Tajomstvo šťastného života sú vzťahy

(menej ako 7 minút čítania, 865 slov)

Mladí ľudia dnes považujú za tajomstvo šťastného života bohatstvo (80%) a slávu (50 %). Ak by sa však ako starci a starenky mohli obzrieť späť a posúdiť znovu ako prežili svoj život, tak na základe celoživotných skúseností by sa mnohí rozhodovali inak.

Čo ak si dal niekto tú prácu miesto nás a priebežne skúmal ako žili ľudia počas celého svojho života? A čo ak niekto miesto nás zistil, čo najviac zaváži, že sme vo vysokom veku nielen šťastní, ale aj spokojní so svojím životom?

To by bolo super – potom by sme vlastne už od mladosti vedeli ako na to.

Možno rozmýšľate, kam najlepšie nasmerovať svoju energiu a čas. Iste z času na čas uvažujete, čo by malo byť náplňou vášho života a aký by mal mať váš život zmysel.

Ak ste presvedčení, že dôležité miesto vo vašich prioritách majú vzťahy, a aj sa tak správate, tak potom určite urobíte dobre.

Podľa vedcov z Harvardu nás práve vrelé vzťahy udržiavajú zdravými a šťastnými do vysokého veku. Vyplýva to z najdlhšej a najrozsiahlejšej štúdie dospelého človeka, ktorú dnes vedie psychiater Robert Waldinger, profesor na Harvard Medical School.

V štúdii bol aj budúci prezident

Do štúdie postupne zahrnuli dve skupiny mužov v 30-tych a 40-tych rokoch minulého storočia. Štúdia začala počas Veľkej ekonomickej krízy v USA a najprv do nej zapojili iba vtedajších študentov Harvardu. Boli to iba muži, lebo ženy vtedy na univerzitách neštudovali(!).

V druhej skupine k elitným študentom pribudli muži z chudobnejšej štvrti v Bostone z rôzneho sociálneho prostredia – dokonca aj chlapci z chudobných rodín, kde nemali ani len pitnú vodu. Spolu to bolo 724 ľudí, mužov, vo veku od 11-19 rokov.

Dnes je v štúdii už okolo 1.500 účastníkov, lebo do nej zapojili aj manželky a potomkov pôvodných účastníkov. Dodnes žije niekoľko desiatok pôvodných účastníkov a majú cez 90 rokov.

Niektorí účastníci skončili ako právnici, doktori, biznismani a iní ako alkoholici či schizofrenici.

Medzi známymi účastníkmi štúdie bol aj prezident John F. Kennedy a editor Washington Postu Ben Bradlee.

Harvardské univezitné mužstvo roku 1938. Joe Kennedy Jr. je v druhom rade zhora.

Výsledky štúdie

Za posledných 80 rokov štúdia sledovala ľudí pri ich úspechoch aj zlyhaniach, v práci aj v rodine. Štúdia je podložená dotazníkmi, osobnými rozhovormi, lekárskymi vyšetreniami a aj samotnou dlhodobosťou štúdie.

Vyplývajú z nej štyri dôležité veci:

  1. Vzťahy majú podstatný vplyv na naše šťastie.
  2. Vzťahy majú veľmi významný vplyv na naše psychické a fyzické zdravie.
  3. Vrelé vzťahy majú aj veľký vplyv na finančný úspech. Väčší ako inteligencia.
  4. Vrelé vzťahy pomáhajú lepšie zvládať stres.

A ako hovorí Robert Waldinger: Starať sa o svoje telo je dôležité, ale starať sa aj o svoje vzťahy je takisto forma starostlivosti o seba.

Ľudia, ktorí boli so svojimi vzťahmi najspokojnejší v 50-tke, boli v 80-tke najzdravší.

Zaujímavé čítanie  Dva rozmery šťastia – aktuálne prežívanie

Vzťahy majú na naše šťastie a zdravie väčší vplyv ako

  • naše gény,
  • sociálne postavenie,
  • vzdelanie,
  • úspechy v práci,
  • či IQ.

Dobré vzťahy nám predlžujú život a osamelosť ho na druhej strane skracuje.

Dobré vzťahy s rodinou, priateľmi a v komunite majú lepšiu výpovednú hodnotu o našom zdraví ako úroveň cholesterolu!

Výskum takisto vyvrátil ešte aj dnes rozšírenú poveru, že ľudská osobnosť sa tvorí tak do 30-tky, ale potom je stabilná až do konca života.

V štúdii bolo veľa príbehov ľudí, čo začínali ako hviezdy, ale skončili ako osamelí alkoholici, a aj ľudí, ktorí svoju mladosť prehýrili, avšak potom sa upokojili a žili stabilným, zdravým a pokojným životom.

Waldinger vo svojej TEDx prednáške sumarizoval tri najdôležitejšie ponaučenia pre každého z nás.

  1. Osamelosť nás oslabuje

    Sociálne kontakty sú zdraviu prospešné a osamelosť môže zabíjať. Ľudia s početnejšími spoločenskými interakciami (s členmi rodiny alebo v komunite) sú šťastnejší, fyzicky zdravší a žijú dlhšie. Tí, ktorí sú izolovaní viac, ako si želajú, vykazujú horší zdravotný stav a skôr pociťujú pokles intelektových funkcií mozgu.

  2. Dôležitá je kvalita vzťahov

    Kým osamelosť je škodlivá, ani samotné obklopenie sa ľuďmi nemusí byť  užitočné. ,Osamelí sa môžeme cítiť aj v dave, dokonca aj v manželstve, uvádza Waldinger. Manželstvo poznačené konfliktmi môže byť pre naše zdravie rovnako zlé aj horšie, než to rozvedené. Ak si však vieme pestovať a udržiavať dobré a vrúcne vzťahy, budú mať ochranný účinok.

  3. Mať sa na koho spoľahnúť

    Kvalitné vzťahy nie sú ani zďaleka dokonalé, zdôrazňuje Waldinger. Hoci mnoho párov sa dokáže hašteriť aj niekoľkokrát za deň, v konečnom dôsledku partneri vedia, že majú v sebe dôležitú oporu. ,,Ak sa máme na koho spoľahnúť, výsledkom je spokojnosť aj lepšie kognitívne funkcie,“ uvádza. Tí, ktorí túto možnosť nemajú, alebo ju nevidia, chátrajú skôr.

Harvardský výskum dospelých pokračuje

Štúdia začala v roku 1938 a to na čo výskumníci kládli dôraz odzrkadľuje vývoj poznania. Prvých 35 rokov bola štúdia zameraná výrazne medicínsky. Výskum robili lekári a o zdraví sa rozmýšľalo iba ako o telesnom zdraví.

Až keď v roku 1974 prevzal vedenie psychiater George Vaillant, ktorý bol aj psychoanalytikom, tak sa dotazníky aj rozhovory s účastníkmi začali venovať aj vzťahom.

Dnes už roky štúdiu vedie Robert Waldinger, skúmajú druhú generáciu, a zaujíma ich dlhodobý vplyv stresu na ľudské zdravie a ako detské skúsenosti (najmä tie ťažké) ovplyvňujú telesné zdravie, mentálne zdravie a šťastie v strednom a neskoršom veku.

A na záver končím tým, čo hovorí Vaillant:

Šťastie je láska. Basta.



332total visits,2visits today