rozprávať.
• Nedovyvinuté sociálne mozgové moduly – interakcia s neživým virtuálnym svetom digitálnych postáv neumožňuje taký rozvoj emocionálnej inteligencie, empatie ani iných sociálnych zručností ako hranie sa so živými deťmi a dospelými.
• Prestimulované zmysly chaotickými podnetmi – aby bol digitálny svet príťažlivý, tak je plný premenlivých podnetov z obrazovky, čo spôsobuje preťaženie a predráždenie zmyslov dieťaťa. Na rozdiel od naprogramovaných virtuálnych svetov príroda a kamaráti čakajú na aktivitu dieťaťa, ktoré si tak množstvo stimulov reguluje samo. Digitálny svet však podnety na dieťa chrlí a tak v ňom paradoxne vyvoláva pasivitu.
• Rozbitá pozornosť – neustále striedanie podnetov z hier a videí potom spôsobuje neschopnosť vôľového sústredenia detí. Deti sú naučené, že niečo musí udržiavať ich pozornosť, ale nenaučia sa ju ovládať vlastnou vôľou. Toto je najdôležitejšia prekážka pre kvalitné učenie sa, aj šťastný život. Ozajstný svet, vzťahy aj činnosti, sú pre deti potom nuuudááá.
• Zlé návyky spojené s pohybom, sociálnou interakciou, sústredením aj samostatným riadením vlastného programu pretrvávajú až do dospelosti.

Čím viac a čím skôr, tým horšie

Čím viac je dieťa zvyknuté tráviť čas pred obrazovkou a nie v hre s ozajstnými hračkami, so živými ľuďmi a v reálnom prostredí, tým menej bude dostávať stimulov, na ktoré je mozog evolučne nachystaný. Takéto negatívne dôsledky trávenia času s digitálnymi médiami sa ešte viac zosilňujú v pubertálnom veku, ktorý je najmä o nadväzovaní sociálnych vzťahov, morálnom rozvoji a tvorbe sebavedomia.

Čo s tým?

S digitálnymi médiami je to zložité – sú už všade – doma, v škole aj v práci. Používame ich na úplne všetko od zábavy, cez nákupy, zisťovanie zmysluplných informácií, či komunikáciu s blízkymi. Nedá sa im vyhnúť a to ani nie je cieľom. Cieľom je prispôsobiť ako a koľko času trávi dieťa s digitálnymi médiami podľa veku a schopností dieťaťa. Veď ani šoférovať ho predsa nenecháte hneď ako dočiahne na plyn a volant.

Najdôležitejšie je však to,
aby deti mali plnohodnotný offline program
s ozajstnými a nie virtuálnymi hrami
a činnosti so živými a nie digitálnymi bytosťami.

Mozog sa nedokáže adaptovať za jednu a pravdepodobne ani za desiatky generácií na digitálne a virtuálne prostredie. A keďže je to mozgu a človeku neprirodzený svet (asi ako rýchla jazda autom v preplnenom meste), treba sa na neho trénovať postupne. A s ohľadom na neurologický, osobnostný, emocionálny, fyzický aj morálny vývin dieťaťa.

Odolávať lákadlám podnetov z digitálneho prostredia majú problém aj dospelí

A to napriek ich lepšej schopnosti sebaovládania. Avšak množstvo pribúdajúcich správ, nových lajkov a sledovateľov, vzrušujúcich komentárov, mailov z práce a ďalšie vyrušenia, robia aj z dospelých bytosti neschopné ovládať sa. A tak siahnu po mobile aj tristo razy denne a ešte aj v noci. Ale to je na iný článok.

Kedy môžu deti začať s počítačmi?

Správnejšia otázka je – v akom veku, koľko času a akým spôsobom, by mali deti tráviť s digitálnymi médiami, aby z nich mali viac prospechu ako škody. Je to podobná otázka ako či pohárik vínka denne prospieva alebo škodí. Kde je tá hranica a či sa dá určiť?

Základné odporúčania sú zatiaľ takéto:

• Do 2 rokov – žiadny čas s digitálnymi médiami okrem video-hovorov s najbližšími (napríklad video-hovor s otcom na služobnej ceste).
• Od 2-5 rokov – nie každý deň a maximálne 30 minút, pod dozorom rodičov a s rozprávaním sa o tom, čo dieťa robí a čo dieťa vidí.
• 6 – 11 rokov – hodina denne sa ukazuje ako dobrý čas. Viac ako hodina ovplyvňuje negatívne náladu detí a aj motiváciu robiť činnosti mimo virtuálny svet. Žiadne sociálne siete.
• 12 rokov – dospelosť – maximálne dve hodiny denne. Dieťa, ktoré má dostatočný program s pohybom a so živými ľuďmi by nemalo mať ani toľko času. Víkendy môžu deti tráviť hraním sa v digitálnom svete aj od 3-5 hodín, ale má to byť skôr výnimka ako pravidlo.
• Pri sociálnych médiách sa ukazuje, že poskytovateľmi stanovený limit 13 rokov je stále nízky a navyše stále väčší počet mladších detí sa na ne aj tak prihlasuje oveľa skôr. V Írsku napríklad zaviedli pri sociálnych médiách limit 16 rokov. Whatsapp ho zvýšil na 16 rokov pre celú Európu.

Deti, teenageri aj dospelí trávia násobne viac času na digitálnych médiách ako je odporúčané – aj vyše 7 hodín denne!

Zvyšuje sa percento detí aj dospelých so symptómami:

• úzkosti,
• pocitov osamelosti,
• depresie,
• zníženého sebavedomia,
• nespokojnosťou so svojím telom aj životom,
• neschopnosťou sústrediť sa a ďalšími.

Ak by aj deti na digitálnych médiách trávili čas tvorivo, prácou, učením sa (čo sa obvykle nedeje), tak je dôležité, aby ich čas za obrazovkou bol monitorovaný, prerušovaný inými činnosťami a neprekračoval 5 hodín. To isté platí aj pre dospelých. Mnohí dospelí trávia čas za počítačom kvôli práci, ale detí a teenagerov sa argument „veď musím pracovať“ netýka.

Schopnosť naučiť sa pracovať s počítačmi

Schopnosť adaptovať sa je u detí mimoriadne vysoká až do 25-teho roku (dozrievanie a plasticita mozgu). Pri adaptácii a učení sa nových vecí je však kľúčová najmä inteligencia a motivácia – nielen detí, ale aj dospelých. Dôležitá je neurologická, fyzická, emocionálna, morálna aj sociálna zrelosť, ktorá pomáha tomu, aby adaptácia prebehla s čo najmenšími rizikami a negatívnymi dopadmi. A práve nedostatočná zrelosť a schopnosti detí sú rizikom pri vstupe do virtuálneho sveta.

V školách je dnes dostatok možností ako deti naučiť pracovať s počítačmi. Nie je dôvod ich na to vopred pripravovať tým, že budú mať voľný prístup digitálnym médiám doma, bez dozoru a čo najskôr.

Aké sú negatívne dopady trávenia času pred obrazovkou?

Výskumy detí tráviacich čas za obrazovkami hovoria viac o negatívnych dopadoch. Čím viac času trávia vo virtuálnom svete, tým viac:

• Majú horšie schopnosti vytvárať a udržiavať vzťahy.
• Sú impulzívnejšie a teda menej schopné ovládať svoje emócie a potreby.
• Majú horšie vzťahy s rodičmi aj rovesníkmi v osobnom kontakte.
• Ich sedavý spôsob života má negatívny vplyv na ich fyzické aj psychické zdravie. S nástupom počítačov, internetu a smartfónov sa viditeľne znižuje fyzická zdatnosť detí.
• Majú horšie stravovacie návyky a stúpa množstvo detí s nadváhou.
• Majú horšiu disciplínu pri spánku – spia menej a menej kvalitne, čo ovplyvňuje ich intelektuálny výkon aj náladu.

Aktívny pohyb,
realizovanie sa v náročných činnostiach
(krúžky a šport)
a vzťahy s rovesníkmi
sú pre zdravý vývin dieťaťa
oveľa dôležitejšie ako
schopnosť pracovať s počítačmi.

Pri zručnostiach práce s počítačom sa niet kam ponáhľať. Avšak pre zdravý rozvoj mozgu, tela, psychiky a osobnosti mladého človeka je čas strávený v pohybe so živými ľuďmi po celé detstvo a dospievanie absolútne nevyhnutný.

Evolučné nastavenie vývinu dieťaťa neoklamete. Niektoré veci sa nemusia poriadne v detstve rozvinúť a veľmi ťažko sa v dospelosti kompenzujú.

Ale naučiť sa robiť s digitálnymi médiami dokážete bez problémov po celý život – dôkazom toho sú seniori, ktorí keď prejdú výcvikom, tak digitálne zručnosti zvládajú.

A z každého dieťaťa nemá byť programátor, ale iba bežný užívateľ.