Transakčná kultúra firmy (bez vďačnosti)

V takejto firme prevláda pocit: „Veď za to berieš plat, prečo by som ti mal ďakovať?“

• Atmosféra v transakčnej firme: Ľudia sú v strehu, kedy urobia chybu. Komunikácia je zameraná na funkčnosť.
• Psychologický dopad: Zamestnanci trpia „emocionálnou anorexiou“ – ich potreba uznania je vyhladovaná. To vedie k Quiet Quittingu (robím len nevyhnutné minimum).
• V týchto firmách je nízka hladina psychologického bezpečia. Bez vďačnosti sa ľudia boja priznať chybu, lebo neexistuje „vankúš“ pozitívnych vzťahov.

V transakčnej firme je jedinou formou pozitívnej spätnej väzby ticho. Ak na teba šéf nekričí, znamená to, že podávaš životný výkon. Je to ako v tom starom vtipe o manželovi, ktorý po 20 rokoch povie žene: Raz som ti povedal, že ťa ľúbim. Ak sa niečo zmení, dám ti vedieť.

Kultúra uznania vo firme s vďačnosťou

Vďačnosť v korporáte s takouto komunikačnou kultúrou nie je vnímaná ako „bonus“, ale ako súčasť pracovného postupu.

• Atmosféra s vďačnosťou podporuje vysokú mieru prosociálneho správania. Ľudia si pomáhajú nad rámec svojich KPIs, lebo vedia, že to bude ocenené (aspoň slovne).
• Psychologický dopad: Vyššia odolnosť voči stresu. Keď príde kríza, tím drží pokope, lebo majú vybudovaný „účet vzájomnej dôvery“. V emočnej banke majú našetrené pozitívne interakcie s kolegami a kolegyňami.
• Štúdie ukazujú, že v takýchto firmách je o 31 % vyššia produktivita a o 37 % vyšší predaj (Shawn Achor, The Happiness Advantage).
• Vďačnosť mení prácu z „miesta, kde prežívam“ na „miesto, kde patrím“.

Vďačnosť v korporáte? V žiadnom prípade!

Zažil som veľa razy, nielen v korporáciách, ale aj vo výrobných firmách, školách, nemocniciach, či pri iných školeniach s manažérmi, že mi hovorili, že oceňovať, chváliť, prejavovať vďačnosť neprichádza do úvahy. Kde sa berie „odpor“ voči vďačnosti a ako ho prekonať?

Prečo ten odpor? (Analýza „Hejtov“)

Eexistuje niekoľko bariér, ktoré ľuďom bránia povedať „ďakujem“:

• Mýtus „Transakčnej spravodlivosti“: Mnohí lídri (aj zamestnanci) si myslia: „Prečo by som mal ďakovať za to, že niekto robí prácu, za ktorú dostáva plat?“ Je to presvedčenie, že peniaze sú jedinou potrebnou formou uznania.
  • Veda: Peniaze sú hygienický faktor (Herzberg). Ich nedostatok nás hnevá, ale ich prítomnosť nás dlhodobo nemotivuje. Vďačnosť je motivačný faktor.
• Strach zo straty statusu: Niektorí ľudia podvedome vnímajú vďačnosť ako priznanie závislosti. „Ak ti poďakujem, priznávam, že som ťa potreboval, a teda som menej kompetentný.“
• Faktor „Trápnosti“ (The Cringe Factor): V stredoeurópskom regióne máme historický sklon k skepticizmu. Prejavy vďačnosti nám pripadajú ako americký motivačný film z 90. rokov – umelé a „sladké“.
  • V niektorých firmách sú takí tvrdí, že keď im niekto povie ‚Vážim si ťa‘, hneď kontrolujú, či im nechcú naložiť ďalší projekt alebo či im neukradol obed z chladničky.“

Ako tento odpor prekonať?

• Demystifikácia cez dáta: Prestaň o vďačnosti hovoriť ako o „slniečkarení“. Hovor o nej ako o nástroji na zníženie fluktuácie a zvýšenie engagementu. Vo veľkých firmách na toto počúvajú.
• Zníženie latky (Micro-gratitude): Odpor vzniká, keď si ľudia predstavia, že musia pred celým tímom recitovať básne o vďake. Prekonaj to tým, že vďačnosť urobíš „nenápadnou“.
  • Pravidlo: Vďačnosť musí byť ŠPECIFICKÁ a KRÁTKA. Žiadne romány.
• Vedenie príkladom (Shadow of the Leader): Ak riaditeľ poďakuje asistentke za dobre pripravenú zasadačku, legitimizuje to vďačnosť pre celú firmu.

Vďačnosť je ako sval

„Dámy a páni, mnohí z nás majú vďačnosť v stave atrofie. Je to ako keď idete po rokoch do fitka – prvé drepy sú trápne, bolia a vyzeráte pri nich smiešne. Rovnako trápne sa možno budete cítiť, keď prvýkrát úprimne poďakujete kolegovi z IT. Ale ak to neurobíte, váš tímový duch bude mať svalovú hmotu ako 80-ročný knihovník.

Odpor voči vďačnosti je len strach z autenticity. Bojíme sa, že ak budeme vďační, budeme zraniteľní. Ale pravda je taká, že vďačnosť je prejavom sily. Len človek, ktorý si je istý svojou hodnotou, dokáže bez problémov uznať hodnotu niekoho iného.“

Ako vďačnosť posilňuje vzťahy a motiváciu?

Tu má veľký vplyv koncept „Self-Efficacy“ (vlastnej účinnosti) od Alberta Banduru. Keď niekomu poďakuješ, nepotvrdzuješ len to, že bol milý. Potvrdzuješ jeho kompetenciu. Tým mu zvyšuješ pocit, že „to, čo robím, má zmysel a robím to dobre“. To je silnejší motor ako kofeín. „Povedať niekomu ‚dobrá práca‘ je ako dať jeho egu teplú deku a kakao. V korporáte, kde nás väčšinou len prefúka prievan kritiky, je to životne dôležitý kúsok tepla.“

Ktoré formy uznania sú najúčinnejšie?

Tu je rozdelenie a mini-návod:

• Osobné uznanie a prejav vďačnosti (1-on-1): Najhlbší dopad. Buduje dôveru. Ideálne pre introvertov.
• Verejné uznanie a prejavenie vďaky: Zvyšuje status v rámci skupiny, ale pozor – pre niekoho je to „verejná poprava pozornosťou“.
• Formálne prejavenie vďačnosti (napr. Zamestnanec mesiaca): Často vnímané ako umelé. Funguje len vtedy, ak je podložené reálnymi príbehmi.
• Neformálne uznanie a vďačnosť: Tie najmenšie veci (post-it papierik na monitore, zmienka v Slacku) majú často najväčšiu „trvanlivosť“ v pamäti.

Ako môžu lídri budovať prostredie úprimného uznania?

Líder nastavuje emočný tón tímu. Ak líder prejavuje vďačnosť len vtedy, keď sa plnia plány na 120 %, nie je to vďačnosť, je to manipulácia. Koncept „Authentic Leadership“: Líder by mal poďakovať aj za úsilie, ktoré neviedlo k úspechu (tzv. „vďačnosť za lekciu“).

Vďačnosť na diaľku (Hybrid/Remote) sa prejavuje oveľa ťažšie, ak sú zamestnanci s nadriadeným v kontakte najmä online. Toto je v dnešnej dobe kritické. V online svete strácame „Micro-interactions“ – to prikývnutie na chodbe, úsmev pri kávovare. V online prostredí musíme byť o 40 % explicitnejší, aby emócia prešla cez obrazovku. Ak si vďačnosť len myslíš a nepovieš ju do Zoomu, pre toho druhého neexistuje. Rada: Zaviesť „Gratitude Round-robin“ na začiatku online meetingu. Nech každý povie jednu mikro-vec, za ktorú je vďačný inému členovi tímu.

Je taký divný fenomén „Gratitude Gap“ (Priepasť vďačnosti):

„Existuje výskum, ktorý hovorí, že 90 % ľudí si myslí, že vďačnosť vyjadruje, ale len 10 % ľudí má pocit, že ju dostáva. Kde sú tie zvyšné percentá? Sú zaseknuté v našich hlavách!

Vzniká tak, že si v duchu povieme: ‚Fíha, ten report od Petra je skvelý, je to fakt macher.‘ A potom Petrovi napíšeme: ‚Dostal som, OK.‘ Peter si to prečíta a myslí si, že ho nenávidíte. Vďačnosť, ktorú nevyslovíte, je ako darček, ktorý ste krásne zabalili, ale nechali ste si ho v skrini. Je to k ničomu a po čase to začne aj smrdieť.“

Ak ťa zaujíma vďačnosť a chceš si zlepšiť zdravie, vzťahy, náladu a pocit zmysluplnosti, tak si pozri najkomplexnejší online video-kurz vďačnosti na internete. V slovenčine a s titulkami. (klikni na obrázok)

Si pripravený na finále? 3. časť: „Od slov k praxi – Nástroje a rituály vďačnosti“. Tam si rozoberieme, ako to nepokaziť a neurobiť z toho „povinnú jazdu“.