V predchádzajúcom článku sme si opísali prvé štyri fázy romantického vzťahu – túžbu, zamilovanie, budovanie vzťahu a fázu záväzku. V pokračovaní si povieme viac o tom ako sa vzťah môže ešte o hodný kus posunúť ďalej – napríklad príde kríza vo vzťahu, ale aj dozretie vzťahu. A niektoré vzťahy pokračujú do fáz rozchodu a vyrovnávania sa s rozchodom.

Tak poďme na to. Ešte nás čaká kus cesty vzťahmi.

5. Fáza krízy – kríza vo vzťahu

Málokto si praje mať krízu vo vzťahu. Nieto ešte celú fázu alebo viacero kríz. Ale konflikty sú prirodzené a nevyhnutné. Nezávisle od toho aký si človek, nezávisle od toho aký dobrý je vzťah v ktorom si, tak kríza vo vzťahu musí prísť. Aj viac razy.

Každý ma svoje potreby a očakávania. Nielen tie vzťahové. A keď sa tvoje potreby a očakávania stretnú s potrebami a očakávaniami druhého (a keď sú odlišné), tak vytvoria konflikt. Dostať sa do stretu je nevyhnutné a riešiť potom konflikt tiež.

Konflikt často prežívame ako nepríjemný a jeho riešenie môže byť bolestivé. Ale konflikt môže byť rovnako dobrý ako zlý. To ale záleží od toho ako ich riešiš a ako na to reaguje tvoj partner/partnerka. A aj keď riešime konflikty umiernene, tak môžu byť nepríjemné, bolestivé, zraňujúce. To k tomu často patrí ako kolesá a volant k autu.

Kríza je tu s nami a my s ňou

A na konflikty ste vo vzťahu mohli naraziť už aj v predchádzajúcich fázach – v zamilovaní ste ich uhladili (niekedy doslova a aj v erotogénnych zónach). Vo fáze budovania vzťahu ste si dali záležať, aby ste pri riešení konfliktov boli konštruktívni a rešpektujúci. A ak nie, tak asi už nie ste spolu. A aj vo fáze stabilizácie ste asi mali konflikty a možno ste ich riešili väčšími záväzkami (Tak sa vezmime!).

Každý vzťah skôr či neskôr narazí do ľadovca ako Titanic – kríza vo vzťahu je tu (Stojí mi to za to? Chcem sa hádať s týmto? Chce sa mi investovať a prekonávať krízy s touto?). Krízu môžu vyvolávať vonkajšie faktory, ako je strata zamestnania, finančné ťažkosti, zdravotné problémy. Inokedy sa vzájomné konflikty točia okolo tej istej témy, či prechádzajú rovnakými scenármi, ktoré ale nevedú k dohode, ale k rozkolu. (Ty ma nerešpektuješ! Ty mi zase nerozumieš!)

Kríza vo vzťahu odhalí slabé miesta vzťahu. Partneri musia čeliť výzvam, ktoré môžu vyvolať frustráciu, sklamanie alebo dokonca hnev a bezmocnosť. Tu je dôležité, aby ste spoločne našli spôsoby, ako sa s týmito problémami vyrovnať a nezahodili vzťah kvôli dočasným ťažkostiam (ak sú naozaj dočasné).

Mne pomohli k prekonaniu mojich kríz vo vzťahu okrem iného aj tieto dve veci:

1. Výskumy Johna Gottmana ukázali, že ak majú partneri emocionálny nástup pri konfliktoch pomalý, tak vzťah vydrží. Ak ich hádky mali raketový nástup (po pár sekundách na seba kričali) a emócie zaplavili jedného alebo oboch, tak sa skoro naisto rozišli. Spor teda začínajte, keď ste ešte pokojní. A pokojným tónom v ňom aj pokračujte. Tak dlho ako len viete. Že zostanete pokojní neznamená neprejavovať emócie! Znamená to sledovať, či ma nezaplavujú. Ak áno, dajte si pauzu od rozhovoru.
2. V dobrých dlhodobých vzťahoch partneri pochopili, že niektoré konflikty nedokážu vyriešiť. John Gottman tvrdí, že až 69% konfliktov sú neriešiteľné, lebo ich tvoria ťažko zmeniteľné rozdiely medzi partnermi. A tí, čo spolu zostali, sa vzájomné rozdiely naučili veľkoryso akceptovať.

Radosti tejto fázy romantického vzťahu:

• Ak sa pár dokáže cez krízu vzťahu preniesť, vzťah sa stane odolnejším a silnejším.
• Prekonávanie výziev v páre môže priniesť nové pochopenie a hlbšiu intimitu. Ak ste ochotní čeliť kríze spoločne, tak je väčšia šanca, že ju zvládnete.

  Nástrahy:

• Ak sa správame nerešpektujúco, tak silnie riziko emocionálneho odstupu (vnútorný rozchod) alebo ozajstného rozchodu, ak sa problémy nedoriešia.
• Nedostatok komunikačných zručností a neochota (alebo neschopnosť) emocionálnej otvorenosti vedie k pocitu osamelosti, nepochopeniu a zase k vnútornému rozchodu s partnerom. Kríza vo vzťahu rastie.
• Partneri tak môžu hľadať riešenia mimo vzťahu (napríklad neverou), ak stratia dôveru v ten svoj.

Nevera často prináša vzťahový výbuch a krízu, keď sa odhalí (dokonca aj keď ostáva utajená). A inokedy vedie k prebudeniu partnerov a uvedomeniu nevyhnutnosti, že potrebujú doriešiť, čo prehliadali, ignorovali alebo neboli schopní vidieť.

Kríza umožňuje nevypovedané potreby a očakávania riešiť. Dobre vyriešená kríza vzťah stmelí, partnerov zblíži a umožňuje im prejsť do najlepšej a najstabilnejšej fázy – fázy dozretia.

Niežeby vo fáze dozretia neboli konflikty. Vo fáze dozretia môžu prísť dokonca aj nové vzájomné vzplanutia, budovanie nových oblastí vzťahu a aj vytváranie nových záväzkov.

6. Fáza dozretia (zrelá láska)

Táto fáza je charakteristická hlbokým prijatím a vzájomnou podporou partnerov. Vzájomnou je kľúčové slovo. Lásku si navzájom prejavujeme nielen spôsobmi typickými pre všetky páry, ale aj takými, ktoré sú osobité len pre nás. Rozumieme si a rozumieme aj vzájomným prejavom náklonnosti. Chápeme jemné náznaky trápenia aj prejavy očakávaní. Máme už vychodené spôsoby ako si vzájomne vychádzať v ústrety.

Jeden napríklad navarí a druhý vie nadšene oceniť jedlo. Druhý rád rozpráva a prvý vie zase pozorne počúvať. A niekedy si aj tieto roly vymenia.

Pár sa naučí akceptovať, že vzťah nie je len o romantických predstavách, ale najmä o dobrom spolužití v každodennej realite. Dochádza k plnej integrácii jednotlivcov do vzťahu – poznajú svoje miesto, svoje roly, svoje scenáre, svoje silné a slabé stránky a vedia sa dopĺňať. Zároveň svoje roly a očakávania flexibilne menia podľa toho ako sa menia okolnosti vzťahu.

Napríklad, keď deti odídu alebo jeden z partnerov zmení prácu. Pritom si obaja partneri udržujú svoju nezávislosť od druhého aj svoju ľudskú a emocionálnu slobodu. A zároveň sú oddaní vzťahu bez toho, že by mali pocit závislosti alebo obmedzovania.

Ak príde kríza vo vzťahu v tejto fáze, tak ju páry vedia zvládnuť celkom dobre. Už sa naučili ako s ňou, so sebou aj s partnerom zaobchádzať kultivovane a zmierlivo.

Táto fáza romantického vzťahu prináša pocit bezpečného miesta, kde obaja partneri môžu byť autentickí a spoľahnúť sa na druhého, ak ho budú potrebovať. Pomoc si vedia vypýtať aj ju radi poskytnú. Láska je síce menej vášnivá (ale niekedy predsa len je!), ale je oveľa hlbšia – stojí na vzájomnej dôvere, rešpekte a podpore. Partnera vieme otvorene a citlivo upozorniť, vieme ho/ju však aj obdivovať, podporiť, popchnúť a byť mu aj vďačný za všetko, čo robí pre nás a pre vzťah.

Radosti:

• Stabilný a dôverný vzťah ponúka emocionálnu oporu.
• Vyvážený pocit autonómie a závislosti prináša pocit slobody s ochotou brať vzťah ako prioritu.
• Pár sa naučí riešiť problémy bez dramatických konfliktov. Nikto sa neuráža na viac dní, nikto v hádke neskĺzne k urážaniu a ponižovaniu. Sú k sebe otvorení, ale riadia sa aj heslom – chceš pravdu alebo vzťah? A vedia, čo má prednosť.

Nástrahy:

• Málo novosti a vzrušenia môže viesť k stagnácii, ak pár nepracuje na udržiavaní blízkosti a vzájomnej podpore. Kríza vo vzťahu sa vám objaví nielen vtedy, keď sú turbulencie, ale aj keď ste pohodlní ako kapre v bahne.
• Rutina a predvídateľnosť môžu potláčať vášeň. Tak choďte spolu na chatu alebo na dlhšiu dovolenku, či pracovnú cestu bez partnera. Choďte na také rande na akom ste ešte neboli. Robte spolu ale aj nezávisle od seba nové veci.

Lenže niekedy máte pocit, že ste vyskúšali už všetko a medzi vami to nefunguje. Niekedy nemáš ty alebo tvoj partner dostatok ochoty, času (priority!) alebo schopností. Niektoré konfliktné prejavy neviete zmeniť a vzťah je potom doráňaný spolu s vami. Kríza vo vzťahu len narastá. A tak v hociktorej fáze môžeme dospieť k rozhodnutiu, že jediným riešením je rozchod. A niekedy to je aj najlepšie riešenie.

Tak sa poďme rozísť. Teda len tu v texte.

7. Fáza rozchodu

Niekedy sa kríza vo vzťahu dá ukončiť iba rozchodom. Rozchody nikto nemá rád. Ani ten, čo odchádza, ani ten, kto dostane kopačky. Dokonca ani tí, čo sa rozchádzajú po vzájomnej dohode. Pocity viny, strach zo zranenia, myšlienky o vlastnom zlyhaní ťa budú vo fáze rozchodu trápiť vždy. Aspoň trochu.

Rozhodnutie o rozchode väčšinou neprichádza okamžite. Okrem nečakaných sklamaní, keď nás partner podviedol (neverou alebo inak) alebo zranení, keď nám brutálne deštruktívne slovne alebo inak ublížil alebo keď nás zradil vo vážnej veci (niečo sľúbil a nezodpovedne to nedodržal).

Inak prichádza rozhodnutie o rozchode pomaly ako slimák. S váhaniami, vnútorným bojom a nekonečnými vnútornými dialógmi. V tých sa naše dve vnútorné časti – príťažlivá a odstredivá – presviedčajú o tom, že by sme mali zostať a snažiť sa alebo odísť a zbytočne sa netrápiť. Takýto vnútorný boj môže prebiehať mesiace až roky.

Tancujeme tango – dva kroky vpred a jeden vzad. Dokonca aj keď sa definitívne rozhodneme o rozchode, dokonca aj keď to povieme partnerovi, dokonca aj keď odídeme, podáme rozvodové papiere, tak aj tak nami budú príťažlivé a odstredivé sily nejaký čas lomcovať.

Mohol som ešte niečo urobiť? Mala som mu ešte niečo povedať? Mohol som to ešte nejako zachrániť? Mala som sa ešte v niečom zmeniť?

Tak, či onak – už sa vnútorne so svojím partnerom rozchádzame. Máme obrovské tajomstvo, ktoré nás od neho/od nej ešte viac oddeľujú. Rozmýšľame o rozchode. Robíme rozchod. Odchádzame.

Radosti fázy rozchodu (ako by sa dalo v takejto fáze hovoriť o radosti?). Takže radšej hovorme o pozitívach:

• Ujasňujeme si svoje dôvody prečo nie je možné tento vzťah udržiavať.
• Získavame späť svoju sebadôveru a seba-hodnotu a sme ochotní brániť svoje potreby a očakávania. Najprv to skúšame v konfliktoch a potom rozchodom.
• Vraciame sa k sebe a k tomu ako chceme žiť. A ujasňujeme si, že tento vzťah nám to nedovoľuje.
• Zmierujeme sa s tým, že už viac nedokážeme urobiť.
• Vyrovnávame sa s tým, že náš partner nie je zlý a ani my nie sme. Len to spolu nedokážeme ďalej zvládať.

Nástrahy:

• Umárame sa v presvedčení, že sme zlyhali. A je možné, že nie.
• Alebo sa upevňujeme v presvedčení, že za všetko je vinný ten druhý. A je možné, že nie.
• V bezmocnosti, strachu a z obáv sa zamotávame v myšlienkach, že keby sme odišli, tak sa nám zrúti svet. A tak ostávame paralyzovaní a rozchod odďaľujeme. A kríza vo vzťahu sa prehlbuje aj tým, že ju neriešime.
• Niekedy sa cítime uväznení okolnosťami – nemáme kam odísť, nemáme dostatok financií na samostatný život, niekedy nám bráni strach z toho ako to zvládnu deti.
• Robíme a hovoríme si ubližujúce veci, za ktoré sa časom budeme hanbiť alebo mať pocity viny.
• Pri rozchode je skoro vždy jeden z partnerov viac proti rozchodu a chce vo vzťahu pokračovať a tak rozchod neuľahčuje.

Rozchod je obvykle bolestivý. Potrebujeme spracovať, že nám vzťah nevyšiel, zmieriť sa s tým, že náš partner už nebude našim partnerom. Spracovávame, že sme možno v skorších fázach vzťahu neurobili niektoré veci, aby sme rozchodu predišli. Alebo že sme sa mali rozísť o dosť skôr.

Rozchod býva spojený so smútením a zmierovaním sa, že odchádzame.

Rozchod nie je jednoduchý. Pochopiteľne. Lebo:

• Zasahuje do nášho praktického života – musíme riešiť oddelené bývanie, rozdelenie majetku, či dokonca starostlivosť o deti.
• Ak sme kolegovia, tak sa vídame na pracovisku a vyrušuje nás to zo sústredenia a nevieme ako sa k sebe správať v novej konštelácii.
• Spoloční priatelia sa stavajú na jeho alebo jej stranu a miesto dvojice bojujú proti sebe celé vojská spojencov a odporcov.
• Hrozí, že stratíme nielen jeho/ju, ale aj rodinu a kamarátov partnera.
• Emocionálne nás to zasiahne a cítime strach, smútok, vinu, obavy, hnev a mnoho ďalších nepríjemných emócií.
• Psychologicky nás ukončenie vzťahu spochybní (To nie som lásky hodný/schopný?).

Nuž, ale je koniec. Rozišli sme sa. Nie sme spolu. A vtedy prechádzame do posledného štádia.

8. Fáza vyrovnávania sa z rozchodom

Všetci chceme byť nakoniec v pohode. Rozchod v nás zanecháva zranenia. A niekedy až traumy. Niekedy rozchod prebolí postupne sám. Inokedy potrebujeme o tom hovoriť s blízkymi alebo s psychológom.

Rozchod v nás zanechá otázky o nás samotných – Čo robím, že mi to nevyšlo? Znova? Vyberám si ja zle? Mám nejaké neznesiteľné vlastnosti?

Pochybujeme aj o našich partneroch, minulých aj budúcich – Aký bude ten ďalší? Nadbiehajú mi stále tí istí nevyhovujúci partneri? Existujú vôbec takí, s ktorými budem vedieť žiť?

Vyrovnávanie sa z rozchodom umožňuje ale aj to, aby sme na dobré časti minulého vzťahu s láskou spomínali. Vyrovnávaním sa s rozchodom dokážeme aj zlé časti vzťahu viac prijať. Keď sa konštruktívne po rozchode pozviechame, tak sa aj viac naučíme o sebe a o tom, čo v ďalšom vzťahu potrebujeme ošetrovať od začiatku.

Naučíme sa ako byť lepší vo novom vzťahu a ako druhého lepšie do vzťahu dostať a udržať. Lepšie poznáme seba a svoje potreby. Lepšie vieme s potrebami a očakávaniami druhého zaobchádzať. (Keď bude mať ponižujúce poznámky, tak ho na to hneď upozorním, aby to nerobil).

Radosti (prínosy) vyrovnávania sa s rozchodom:

• Lepšie si uvedomíme, čo pre seba potrebujeme.
• Máme jasnejšie, ako chceme viesť ďalší vzťah.
• Dokonca si viac ujasníme, akí v ďalšom vzťahu chceme byť, ako sa chceme správať a ako chceme komunikovať, aby sa nám lepšie darilo.

Nástrahy vyrovnávania sa s rozchodom (keď nám vyrovnávanie sa s rozchodom nejde):

• Nechceme cítiť bolesť z rozchodu, tak pijeme, robíme šialenosti, zahlcujeme sa prácou…
• Z rozchodu si odnesieme iba to, v čom sme zlyhali a bojíme sa ďalšieho vzťahu.
• Nechceme sa cítiť sami a tak vhupneme do ďalšieho vzťahu, aby sme rozchod rozchodili chodením s niekým iným.
• Bojíme sa sami seba akí budeme v ďalšom vzťahu a v konečnom dôsledku ideme do ďalšieho vzťahu príliš opatrne, čo môže ďalších dobrých partnerov odplašiť.

Rozchod s partnerom je v prieskumoch stresujúcich udalostí jeden z najsilnejších. Nič sa nás viac nedotkne ako bolestivé konflikty s najbližším človekom. Nič viac nerozhodí naše sebavedomie ako uvedomenie si, že sme nevedeli udržať romantický vzťah (je jedno, či to je pravda).

Ak si zažil/a všetky fázy vzťahu, pokladaj sa za skúseného človeka. Ak si všetky fázy zvládol/zvládla, lepšie alebo horšie, dúfam, že si sa všeličo o sebe a o vzťahoch naučil/a.

Láske ani zraneniam sa vyhnúť nedá.

Ak sa vyhýbaš zraneniam, tak sa vyhneš aj láske.

Takže šup – otvor sa novým vzťahom – priateľským aj romantickým.