Terapia lesom je liekom na mestské choroby. V predchádzajúcom článku sme si povedali, že život v meste a teda mimo prírodu spôsobuje, že sme nešťastní a keď sa k tomu pridá pracovný a konzumný tlak, rapídne sa zvyšuje pravdepodobnosť psychickej aj fyzickej nepohody, ktorá môže prerásť až do rôznorodých telesných aj duševných ochorení. Láska k prírode a jej praktikovanie je zároveň aj liečba prírodou.

(menej ako 13 minút lesného čítania, 1697 slov, 2 strany)

A nielen to – ide aj o to, že väčšina z nás trávi viac ako 90% času v byte, v aute, v kancelárii, výrobnej hale, v obchodnom centre. Aj hýbať sa chodíme do telocviční, posilňovní, či rotopédujeme pred televízorom doma. Chodíme málo von – do parkov alebo do lesov. A to je problém.

Vonku trávime menej ako 10% času. A je veľmi pravdepodobné, že viaceré zdravotné problémy spôsobuje práve deficit prírody.

Kedy ste naposledy kráčali lesom? Kedy ste ponorili ruky do jazera alebo potoka, aby ste cítili jeho chlad? Kedy ste naposledy vnímali vône borovíc, či lúčnych kvetov? Veď, terapia lesom je zdarma.

Kedy ste svoje telo a zmysly vystavili počasiu? Akémukoľvek počasiu? Byť vonku, skoro za každého počasia, je dnes pre stále viac a viac ľudí brrrrr. Najmä, keď je škaredo, veterno a chladno. Síce mnohí máme najkvalitnejšie športové oblečenie, ktoré nás ochráni pred zimou aj mokrom, ale nepoužijeme ho na to, aby sme boli proste viac vonku. Dáme si ho iba na lyžovačku alebo na firemný teambuilding – teda raz, dva razy do roka.

A prečo na tom vlastne záleží? O tom je táto séria článkov.

Biofília je láska k prírode

V knihe Last Child in the Woods (Posledné dieťa v lesoch) jej autor Richard Louv pomenoval dôsledky spojené s nedostatkom pobytu v prírode. Strádaniu spojenému s odlúčením od prírody dal názov Nature-Deficit disorder – čiže porucha nedostatku prírody.

Je aj logicky pochopiteľné, že pri nedostatku kontaktu s prírodou trpíme. Celú evolúciu sme boli jej integrálnou súčasťou. Celé naše telo, zmysly aj psychika sa vyvinuli ako prirodzená súčasť prírody spoločne s celou faunou, flórou, baktériami a inými druhmi života. Sme jemne na prírodu naladení a sme s ňou napevno previazaní. Máme v tele viac buniek, ktoré nie sú ľudské a pomáhajú nám v tráviacom trakte stráviť potravu, ktorá je z vonkajšieho prostredia. Máme v sebe viac „buniek z vonkajšej prírody“ ako našich vlastných. Láska k prírode je evolučne naprogramovaná.

O evolučnom prepojení s prírodou píše tiež jeden z najuznávanejších odborníkov na evolúciu človeka – Edward O. Wilson. Vyšlo mu u nás viacero kníh v českom preklade. Tri z nich sú práve o človeku – Smysl lidské existence a O lidské přirozenosti. Tretia z nich sa volá Biophilia a v nej práve Wilson vysvetľuje ako to, že sme tak úzko prepojení s prírodou. Na opísanie nášho vzťahu s prírodou použil názov biofília. Biofília je láska k prírode – je to hlboká náklonnosť k všetkému živému a teda aj k prírode. Pobyt v prírode vnímame ako krásny, zmysluplný a obohacujúci. Pobyt v prírode nás robí šťastnými a udržuje nás v dobrej psychickej kondícii. Vďaka biofílii nás to ťahá do prírody a vďaka nej aj v prírode pookrejeme. Preto aj milujeme domáce zvieratká a psom a mačkám domácim sa po „skrotení človeka“ darí veľmi dobre.

Biofília je láska k živému

A práve v súvislosti so zvieratami si môžeme uvedomiť ďalšie naše odtrhnutie od prírody. Kvôli mäsu, vajciam, mlieku, kožušine a zábave, väzníme viac zvierat ako je ľudí na zemi. Milujeme domácich mazlíčkov, ale väzníme miliardy hydiny aj dobytka. Sme proti otroctvu, ale jeme mäso zo zotročených zvierat. Tvrdíme, že nie sme rasisti, ale sme speciesti (spíšisti). Ľudí už otročiť ani diskriminovať nechceme, ale iné živé tvory diskriminujeme. Ale to je na iný samostatný článok.

Keď sa vrátim k tomu ako pobyt v uzavretých priestoroch mení naše zdravie k horšiemu, tak si stačí predstaviť zvieratá uväznené v bytoch, klietkach, či zoologických záhradách. Podobne ako my, sú biofilné, čiže prírodu milujúce, aj ostatné živočíšne druhy.

V tejto časti sa chcem venovať tomu, prečo a ako má príroda na nás taký liečivý dopad. A naozaj to nie je iba o tom, že máme byť na čerstvom vzduchu. V lese je naozaj viac kyslíka, lepšia vlhkosť, menej prachu a iných splodín. To sú pre naše mestom namáhané pľúca prospešné kvality vzduchu.

Terapia prírodou však poskytuje aj mnoho ďalších liečiv.

Umenie a veda lesného kúpeľa

Som nadšenec prírody. Moja láska k prírode sa prejavila aj tak, že som sa do nej presťahoval, rád sa v nej pohybujem a ešte radšej fyzicky pracujem. Aj polehovanie a čítanie pod stromami má väčšie čaro ako v interiéri. Chvíle pri ohni v lese strávené posedávaním a rozprávaním s blízkymi patria medzi tie najpríjemnejšie.

Zaujíma ma, čo nás robí šťastnejšími a čo môžeme pre to robiť.

V prírode má každý spontánne pocit, že mu je lepšie. To už zaberá terapia lesom. V prírode je zaujímavé aj to, že v podstate nemusíte nič robiť – a lepšie vám bude aj tak! Šťastie zdarma, šťastie bez námahy. Na rozdiel od ostatných oblastí, ktoré nám prinášajú zvýšené prežívanie šťastia, spokojnosti a zmysluplnosti – do prírody stačí iba ísť. Dať si ju do programu.

Keďže ma podrobnejšie zaujímalo, čo prispieva nielen dobrému pocitu, ale aj mnohým zdravotným efektom, potešil som sa, keď som objavil, že bola preložená celkom čerstvá kniha od prezidenta Spoločnosti pre lesnú medicínu v Japonsku. Jej autor Qing Li píše, že: Niektorí ľudia študujú les, iní študujú medicínu. Ja sa zaoberám lesnou medicínou, aby som našiel spôsoby, akými prechádzka po lese prospieva našej celkovej pohode.

Je to nádherne výpravná kniha. Na každej strane je krásny obrázok lesa. Jednoduchým a krátkym jazykom nás Quing Li oboznamuje so situáciou v Japonsku ako keby písal haiku o lese a zdraví. Odporúčam – čítanie pre radosť aj poznanie. Skvelý darček pre milovníkov prírody.

V následujúcom zozname budem používať viaceré zdroje, kniha je jedným z nich.

Pokračovanie na druhej strane.