fbpx
psychológia šťastia titulka

Optimizmus podľa Seligmana

Martin Seligman v roku 1998 na konferencii Americkej psychologickej asociácie (APA) prehlásil, že je dôležité skúmať nielen to ako ľuďom pomáhať z psychologických problémov, ale aj zisťovať, čo ich robí šťastnými. Svojim vyhlásením založil Pozitívnu psychológiu – jednu z najnovších oblastí výskumov v psychológii. Pozitívna psychológia skúma oblasti ako je optimizmus, flow, silné stránky, vďačnosť a mnohé ďalšie.

(10 minút optimistického čítania, 1359 slov, 2 strany)

Martin Seligman na TED-e

Ale to už bol Seligman v psychologických kruhoch známy. Nielen tým, že bol vtedy prezidentom APA. Ani tým, že má skvelé meno pre psychológa – Selig (blahoslavený, oduševnený) man (muž, človek) 🙂

Bol uznávaný preto, že v 70 rokoch skúmal a dobre vysvetlil naučenú bezmoc (pesimizmus) ako jeden z možných dôvodov depresie. Psy z experimentov asi moc veľkú radosť nemali, ale dôsledky výskumu boli celkom ďalekosiahle.

Vysvetlenie experimentu je v popisku obrázka (pod ním).

Seligman rozdelil psov do dvoch skupín. Oba dostávali elektrický úder, ktorý im bol nepríjemný. Časť psov však mohla pred bolesťou ujsť a časť psov nech urobila čokoľvek, úderu sa nevyhla. Tí druhí psy sa nakoniec naučili, že je jedno, čo urobia, aj tak šok dostanú. Obe skupiny psov potom Seligman umiestňoval do novej klietky (na obrázku), v ktorej sa dalo preskočiť na jej druhú polovicu. V tej prvej polovici všetky psy dostali elektrický úder. Psy, ktorí boli naučení, že je jedno kam sa pohnú, sa ani v novej situácii nepokúsili prejsť do druhej polovice klietky a elektrické údery bezmocne trpeli. Naučili sa bezmoci a ostali odovzdaní príkoriam experimentátora aj keď im stačilo urobiť jediný skok do bezpečia.

To je rodený pesimista? Blbosť!

Pesimistom ani optimistom sa nerodíme. Máme nejaké vrodené predispozície, ale dedičnosť sa na úrovni našej dobrej nálady podieľa asi iba z polovice. Ostatné spôsobuje naše učenie – teda naše zážitky a ako si ich vykladáme. Tak sa učíme, tak vytvárame svoju skúsenosť. To má zásadný vplyv na to ako nakoniec pristupujeme k našim úspechom a zlyhaniam a do akej miery prežívame optimizmus alebo pesimizmus.

Niekto sa síce ráno budí veselý bez príčiny a druhý otrávený a bez nálady, ale v dospelosti veľká časť nášho celkového naladenia je spôsobená tým ako o svojom živote zmýšľame.

Seligmana zaujímalo, čo je typické pre optimistov a čo pre pesimistov. Bol ovplyvnený nielen svojim pôvodným výskumom naučenej bezmoci, ale aj úspechmi kognitívno-behaviorálneho prístupu v psychoterapii (KBT) pri liečbe depresií. Hľadal spoločné znaky rozmýšľania a správania optimistov aj pesimistov a chcel vedieť v čom sa optimizmus líši od pesimizmu.

Dokončenie na ďalšej strane.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Návrat hore