Oceňujem námahu autora tak podrobne rozpísať recenziu na Eckhartovu knihu. Po prečítaní niekoľkých riadkov však mám pocit že autor čítal knihu len námatkovo. Pretože v recenzii sú nezrovnalostí s obsahom knihy.

Napr.:
Tolle neodporúča oddelenie od mysle iba vtedy, keď nám spôsobuje utrpenie. On tvrdí, že myseľ ako taká spôsobuje utrpenie a že konečný cieľ je sa od nej navždy oddeliť.

Úryvky z knihy:
stále využívate vlastnú
myseľ, keď ju potrebujete, ale využívate ju omnoho koncentrovanejšie
a efektívnejšie ako predtým. Používate ju praktickejšie, a pritom
ste oslobodení od nedobrovoľného vnútorného monológu a zažívate
vnútorný pokoj.

Naša myseľ je v podstate mechanizmom, ktorý nám pomáha prežiť.
Útok a obrana pred inými mysľami, zbieranie, uchovávanie a analýza
informácií – v tom je myseľ dobrá

Pravé odovzdanie sa je však niečo úplne iné. Neznamená to, že máte pasívne znášať akúkoľvek situáciu, v ktorej sa ocitnete, a nemáte s ňou nič robiť. Neznamená to ani, že si máte prestať robiť plány alebo pozitívne konať.

Nezameriavajte sa na stovky vecí, ktoré budete musieť urobiť v budúcnosti, sústreďte sa len na tú jednu konkrétnu vec, ktorú môžete urobiť teraz. Neznamená to, že by ste sa mali vzdať plánovania. Možno práve plánovanie je tou jedinou vecou, ktorú môžete urobiť teraz. Určite si však nezačnite premietať “mentálne filmy”, ktoré vás neustále odnášajú do budúcnosti.

Tak isto píše o tom že človek si môže uvedomiť svoje chyby z minulosti ale nemal by sa strácať v minulosti lebo je to bezodná jama.

Dôvod prečo Eckhart ani raz nespomenul slovo mindfulness je že mu proste nevyhovuje, každý používa svoj vlastný slovník 🙂 :
https://medium.com/@bharatkaravadra/its-mindlessness-the-purpose-of-meditation-techniques-it-s-not-mindfulness-71d724f319af

Ja osobne skôr za problém pokladám to že ho mnohý ludia vnímajú ako Boha alebo nejakého mesiáša alebo inú nadľudskú bytosť.

Autorovi článku prajem veľa úspechov v živote a tak isto v práci, pred ktorou mám veľký rešpekt.

Milá Helena
ak sa nemýlim, tak jedinú vec, ktorú som nespochybňoval a nekritizoval bolo práve bytie v prítomnosti. O Mindfulness, Všímavosť sa zaujímam roky, niečo málo v nej aktívne robím a čítal som viacero múdrych kníh od uznávaných praktikov (Kabat-Zinn, Matthieu Ricard, Dalajlámu, Andy Puddicomb a ďalších). Tolleho nepokladám za jedného z tých múdrych a zdôvodnil som to viacerými argumentami. Orgazmov som prežil stovky 🙂 aj keď v mužskej verzii, takže by som to aj asi trocha vedel precítiť. Ďakujem za radu, aby som bol viac v prítomnosti. S nemyslením je to však problém. To nejde. A to je Tolleho omyl. A ďakujem za komentár, teším sa že môj článok je čítaný, aj keď mi je ľúto, že fanúšikovia Eckharta Tolleho robia presne to, čo im odporúča. Snažia sa nemyslieť. S úctou k vám a kritickosťou k názorom druhých. Aleš

Autorovi odporúčam, aby „precítil“. Ak vám budem vysvetľovať, čo je orgazmus, a budem to robiť desiatky rokov, pochopíte to? Nie. Kým to neprežijete, nepochopíte. Toto je odlišný stav, ale princíp ostáva.

Vyskúšajte sa zbaviť myšlienky na „potom“ a „predtým“. Možno, keď prežijete pár sekúnd v „teraz“…budete „chápať“, v úvodzovkách. Lebo „teraz“ sa nechápe.

Milá Marcela,
článok o knihe Eckharta Tolleho som písal ja, Aleš Bednařík. Uznávam, jasné, že mám od osvietenia ďaleko, nech je pod tým myslené, čokoľvek. Ja som zvedavý človek, takže by som rád vedel viac. Napríklad: Čo som podľa vás nepochopil?