Cesta za šťastím nie je priama
Je to kľukatá cesta lesom, lúkami, cez brody a po skalách.
Niekedy idete rovno a viete kam smerujete,
inokedy ste v prudkej zákrute a nevidíte, čo bude za rohom.
Raz ste na krásnom výhľade a všetko vám dáva zmysel,
inokedy sa plahočíte a máte pocit, že chodíte do kruhu.
Sem-tam zablúdite, ste unavení, smädní, hladní, spotení a začínajú sa vám robiť otlaky.
Potom sa započúvate do zvukov vtáctva, hmyzu a šumenia lesa,
uvedomíte si aké príjemné je byť v pohybe,
a urobíte si čas sadnúť si, oddychovať a rozjímať.
Niekedy idete sami a tešíte sa z toho,
inokedy ste obklopení ľuďmi a užívate si ich spoločnosť.
Ak si však myslíte, že už putujete dostatočne dlho a že existuje nejaké miesto,
kde bude konečne šťastie, tak sa mýlite.
Šťastie nie je niekde tam, vpredu. Ani ste ho neminuli a neostalo za vami.
Hľadať šťastie je ako snažiť sa dobehnúť obzor.
Keď dorazíte po dlhej ceste na obzor, ten sa vždy znova otvorí a pokračuje ďalej.
Šťastie nie je ani “muška zlatá” – niečo malé, nedosiahnuteľné a krátkodobé.
Šťastie je priebežné a dlhodobé konanie a uvedomovanie si seba a sveta okolo nás.
Šťastie je to čím sme, čím sa stávame a čo pre to robíme.
Šťastie je tá cesta.
A tú máme vo veľkej miere v našich rukách, v nohách a najmä v hlave.
Našťastie.
21957total visits,110visits today
