Očakávanie odmeny

Zaujímavý je aj iný objav v našej neurologickej schéme zvykov. Keď robíme niečo opakovane, tak sa spustí v mozgu hormón dopamín počas konzumovania odmeny. Vďaka tomu prežívame slasť z odmeny. Keď však činnosť, ktorá nám prináša slasť (dopamínový efekt), robíme opakovane, tak mozog si pamätá, že odmena príde. Začne budúcu odmenu a slasť z nej predvídať, začne sa tešiť a spustí dopamín skôr ako príde odmena. Sme odmenení dvakrát! Sila zvyku posilňuje aj mieru šťastia, ktorú z činnosti získavame.

Ak je opakovanou činnosťou zlozvyk, tak práve craving (žiadostivé očakávanie) nám bráni zlozvyk ukončiť a podporuje vznik a udržiavanie závislosti.

Našťastie to isté platí aj pre dobré zvyky – ak si vždy po rannom pohári vody a kuse ovocia začnete obliekať tričko a obúvať tenisky, budete sa pravdepodobne tešiť na to, ako vám bude dobre, keď si pôjdete zabehať alebo sa prejsť. Sila zvyku sa dá natrénovať krokmi, ktoré zvyk posilňujú.

Ako na zmenu?

Keď chceme urobiť zmenu v návykoch – dá sa postupovať nasledovne.

1. Zistite si, čo sú impulzy, motívy, potreby, pnutia – ktoré vás vedú k neželanému správaniu.
2. Potom si uvedomte, aké uspokojenie vám zlozvyk prináša – fyzické uvoľnenie, pocit relaxu, sociálny kontakt?
3. Nájdite si, čo môžete robiť, aby ste získali odmenu a uspokojili potrebu. To nové správanie začnite robiť miesto pôvodného zlozvyku.

Pri zmene zlozvyku, netreba meniť ani počiatočné potreby ani cieľovú odmenu.
Stačí nahradiť nevhodné správanie za iné, ktoré je vhodné – a napĺňa rovnakú potrebu a prináša odmenu.

Kľúčové zvyky

Sú zvyky, ktoré ovplyvnia aj mnohé iné oblasti a vytvoria v nich nové ďalšie užitočné zvyky. Keď vo firme chcete zaviesť nulovú úrazovosť a v podstate to chcú všetci zúčastnení, tak sú ochotní zmeniť pracovné postupy, nosiť ochranné prostriedky, zastavovať linku, či upozorňovať kolegov porušujúcich bezpečnosť.

Výsledkom je, že sa viac ľudí stará o to ako veci fungujú, vznikajú nové komunikačné kanály, ľudia preberajú viac zodpovednosti, dávajú viac podnetov na zlepšovanie výrobkov či procesov, zvyšuje sa kvalita a ďalšie veci, ktoré už vôbec nemusia súvisieť s bezpečnosťou.

Podobne je to aj v osobnom živote – ľudia, ktorí pravidelne športujú, obvykle aj zmenia stravovanie, sú viac spoločenskí, menej fajčia a pijú alkohol, sú trpezlivejší v komunikácii, a podávajú lepšie intelektuálne výkony.

Deti v rodinách, ktoré spoločne jedávajú, majú vďaka tomu lepšie školské výsledky, sú emocionálne vyrovnanejšie a sebavedomejšie. To sú reálne zistené dôsledky rodinného stolovania.

Ak si nájdete jednu oblasť, v ktorej prevezmete kontrolu, a vytvoríte z nej zvyk, tak to ovplyvní aj iné oblasti života.

Dokončenie na ďalšej strane.