Smartfóny časť 6 – Utrpenie mladého surfera

Nesmrteľná hláška Kaisera a Lábusa: Tady máš sirky a běž si hrát do stohu.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tady máš sirky jdi si hrát do stohu

By dnes pokojne mohla znieť:

Tu máš smartfón a choď sa hrať online.

Ak ste rodičia detí alebo teenagerov a čítate tento článok, uvedomte si, či je vaše dieťa/teenager doma alebo lieta niekde vonku. Ak je doma, uvedomte si, či je vo svojej izbe a či je na svojom notebooku, tablete alebo smartfóne. A či je online.

Keď je vonku, tak neviete presne, čo robí a preto sa tešíte, že je doma. Keď je však doma a online, máte mylný pocit bezpečia – takisto neviete, čo vaše dieťa robí. Jeho telo je síce doma, ale jeho myseľ je pohltená svetom, ktorý je oveľa väčší a nebezpečnejší ako keby bol s kamarátmi na ihrisku, na ulici, na výlete, na krúžku…

Generácia iGen

Zvyk pomenovávať generácie začal až po druhej svetovej vojne. Ale začala ho pre ňou Gertrúda Stein. Američanka žijúca v Paríži. Tam tvorila a pohybovala sa medzi umelcami tej doby. Robila tútorku napríklad aj Ernestovi Hemingwayovi. Práve jemu v roku 1926 do jeho prvého románu Aj slnko vychádza napísala epigram: „Ste stratená generácia.“ A myslela tým ľudí (skôr mužov) narodených pred rozhraním storočia. Myslela na tých, ktorí svoje životy v najlepšom veku obetovali a zničili v prvej svetovej vojne. Jej pomenovanie sa ujalo a zvyk dávať generáciám výstižný názov prešiel aj do sociológie a ujal sa tak dobre, že je dnes súčasťou pop-kultúry.

Napriek tomu, že pomenovania sa týkajú amerických generácií, hľadajú a nachádzajú sa prepojenia aj s generáciami v Európe a v mnohom dnes pasujú aj na post-socialistické krajiny. Máme svoje špecifiká, ale od pádu železnej opony sme aj v tomto oveľa viac prepojený s euro-atlantickým svetom. Že, husákove deti?

Jean M. Twenge, psychologička a výskumníčka, hovorí, že od roku 2012 sa v dnešnej generácii detí dejú také mimoriadne a výrazné zmeny v ich presvedčeniach a správaní, že niektoré sa ani nemajú ako porovnávať s predchádzajúcimi generáciami.

Jean M. Twenge vie, čo hovorí – 25 rokov skúma generačné rozdiely. Najnovšiu generáciu nazvala iGen a napísala o nej knihu. Mne sa teda viac páči názov Screenagers, alebo Websters (miesto youngsters).

Dlhoročné výskumy generácií ukazujú, ako hovorí Jean M. Twenge vo svojom článku Have Smartphones Destroyed a Generation?, že generačné rozdiely sa zjavujú postupne, ako odklony od nejakého typického správania predchádzajúcich generácií. Zmeny v presvedčeniach a v správaní sa posúvajú plynule na škále a je ich možné merať a navzájom porovnávať. Obvykle nejaká zmena začne a postupne po ďalších generáciách stúpa alebo klesá.

Napríklad tendencia k individualizmu, k podnikavosti a samostatnosti, sa začala pri Baby Boomers (generácia narodená po 2. svetovej vojne) a pokračovala až po Milénialov (narodení od 1981-2000). Teraz sa však trend individualizmu kriví a otáča. iGen sú ešte väčší individualisti ako ktokoľvek pred nimi, ale nie sú samostatní.

Čítajte ďalej.

Skokové zmeny v správaní iGen

O iGen generácii, narodenej po roku 1995, však Twenge hovorí, že také skokové zmeny neprebiehali v žiadnej z generácií odkedy sa to sleduje. Vždy to boli kopčeky alebo dolinky. Ale dnes majú niektoré zmeny tvar strmých skál iné tvar hlbokých priepastí. A niektoré ďalšie javy, typické pre predchádzajúce generácie úplne zmizli, a iné predtým nevídané, sa objavili.

Rok 2012 je, aspoň v USA, považovaný za zmenu generácie, pretože v tom roku sa percento populácie vlastniace iPhone prehuplo cez 50%. Preto aj ten íčkový názov pre generáciu, ktorá sa narodila medzi rokmi 1995-2012.

iGen je generácia ľudí narodených a vyrastajúcich v prostredí, v ktorom je internet samozrejmosťou a osobný prístroj na pripojenie k online svetu je normou. A toto ovplyvňuje súčasnú generáciu tak, že stojí za to sa tomu pozorne venovať.

Príchod smartfónu a nekonečné pripojenie k online svetu ovplyvnilo všetky sociálne skupiny v každom kúte krajiny, a ovplyvnilo všetky aspekty ich života – najmä sociálneho života a ich mentálneho zdravia. V roku 2017 v USA už mali 4 z 5 teenagerov svoj i-Phone (díky, Broňa, díky, Apple). A u nás to nie je inak. Akurát, že naši teenageri vlastnia širšiu paletu smartfónových značiek.

Na to, čo je typické pre jednu generáciu, však obvykle nemá vplyv jedna jediná udalosť – ani strašná ekonomická kríza, ani vojna, či technologická revolúcia. Tak to bolo dodnes. Ani príchod internetu to nespôsobil. Až do okamihu, kým sa zrodili dvojičky:

Smartfóny, ktoré vstup do online sveta umožňujú rovno z dlane a sociálne médiá, ktoré z „normálnych stránok“ stiahli všetkých mladých užívateľov. To sú silné dvojičky.

Bizarné pozitíva

V predchádzajúcej časti som hovoril o rizikovom správaní teenagerov – je to ich prirodzenosť, ktorá má svoje zdravotné riziká – lákajú ich rýchle autá a iné „extrémne športy a výkony“, správanie za hranicou zákona ich neodradí, sú priťahovaní sexom aj drogami (rockenroll trochu vyšiel z módy). Čo je lákavé a riskantné, to je dobré pre teenagera – nezávisle od prevládajúcej kultúry a historického obdobia.

V USA, sa okrem iných vecí, už roky trápia s tehotenstvom mladistvých, a počty tehotných teenageriek by u nás spôsobovali hrôzu (aj preto, že sú druhým najčastejším dôvodom úmrtia mladých, v priemere na svete). Znamená to, že aj nízky vek chlapcov a dievčat, začínajúcich so sexuálnym životom bol typický pre niekoľko predchádzajúcich amerických generácií. Podobný pokles tehotenstva mladistvých je dnes potvrdzovaný aj štatistikami na Novom Zélande.

V USA rodia teenagerky 2x častejšie ako v Kanade, 4x viac ako v Nemecku a Francúzku a 8x viac ako v Japonsku. Presnejšie, v USA je 26% tehotenstiev u mladistvých – u nás cca 10% na 1.000 obyvateľov.

Prečo o tom Twenge píše? Lebo smartfóny spôsobili, že sa táto pohroma prudko mení k lepšiemu. K lepšiemu? Áno z pohľadu počtu tehotných dievčat a aj sexuchtivých všetkých mladých je to naozaj lepšie.

Zaujímavé čítanie  Neodpusti – a ublížiš. Sebe.

Jedným z pozitívnych dôsledkov online sveta je klesajúci počet tehotných mladistvých. Jasné, že mať online pripojenie nie je jediný faktor, ktorý tomu prispieva, ale vyzerá, že bude jedným z dôležitých. Lebo nemať fyzický kontakt s ostatnými je 100% zaručenou antikoncepciou.

Ale inak? Zvážte.

Predlžovanie detstva a odkladanie dospievania

Niektoré vecí, čo sa dejú teenagerom, prinášajú uspokojenie ich rodičom. Rodičia sa tešia, keď ich dieťa je doma, keď je s nimi, keď neodchádza z domu a „netúla sa niekde po vonku“. A tak sú rodičia falošne pokojní. Ale:

  • Teenageri sa menej stretávajú (od roku 2000 do roku 2015 ide o 40% pokles ).
  • Majú menej kamarátov.
  • Menej randia.
  • Majú menej sexu.
  • Sú viac doma.
  • Menej šoférujú – veď ich vozia rodičia,
  • menej pracujú a brigádujú (nezaujímajú ich vlastné peniaze).
  • Nemajú toľko svojich tajných miest, kde by žúrovali, postávali, pofajčievali, flirtovali, hrali na hudobné nástroje či púšťali muziku, nemajú svoje skrýše, bunkre, ihriská, skateparky, miesta pod balkónmi.

Všetky tie miesta existujú. Ale sú stále menej a menej využívané.

Pozrite si okomentované grafy

Sú prevzaté z vyššie spomínaného článku Jean M. Twenge.

twenge1 not hanging out
Ako je vidieť aj na všetkých ostatných obrázkoch – príchod smartfónov zrazu prudko zmení priebeh krivky. V tomto prípade ide o to, ako rýchlo sa prestávajú stretávať s kamarátmi.
twenge2 in no rush to drive_1
To, že sa teenagerom nechce šoférovať, trápi viac Američanov, než nás, lebo sú na autá odkázaní a preto vodičáky robili bežne od 16-tich. Dnes už je to oveľa menej. Mňa však zaujíma iný jav, ktorý s týmto súvisí – samostatnosť. Jazdiť samostatne autom iste patrilo medzi znaky dospelosti, a teenageri na to dnes viac a viac kašlú.
twenge3 - less dating
Randenie klesá postupne 20 rokov a romantické komédie o tom ako ľudia nevedia randiť a sú vzťahovo a emocionálne natvrdlí, sú stále obľúbené. Ale teraz? Teraz to naberá zrýchlený spád a prestáva to byť komédia.
twenge4 less sex
Menej randenia, menej sexu. Rodičom teenagerov iste odľahne. Ale pripravte sa na to, že sa ich ešte po 30-ke, či po 40-ke budete v ich detskej izbe pýtať na vnúčatá. Neskoro.
twenge5 - feel lonely
Toto je prvý stúpajúci graf. Prudko stúpajúci graf Osamelosti. Na mobile a sociálnych sieťach môžete byť non-stop, a non-stop sa baviť s virtuálnymi priateľmi. Pocitu osamelosti sa nezbavíte. Na to nie je náš mozog pripravený. Potrebujeme byť v osobnom kontakte sa živými bytosťami. Aspoň zatiaľ.
twenge6 - not enough sleep
Epidémia nedostatku spánku ovplyvňuje všetkých – aj dospelých aj teenagerov. A má silný negatívny dopad na psychické aj fyzické zdravie.

Tak čo? Tešíte sa, že ich máte doma?

Dnes sa typické správanie dospievania rýchlo vytráca. Byť so svojimi rovesníkmi bez dohľadu rodičov, randenie, chodenie na spoločné akcie „bez pedagogického dozoru“, žúrky, poflakovanie po vonku, robenie vylomenín, hry v lesoch a na ulici – sa týka stále menšej skupiny mladých.

Rodičia sa tešia, keď sú deti doma. Dospievajúci sa na domáce väzenie sťažujú menej ako kedykoľvek predtým – sú tiež radi doma. Stačí, keď sú online. 

A všetku zábavu, obvykle dôsledne utajovanú pred rodičmi, majú teenageri rovno z domu, s rodičmi za vedľajšou stenou.

Keď sú teenageri toľko doma, tak by potom mali mať lepšie vzťahy s rodinou, však?

Vzťahy medzi teenagerami a rodičmi sa vždy pokladali za divoké, a dlhodobo sa zhoršujúce. A nie je to pre to, že je toľko rozvodov. Platí to aj pre kompletné rodiny. Nie je to len pre to, že rodičia majú kvôli práci menej času na svoje ratolesti. Vzťahy sa zhoršujú aj vďaka množstvu času stráveného na digitálnych médiách. Toto však platí rovnako pre rodičov ako aj pre ich deti.

Nie je viac konfliktov, je ich menej. Všetci sa totiž spolu oveľa menej bavia. A počet tém, ktoré sa v normálnej aj konfliktnej diskusiu riešia sa zužujú – vyjednávanie o hocičom končí pri vyjednávaní o smartfóne, dátach, času strávenom hraním, chatovaním…

Ak ešte stále čítate, tak si znova skontrolujte, kde je vaše dieťa – ani sa nepohlo z miesta. Možno sa ani vôbec nepohlo. Je vo svojej izbe, najskôr priamo v posteli, so smartfónom/notebookom/tabletom/ a online. Je potichu, je zahĺbené. S nikým sa doma nebaví. A to zhoršuje jeho vzťahy so všetkými členmi rodiny.

Digitálne médiá prehlbujú odcudzenie medzi rodičmi a deťmi a zároveň zhoršujú sociálne zručnosti a vzťahy.

Dlhodobá novozélandská štúdia s asi tisíckou osôb sa 15 ročných pýtala koľko času obvykle trávia sledovaním audiovizuálnych médií. Ukázalo sa, že s každou ďalšou hodinou sledovania médií narastá riziko oslabenia vzťahov s rodičmi o 13% a riziko oslabenia vzťahov s vrstovníkmi a priateľmi dokonca až o 20%!

Na týchto výsledkoch je zaujímavé, že sú staré a sú z obdobia (1987/88), keď okrem TV neboli iné digitálne médiá! Čiže keď deti sledovali iba TV, tak už to im zhoršovalo vzťahy s kamarátmi!

Preto je veľmi významná ďalšia štúdia z roku 2004 na 3.043 novozélandských žiakoch (14-15 ročných). Súvislosť medzi množstvom času strávenom sledovaním digitálnych médií (už nielen TV, ale aj PC a konzolové hry) a oslabením vzťahov s rodičmi a rovesníkmi sa ukázala aj teraz. Pritom negatívny efekt konzolových hier na vzťahy s rodičmi bol ešte o 20% silnejší ako pri sledovaní TV.

Porovnanie oboch štúdií ukazuje aj nárast celkového užívania audiovizuálnych médií – zdvojnásobenie z tri na šesť hodín denne — a to súčasne pri výraznom oslabení vzťahov s rodičmi a priateľmi z priemerných hodnôt 29,5 na 23 (rodičia), respektíve z 28 na 22,9 (priatelia).

Dnes, ďalších viac ako desať rokov po tejto štúdii pribudli smartfóny a sociálne média.

Aký efekt môžu mať dnes na vzťahy smartfóny? Keď za 1. sa celkový čas strávený s digitálnymi médiami blíži k 9 hodinám denne, a za 2., keď deti prechádzajú z ostatných médií na smartfóny, lebo poskytujú ešte lákavejší obsah ako TV, PC a herná konzola dokopy?

Na záver pikoška

Deti a teenageri dnes ani veľmi netelefonujú. Mobil skrátka už nepoužívajú ako možnosť spojiť sa osobne aspoň hlasom a v priamom prenose. Deti prešli zo zvukového dorozumievania do úplného ticha a písania správ.

Tou pikoškou je správa znova z Nového Zélandu.  S dobrým názvom: Deti sa stali textuálne aktívne. Mládežnícka linka, vytvorená na pomoc mladým, aby sa mohli zdôveriť a poradiť o svojich problémoch v poslednom období skoro celkom stíchla. Mladí netelefonujú, ale posielajú textové správy. Výsledkom je, že poradenstvo sa robí písaním krátkych správ. A predstavte si, ako môže asi prebiehať taká náročná vec, ako niekomu pomáhať v osobných problémoch, keď si máte písať a používať vety do 160 znakov?

Smerujeme k tichej domácnosti, k tichým pracoviskám, k tichým priateľstvám.

Polnočné kráľovstvo

Určite si väčšina z vás pamätáte scénku z Pyšnej princeznej, keď obuvník prešiel za hranicu svojho kráľovstva k susedom a začal bláznivo tancovať a spievať, lebo v ich Polnočnom kráľovstve to bolo zakázané.

Pyšná-švec

Môj komentár:

Smerujeme do kráľovstva, kde nie je zakázané ani spievať, ani tancovať, ani čokoľvek povedať nahlas. 
Ale s mobilmi v ruke bude aj tak všade úplné ticho. A nikomu to nebude vadiť ani chýbať!

732total visits,2visits today

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.