V článku o najdôležitejších rozhodnutiach v živote som písal o tom, že medzi ne patrí výber životného partnera. Asi by ste predpokladali, že keď ide o dôležité rozhodnutie na celý život, tak takéto rozhodnutie robíte poriadne. Je to však naozaj tak? Ako si naozaj vyberáme životného partnera, keď nie rozumne?
Súboj dvoch svetov
Pri diskusiách o výbere partnera sa môžete stretnúť s tým, že ľudia rozmýšľajú dvoma celkom protichodnými spôsobmi. Zároveň! Lebo obe tvrdenia platia.
- Sme biologické živočíchy s pudmi a evolučnými mechanizmami.
- Máme istú mieru sebakontroly, sebareflexie a vedomia aj racionality.
A tento protiklad – živočích s vedomím –
tvorí základ protichodných názorov na to ako si naozaj vyberáme životného partnera.
Vyberáme si podľa predstáv a kritérií (vedomý výber)
Na jednej strane si uvedomujeme, že na výbere životného partnera záleží a tak nad tým rozmýšľame, robíme si predstavy, a technickým jazykom povedané, „stanovujeme si kritéria“, aký by mal životný partner byť.
A to vyzerá ako dostatočne racionálny (rozumný) postup. Nebudeme predsa chcieť žiť s niekým, koho sme si vybrali náhodne. Ale chceme žiť s niekým, koho výber sme, vzhľadom na závažnosť rozhodnutia, dostatočne dobre zvážili.
Avšak v tomto článku si ukážeme, že sa výrazne preceňujeme a spôsob ako si naozaj vyberáme životného partnera je často horší ako keď zvažujeme kúpu nového bytu.
Riadime sa zamilovanosťou (inštinktívny výber)
Na druhej strane dobre chápeme, že:
- stavy zamilovanosti, že
- nám ten druhý vonia,
- nás až nepochopiteľne priťahuje,
- na druhého myslíme a nevieme sa na neho vynadívať,
sú asi spôsobené nejakými pudovými, živočíšnymi procesmi, ktoré sú mimo našu kontrolu.
Odborníci ešte nevedia úplne opísať ani všetky biologické faktory (spoločenských a psychologických je iste ešte viac), ktoré nakoniec spôsobia to, že tí dvaja si jeden druhého vyberú a aj spolu nakoniec zostanú.
Zámerne oddeľujem výber životného partnera od toho, že spolu zostanú, lebo to sú dve časti partnerského spolužitia. V tomto článku sa venujem tomu ako si naozaj vyberáme životného partnera. Nevenujem sa tomu, čo pomáha, že spolu zostanú. Aj tomuto sa iste budem v niektorom z mojich článkov venovať.
O konzumných preferenciách vieme viac než o tom, ako si naozaj vyberáme životného partnera
Mimochodom, vieme (firmy vedia) oveľa viac o tom ako si ľudia vyberajú nejakú obchodnú značku (PEPSI vs. COCA COLA), alebo konkrétny druh produktu ako napríklad prací prášok, než o tom ako si naozaj vyberáme životného partnera. Firmy investujú miliardy do výskumov zákazníckych preferencií, ale do porozumenia oveľa dôležitejších vecí ako je partnerský život sa toľko neinvestuje.
Ale aj to príde. Dnes sa už každý človek vďaka biznis-konzumnému spôsobu života premenil na produkt. Sme neustále pripojení na internet a skoro všetky naše voľby robíme online. A tak o nás Google, Facebook, Apple a podobní, vedia viac ako naši rodičia, či životní partneri. Dokonca, v niektorých oblastiach vedia o nás o niečo viac ako my sami.
Problém nie je iba v tom koľko informácií o nás majú korporácie a marketingové agentúry, ale aj v tom, že vedci výsledky svojich výskumov dávajú k dispozícii verejnosti. Ale technologickí giganti informácie o nás neposkytnú nám, ani širokej verejnosti. Miesto toho ich za veľké peniaze predávajú tretím stranám, aby nás politicky a ekonomicky manipulovali vo svoj prospech.
Takže, moja predpoveď pre budúcnosť „párenia a párovania“ je nasledovná:
výber životných partnerov nám budú robiť korporácie,
aby podporili naše konzumné a politické správanie takým smerom,
ktorý bude vyhovovať najmä im.
A my budeme nadšení veriť, že to vyhovuje aj nám. Napríklad aj preto, lebo sme stále lenivejší, stále viac pozornosti venujeme práci a zábave a aj preto, že máme stále menej zručností na vyberanie životných partnerov. Podobá sa to na Matrix, aj keď od konšpirácií mám ďaleko. Ale o tejto distópii som nechcel písať. ☺
Dve teórie ako si vyberáme životného partnera
Sú dve základné teórie, ktoré sa snažia vysvetliť ako si vyberáme životného partnera.
Evolučná teória výberu sexuálneho partnera
Evolučná teória k výberu životného partnera hovorí nasledovné: Správanie, fyzický vzhľad a osobnostné črty, ktoré predvádzajú potenciálnym sexuálnym partnerom väčšiu šancu na prežitie a splodenie potomstva zvyšujú našu príťažlivosť. Veľmi zjednodušene povedané – biológia určuje, koho si vyberieme. Napríklad:
ženy preferujú viac mužov s postavou v tvare V
(široké ramená, úzky pás)
a muži preferujú viac ženy s tvarom tela ako presýpacie hodiny
(plecia a boky rovnaké a pás užší) .
Ale týchto biológiou podmienených kritérií je oveľa viac.
Vôňa/pach partnera je spojená s jeho imunitnou kompatibilitou s vami, tvár mužov, ktorá sa viac páči ženám je viac „hranatá“, lebo je ovplyvnená množstvom testosterónu… atď. Ak vás o tom zaujíma prečítať si veľmi zaujímavú a dobre sa čítajúcu knihu, tak vrele odporúčam knihu popredného evolučného psychológa Davida M. Bussa – Evoluce touhy. Kniha v papierovej verzii je vypredaná, ale v elektronickej forme sa dá kúpiť tu.
Teória sociálnych rolí
Autorkou teórie sociálnych rolí je americká psychologička Alica Eagly, ktorá hovorí, že skôr spoločenské ako biologické procesy diktujú naše „spoločenské rozhodnutia“.
A výber životného partnera je skôr spoločenské rozhodnutie, pretože s ním neplánujeme iba splodenie potomstva, ale aj dlhodobú výchovu potomkov a spoločné spolužitie.
Ešte inak povedané – postavenie/rola muža a ženy v spoločnosti viac ovplyvňuje, ktorí dvaja vytvoria pár, než ich biologické pudy a preferencie.
Príkladom platnosti tejto teórie je, že ženy preferujú viac mužov bohatších (nezávisle od výzoru) pretože, to prináša pocit istoty, že sa budú vedieť postarať o nich a ich spoločné potomstvo. Lenže za posledných 50 rokov sa v moderných spoločnostiach stále viac umožňuje ženám, aby získavali bohatstvo a moc a tak sa deje to, čo by sme podľa teórie sociálnych rolí očakávali – čím je pozícia mužov a žien spoločensky rovnejšia, tým menej kladú ženy dôraz na mužove zabezpečenie.
Štúdie ukazujú, že posledné desaťročia už rovnaké percento mužov ako žien pokladá finančnú zábezpeku od partnera za podstatnú (u žien percento kleslo a u mužov stúplo).
Nič nie je iba čierne alebo biele. A aj v tomto prípade dilema, či výber životného partnera ovplyvňuje iba príroda alebo iba kultúra, je skôr prepojením oboch vplyvov.
Navyše, kritériá výberu partnera sú v oboch teóriách v podstate totožné – ten rozdiel je v tom, či za pôvod kritériá tieto prístupy vnímajú biologické podklady alebo spoločenské tlaky.
Takže, ponúkam 5 základných kritérií ako si vyberáme partnera, ktoré sú podložené desiatkami rokov výskumov (napríklad Todd Shackelford, David Schmitt, and David Buss, 2005)
Ako si vyberáme životného partnera?
Dnešná doba sa výrazne líši od spoločenského života pred sto rokmi, tisíc rokmi, či desaťtisíc rokmi.
Dnes stretneme osobne alebo virtuálne stovky ľudí denne. A navyše, väčšinu z nich stretneme prvý a posledný krát v živote. Stačí sa prejsť po meste a stretneme počas prechádzky viac nových ľudí, než pred tisíc rokmi stretli naši predkovia za celý svoj život.
Naše kritériá pre výber partnera sa však za posledné tisícročia výrazne nezmenili. Spoločnosť sa zmenila výrazne, biológia však v podstate vôbec. Naša psychika je však prepojením biologického základu a intenzívnych interakcií s vonkajším svetom, kultúrou a skúsenosťami. Naša psychika je oboje – biológia aj kultúra.
Tým chcem povedať, že niektoré kľúčové veci pri výbere partnera sú dlhodobo stabilné a niektoré, tie viac pod vplyvom kultúry, sa menia rýchlejšie.
Zákony partnerskej príťažlivosti
Dovolím si pre jednoduchosť skombinovať obe teórie – evolučnú teóriu aj teóriu sociálnych rolí. Pozorne sledujte a porovnávajte jednotlivé kritéria výberu so svojou situáciou, ako ste si vy životného partnera vybrali. Ak vás voľba iba čaká, tak budete čítať veľmi pravdepodobnú predpoveď, kde a za akých podmienok vášho budúceho partnera nájdete. ☺
Je to lepšie ako horoskopy!
1. Známosť a vystavenie
Vo všeobecnosti platí, že je väčšia pravdepodobnosť, že sa dáme dokopy s niekým s kým sme v dlhšom kontakte. Čím viac sme s niekým v kontakte, tým je pravdepodobnejšie, že ho poznáme a následne ho/ju prijmeme ako životného partnera a dokonca sa aj zamilujeme.
Toto pravidlo „známosti a vystavenia“ neplatí len pre výber životného partnera, ale je to univerzálne pravidlo marketingu – čo vidíme každý deň, to sa nám zdá príťažlivejšie ako niečo neznáme. Keď stretávate niekoho každý deň je to ako reklama, ktorá sa opakuje v televízii.
Len sa pozrite na vlastný vzťah alebo vzťahy okolo seba – koľko párov poznáte a sú to bývalí spolužiaci, kolegovia, chodili na tú istú školu, zoznámili sa pri spoločnom hobby, či sa vídavali na ulici, v parku, v obchode? A koľko párov poznáte takých, čo sa videli prvý krát v živote a hneď sa dali (alebo chceli dať) dokopy?
Stavím sa, že to bude veľký nepomer v prospech tých, čo sa dlhšie poznali, kým sa dali dokopy.
Berieme si skôr tých, ktorých často vídame.
Poznáte tú ľudovú pesničku: Denne som ho vídavala, až kým som ho milovala…? Asi nie, lebo som si ju vymyslel, ale text je k veci. ☺
A kde je potom láska na prvý pohľad? Nuž, to je čierna labuť. Zriedkavý, intenzívny, ale možno preto tak preceňovaný jav.
2. Fyzická atraktívnosť
Fyzická krása je dôležitá pre výber životného partnera. Je to nespravodlivé, lebo základ fyzickej atraktívnosti je genetický. Ale taká je príroda.
Keď chceme prírode pomôcť, tak sa umelo prikrášľujeme. Kozmetika, móda, diéty, fotografie celebrít… Taká je zase kultúra. Príroda aj kultúra vytvárajú tlak na fyzickú krásu. Len kozmetický biznis v USA v roku 2020 (kedy sme v podstate ani nechodili medzi ľudí!) mal zisk 50 miliárd dolárov.
Ak niekto hovorí, že: „Viac záleží na vnútri, než na vonkajšom vzhľade.“- tak sú to ženy. Muži vám toto nebudú veľmi tvrdiť. Ale ženy potrebujú mať ten priemerný výzor muža vykompenzovaný jeho spoľahlivosťou a ukážkou schopností sa o ňu postarať. Aj sexuálny výber je nemilosrdný biznis!
Trúfame si len na tých, voči ktorým sme podobne atraktívni. Tých (oproti nám) menej atraktívnych nechceme a na tých atraktívnejších si netrúfame. Ale je to pochopiteľné. Na jednej strane sa nechceme strápniť, že nás odmietne o triedu atraktívnejší človek a na druhej strane nechceme robiť intímnosti s niekým, kto je nám fyzicky odpudivý.
Atraktívnosť funguje ako spoločenský obchod – môžeme si dovoliť iba tak atraktívneho partnera, na ktorého máme – či už ho pritiahneme majetkom alebo vlastnou mierou atraktivity. Preto sú spolu najčastejšie ľudia, ktorí majú podobnú úroveň atraktivity.
Výnimkou sú bohatí muži aj ženy – tí si môžu dovoliť oveľa atraktívnejších a mladších partnerov ako sú oni sami.
Berieme si tých, čo sú na trhu s partnermi
podobne fyzicky cenní (atraktívni)
a môžeme si ich dovoliť.
A kde je potom rozprávka o kráske a zvierati? Nuž jedine, že by Zviera malo osobnosť a majetok (slávu), ktorými by svoju fyzickú neatraktívnosť vykompenzovalo.
Ale najčastejšie platí – rovný si seberovnú hľadá a rovná si seberovného vyberie.
Uprednostňujeme priemerné tváre!
Pre fyzický vzhľad je zaujímavé aj to, že úplne neplatí tvrdenie, že máme svoje typy mužov alebo žien, ktoré preferujeme. Trochu to platí (predchádzajúca skúsenosť, výzor matky), ale aj tak uprednostňujeme priemerné tváre. Napíšem to ešte raz – uprednostňujeme priemer! Inak povedané, keď výskumníci z tisícok tvárí vytvoria fiktívnu priemernú tvár, tak je pre nás atraktívnejšia ako tváre jednotlivých ľudí, z ktorých ju pre nás zložili!
3. Osobnosť a charakter
Už ste si skoro mohli myslieť, že ľudské vlastnosti v tom ako si vyberáme životného partnera nehrajú žiadnu rolu. Osobnostné vlastnosti však pri výbere životného partnera do úvahy berieme.
Zo štúdií vyšlo, že nás priťahujú takí ľudia a my priťahuje druhých vtedy, keď pôsobíme ako kompetentní (schopní, zruční) a srdeční ľudia. Kompetentní, teda inteligentní a sociálne zdatní ľudia sú vnímaní ako príťažlivejší. Milí a srdeční ľudia sú takisto vnímaní ako atraktívnejší.
Chcete tvrdiť o sebe, že záleží predsa na vnútre a nie na fyzickej kráse? Tak buďte k druhým milí, láskaví, srdeční a inteligentní (vzdelaní, múdri) – to je výherná kombinácia.
Inteligencia a sociálna inteligencia sú predpokladom toho, že partner/partnerka budú v živote nielen úspešní, ale aj schopní kvalitného spolužitia a výchovy detí.
Berieme si skôr tých, čo sú milí a rozumní.
Takže prečo sa tvrdí, že ženy chcú zlých chlapcov a muži chcú dračice? Nuž jedna vec je byť sexuálne priťahovaná k výrazne mužným typom nezávislých bojovníkov (atraktívne spermie) a je pochopiteľné, že mužov priťahujú vyzývavé dračice, lebo vyzerajú ako ľahšia korisť na jednu noc, než hanblivé dievčinky.
Ale tu sa bavíme o tom ako si naozaj vyberáme životných partnerov a nie milencov pre nezáväzné sexuálne radovánky.
4. Blízkosť
Aby nevzniklo nedorozumenie. Toto zase nie je psychologické kritérium blízkosti v zmysle náklonnosti alebo intimity, ktorú vieme s druhým prežívať. Bolo by to pekné, ale je to oveľa povrchnejšie.
Väčšina z nás si vyberie za životného partnera niekoho, kto býva „na skok, čo kameňom dohodíš, na dohľad, o dve ulice ďalej„.
Nevyberieme si za životných partnerov ľudí z opačnej strany zemegule, ani z opačnej strany štátu, ale niekoho, kto býva v najbližšom okolí. Bratislavčan môže mať za ženu východniarku, ale určite ju stretol, keď chodili spolu do školy.
Nie sme vôbec prieberčiví a ani takí nároční ako si o sebe myslíme. Sme pohodlní a praktickí.
Berieme si tých, čo máme poruke.
A čo s tým, že láska hory prenáša? Nuž, ak je tá hora, za ktorou žije náš milý/milá príliš veľká na to, aby sme ju prekonávali vždy, keď sa máme chuť stretnúť, tak si nájdeme skôr niekoho, kto žije na našej strane pohoria a vieme si za ním/ňou odskočiť celkom pohodlne a hocikedy.
Platí skôr: „Zíde z očí, zíde z mysle.“
5. Podobnosť
Podobnosť potenciálnych partnerov je najsilnejší faktor zo všetkých piatich spomínaných.
Sme automaticky priťahovaní k ľuďom, ktorí sú ako my. Kresťania sú priťahovaní ku kresťanom. Športové typy k športujúcim, vzdelaní k vzdelaným, extroverti preferujú extrovertov. Čím viac máme podobností s druhou osobou – osobnostne, hodnotovo, skúsenostne, životným štýlom a dokonca aj vekom, tak je väčšia pravdepodobnosť, že si ho/ju vyberieme ako životného partnera.
Ako to? Veď predsa protiklady sa priťahujú! Nuž, to možno platí pre magnety, ale nie pre ľudí.
Neplatí, že protiklady sa priťahujú alebo že chcem nájsť niekoho, kto ma doplní.
Takýchto párov je výrazne menej a majú viac partnerských problémov vznikajúcich kvôli ich odlišnosti. Takéto porekadlá vznikajú aj kvôli tomu, že výrazne odlišné, ale dobre fungujúce páry, si práve kvôli ich odlišnosti skôr zapamätáme. Ale je ich oveľa menej ako partnerov, ktorí sú si podobní.
A čo keď sa rozhodujem medzi…?
Evoluční psychológovia Todd Shackelford, David Schmitt a David Buss sa zaujímali aj o dilemy, ktoré pri výbere životného partnera máme a od 9.000 mužov a žien (z 37 krajín) zistili ako sa v nich rozhodujú.
Láska vs. Zdroje (Milujem vs. Postará sa)
Je to ako filmová dilema – milujem chudobného, ale dvorí sa mi boháč. Ako sa mám rozhodnúť?
Dotazníky ukázali, že keď je láska silná, tak oželieme ekonomické zabezpečenie. Ale ak je spoločenský status (bohatstvo a postavenie) potenciálneho partnera naozaj vysoké, tak urobíme v ľúbostnom vzťahu kompromis a vyberieme si častejšie finančnú a materiálnu istotu.
Posledné tisícročia vieme, že ženy preferovali u mužov ekonomické zabezpečenie výrazne viac než muži u žien – pretože len tak mali istou, že sa dokážu bezpečne postarať o svoje deti. Avšak za posledné desaťročia vďaka väčšej rovnosti žien, vďaka ekonomickej a právne samostatnosti žien, stále menej žien vyžaduje u mužov, aby sa o nich vedeli postarať.
Dnes je v podstate vyrovnané percento mužov a žien, ktorí chcú od partnera/rky, aby boli schopní sa o nich ekonomicky postarať.
Spoľahlivosť vs. Atraktívnosť
Keď si vyberáme mimoriadne fyzicky atraktívneho partnera/partnerku, tak oželieme ich emocionálnu nevyrovnanosť (a potom to ľutujeme). Platí aj opak – ak partner vyzerá veľmi emocionálne stabilný a spoľahlivý, tak sme ochotní zľaviť z nárokov na jeho fyzickú atraktívnosť.
Ženy však o niečo viac ako muži očakávajú od mužov emocionálnu stabilitu, teda spoľahlivosť. Uprednostnia spoľahlivého a inteligentného muža aj keď nie je až tak fyzicky atraktívny.
Muži až tak veľmi nehľadia na status, emocionálnu stabilitu a inteligenciu u žien – viac im záleží na vonkajšej kráse, mladosti, fyzickom zdraví a túžbe mať deti – ak hľadajú životnú partnerku.
Kariéra vs. rodina
Máme tendenciu odpustiť partnerovi, ktorý je mimoriadne cieľavedomý (a úspešný) v kariérnom postupe, že nemá veľký záujem o rodinu/deti.
Na druhej strane ľuďom s nedostatkom akademickej, či kariérnej snahy to odpúšťame, ak sú ochotní postarať sa o veľkú rodinu.
Spoločenskosť vs. Príslušnosť k našej komunite
Ak je niekto z našej náboženskej skupiny, tak to zvyšuje jeho/jej atraktivitu aj keď nie je moc prívetivý typ.
Potenciálny partner, ktorý je veľmi spoločenský a prívetivý nás však bude priťahovať aj keď nie je z našej náboženskej komunity a tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že riskneme opustenie komunity pre takto atraktívneho partnera.
Ženy sú v princípe vyberavejšie ako muži
Spôsob ako sú muži a ženy zapojení do splodenia a vychovania detí zásadne ovplyvňuje ako si vyberajú partnerov. Ženy musia deti vynosiť, kojiť aj vychovať, mužom stačí byť len pri ich splodení.
Ženy však potrebujú veľmi presne dopredu odhadnúť, či muži, s ktorými splodia deti, budú ochotní venovať čas, energiu a svoje hmotné statky iba jej a spoločným deťom. Inak príde o základný zdroj zabezpečenia a mylné rozhodnutie pre prelietavého partnera môže byť pre ňu fatálne.
Preto ženy oveľa opatrnejšie zvažujú a majú vyššie kritériá než muži. A nakoniec aj tak ženy vyberajú s kým pôjdu do dlhodobého zväzku.
Muži nie sú vyberaví a v podstate im stačí príležitosť. Ženy si potrebujú oveľa viac vyberať.
Ako drsne poznamenala najvýznamnejšia a najznámejšia kanadská spisovateľka a feministická aktivistka, ktorá sa preslávila najmä Príbehom služobníčky:
„Muži sa boja, že ich ženy vysmejú.
Margaret Atwood
Ženy sa ale boja, že ich muži zabijú.“
Situácia postavenia žien je našťastie na celom svete stále lepšia a lepšia, ale ešte bude dosť dlho trvať, kým prestaneme mať pocit, že Atwoodovej poznámka je nepríjemne trefná.
Ako som na predchádzajúcich „zákonoch partnerskej príťažlivosti“ ukázal, spoločenské zmeny ovplyvňujú najmä spôsob akým ženy menia niektoré svoje kritériá výberu životného partnera.
A určite stojí za diskusiu aj to ako tieto zmeny k lepšiemu pre ženy, vedú k väčšej rozvodovosti, väčšiemu počtu singles, nižšiemu počtu narodených detí a ďalším spoločenským javom súvisiacich so sexuálnym, partnerským a rodičovským správaním mužov aj žien. (Určite za to neviním ženy, ale za príčinu pokladám spoločenské zmeny!)
Záverom
Ani veda ešte nezistila všetky ozajstné dôvody ako si vyberáme vhodného životného partnera.
O príťažlivosti partnerov vieme všelijaké vtipné veci ako napríklad zo štúdie Davida Lykkena a Auke Tellegena o manželkách identických dvojičiek. Za prvé dvojičky si ani náhodou nevyberajú za manželov a manželky podobných partnerov. Bežne vidíte vtipné fotografie, že identické dvojičky nosia rovnaké svetre, či fajčia rovnaké cigarety. Ale životných partnerov si rovnakých nevyberajú.
A nielen to – partner alebo partnerka identickej dvojičky ich ani nepriťahuje!
Ako si vyberáme životného partnera je v podstate stále záhada. Nielen preto, že určite nemáme ešte dosť znalostí aké kritériá používame pri výbere, ale aj preto, lebo tento proces je subjektívny a zložitý a navyše je skrytý v mysliach a telách jednotlivcov.
A nielen to – v nasledujúcom článku budem tvrdiť, že výberu celoživotného partnera ani náhodou nevenujeme toľko pozornosti v porovnaní s tým ako tvrdíme, že nám na tom záleží.
Tento článok je inšpirovaný článkom Noama Shpancera z Psychology Today.
