Serotonín – chémia sebavedomia

(menej ako 12 minút sebavedomého čítania, 1500 slov)

Sme výrazne spoločenské tvory. Naše telo a najmä náš mozog sú adaptované tak, aby sme vedeli dobre fungovať v skupinách. V predchádzajúcich troch článkoch sme hovorili o dopamíne (hormóne motivácie, alebo hormóne úspechu či odmeny), a v dvoch článkoch o oxytocíne (hormóne lásky alebo hormóne dôvery) a jeho virtuálnom vyvolávaní.

Oxytocín je zbližovací sociálny hormón, pomáha nám starať sa jeden o druhého a tak evolúcia podporuje naše prežitie a rozmnožovanie.

Avšak v ľudskej skupine nejde iba o spoluprácu, ale aj o získanie a udržanie čo najlepšej pozície. Tí s vyšším statusom boli úspešnejší aj v prežití a rozmnožovaní. Preto aj takúto stratégiu evolúcia podporila hormónom.

Zoznámte sa so serotonínom.

3. Serotonín

Serotonín je nafukovač sebavedomia. Podporuje túžbu po obdive a uznaní. Prežívame šťastie zo sociálneho úspechu. Serotonín posilňuje snahu získavať pozíciu v skupine. A keď sa nám niečo spoločensky oceňované podarí, tak nás zaplaví blaženosť vďaka serotonínu. Táto blaženosť je hrdosť.

Serotonín má aj iné funkcie – pomáha nervom v črevách, aby črevné svaly dali črevo do pohybu.

95% serotonínu tvorí naše telo v črevných bunkách. A tak sa črevá podieľajú slušným dielom na tom, že sme schopní prežívať šťastie takéhoto druhu. Naše črevo je sociálne. 🙂

Črevo má na serotonín rovnaké receptory ako mozog! Črevo a mozog sú si v mnohom podobnejšie ako by sme si mysleli. Serotonín je zodpovedný aj za pocit sýtosti. Serotonín majú všetky živé tvory, dokonca aj tie jednobunkové.

Serotonín sa zvykne označovať ako “hormón šťastia”, ale nie je to hormón je to neurotransmiter. Jeho vyplavenie nám spôsobuje dobrú náladu a jeho nedostatok môže viesť k depresii. Dobrú náladu máme, lebo prežívame pocit vlastnej dôležitosti v skupine, keď však prežívame skôr svoju ničotnosť a bezvýznamnosť, sme depresívni.

Serotonín cítime tak, že máme povznesenú náladu. Doslova. Cítime sa povznesení nad ostatných – to vtedy, keď sa nám podarí dosiahnuť o stupienok vyššie, keď sme urobili niečo, za čo nás ostatní pozdvihujú, chvália, oceňujú a náš status stúpa. Hrdosť, pýcha, sebavedomie, výhra, nadradenosť – sú stavy a emócie, ktoré spúšťa serotonín.

Láska a status

Serotonín je sociálny hormón, lebo nás motivuje, aby sme sa správali spôsobom, ktorým získavame rešpekt druhých. A nielen to – serotonín je prepojený s láskou spôsobom, ktorý sa mnohým romantikom nebude páčiť – čím vyšší status má náš milostný partner/ka v skupine, tým viac serotonínu budeme mať v jeho/jej prítomnosti na verejnosti.

Už chápete prečo sa niektorí správajú tak prospechársky vo vzťahoch? Už chápete, že to nemusí byť prospechárstvo, ale serotonín, ktorý spôsobuje, že sa cítime naozaj dobre, ak máme priazeň niekoho mocného? Je to normálne, evolúciou nastavené správanie, ktoré takto vyvoleným vyrába niekoľko dávok serotonínu navyše.

melania-trump-donald-trump-wife-reuters_650x400_51455339597

Trump má atraktívnu ženu, a Melanie má bohatého chlapa. Sú ako spojené nádoby serotonínu.

Sociálna dominancia (tak sa tomu vznešene hovorí) je dôležitá na prežitie – umožňuje prístup k zdrojom a zvyšuje šancu na zabezpečenie potomkov. Dnes síce nie je sociálna dominancia taká nevyhnutná na prežitie, ale náš mozog to nevie. 🙂

Aj tak sa vďaka serotonínu cítime skvele, ak nám preukazuje náklonnosť niekto pre nás dôležitý, alebo v spoločnosti významný.

Takže aj len prítomnosť celebrít, prítomnosť vplyvných, bohatých a slávnych ľudí spôsobuje záplavy šťastia. Nie je to žiadna hystéria, ale serotonín. Nie je to však často ani láska, ale serotonín. Statusový hormón.

Serotonín a sociálne siete

Sociálne siete a internet nám v porovnaní s offline svetom umožňujú dve doteraz neobvyklé veci:

  1. sme vďaka nim spojení s naozaj veľkým počtom ľudí,
  2. a sme s nimi spojení non-stop.

So smartfónom v ruke sme vlastne neustále obklopení desiatkami až stovkami ľudí, ktorí na nás reagujú. V reálnom svete by sme sa z toho zbláznili, ale v tom virtuálnom sme z toho šťastní.

natlačení v posteli, sprche a slipoch

zdroj: World’s Most Amazing Crammed Records, www.oddee.com

Sme neustále obklopení naším veľkým virtuálnym kmeňom – na zastávke autobusu, na záchode, v aute, v sprche, v posteli, alebo len tak v slipoch na gauči. A táto virtuálna spoločnosť dokáže na nás vďaka smartfónom reagovať zdvihnutými palcami, srdiečkami a smajlíkmi a pridávať nám sociálny status trebárs aj o štvrtej ráno.

Je teda pochopiteľné, že na sociálnych sieťach zažívame takýto pocit často – každé ocenenie našej fotografie, či nášho príspevku od ľudí, ktorých si vážime (a aj od úplne cudzích) spustí dávku serotonínu. Keď stúpa počet likov a počet followerov, získavame pozíciu vo virtuálnej (ale pre nás reálnej) skupine – serotonín sa vyplaví a cítime hrdosť, že niečo znamenáme.

Preto prípadné mlčanie našich sledovateľov alebo malá odozva na príspevky spôsobuje opak – pocit nedôležitosti, ďalšie sklamanie, že sme prehliadaní, a trápenie sa, že sme outsidermi. Sociálne odmietanie a ignorovanie, má na sociálnych sieťach oveľa vyššiu intenzitu a frekvenciu ako v offline svete.

Zaujímavé čítanie  Umelý úsmev 4 – Čo na tvári, to na duši

Pobyt na sociálnych sieťach, a prezeranie príspevkov ostatných môže spôsobovať depresiu. Sociálne siete nás vystavujú neustálemu sociálnemu porovnávaniu. Náš mozog to robí automaticky. A sociálne porovnávanie je spojené práve so serotonínom. Ak však výsledkom nášho sociálneho porovnávania je, že sme škaredší, chudobnejší, neúspešnejší a menej šťastnejší ako ostatní, tak sa nám žiadny serotonín nespustí a výsledkom je nespokojnosť až depresia.

A teraz radšej niečo úplne iné o prasiatkach

Photo by Christina Warner on Unsplash

Photo by Christina Warner on Unsplash

Nebude to úplne iné, ale bude to o prasiatkach.

Vo svojej knihe Habits of a Happy Brain spomína Loretta Breuning pekný príklad.

Kde bolo tam bolo, narodilo sa malé prasiatko. A spolu s ním sa narodilo aj jeho 15 súrodencov. Ich mama má však iba 12 bradaviek. Prasiatko sa potrebuje presadiť medzi toľkými súrodencami a na to potrebuje dávku serotonínu. Bojuje o miesto pri prsníku a o svoje jedlo. Serotonín mu pomáha v tom, aby sa natlačilo do voľného miesta. Keď sa však prasiatku nedarí a začína byť hladné, tak sa mu spustí  stresový hormón kortizol. Prasiatko začne byť agresívne a k prsníku sa prebije aj násilím.

Podobne to funguje aj u ľudí.

Serotonín je náš hormón asertivity – dodá nám sebavedomie. Cítime sa zdatní a v pohode. Presadzujeme sa, ale relaxovane. Nepotrebujeme byť agresívni.
To príde až s kortizolom, keď sa cítime v ohrození. 

Zlepšovať náladu si vieme aj chemicky – antidepresíva ako Prozac zvyšujú hladinu serotonínu v mozgu a pomáhajú tak miliónom ľudí z depresie. Zaujímavé je, že v čase, keď sa Prozac začal verejne používať, tak znalosti o serotoníne neboli v podstate žiadne. Iba sa vedelo, že zaberá. Ani dnes toho ešte o prepojení serotonínu a šťastia veľa nevieme.

Pozrime sa však na prirodzené spúšťače serotonínu v každodennom živote.

Ako získať viac serotonínu

Vo všeobecnosti – vyhľadávajte situácie, kde sa cítite bezpečne a zároveň silnejší, lepší, šikovnejší, múdrejší, skrátka zdatnejší ako ostatní. To nie je myslené súťaživo, netreba pritom iných porážať alebo ponižovať. Pretože to by sa vám aj ostatným mohol spustiť adrenalín alebo aj kortizol (stres). Vyhľadávajte situácie, kde sa vám spustí serotonín spolu s oxytocínom – skrátka, keď vy vediete a druhí sa radi nechajú vami viesť.

  • Robte veci, pre ktoré vás druhí oceňujú a prejavujú vám rešpekt.
  • Uvedomujte si kedy máte na druhých vplyv. Nejde o to kontrolovať, prikazovať, alebo byť arogantný, ale vnímať kedy vás ľudia nasledujú alebo sú ochotní uznať váš vplyv. Užite si to.
  • Keď niečo dosiahnete vďaka svojmu vplyvu a svojim schopnostiam, a druhí to vnímajú, tak si doprajte byť hrdí na seba a svoje schopnosti.
  • Zamerajte sa na to, čo máte a nie na to, čo vám chýba. Keď si budete uvedomovať, čo všetko máte, budete sa cítiť sociálne úspešní a teda šťastnejší.
  • Uvedomujte si, čo ste dosiahli. Uvedomujte si, že vaše postavenie vám aj dnes prináša dostatočne dobrý život. Buďte za to vďační.
  • Aj samotný pohyb a šport stimulujú tvorbu serotonínu – špeciálne ak športujete v skupine. Ak budete mať vyšportované telo iste sa vám z času na čas dostane obdivu aj keď sa práve nebudete predvádzať.
  • Myslite na to, že nemusíte len viesť, ale môžete aj nechať druhých viesť. Ako hovorí môj brat: Nemusím dávať góly, ale teším sa, keď na gól druhému prihrajem.
  • Pamätáte si na dopamín a na to ako si ho privolávať tým, že robíte nejaké zberateľské hobby? Stretávajte sa s inými zberateľmi a tešte sa spolu s nimi z vašich zbierok (oxytocín) a keď budete mať niečo, čo iní nie, alebo viac ako ostatní, tak získate svoju dávku serotonínu.
  • Učte sa sociálne zručnosti. Schopnosti zdatne komunikovať pomáhajú výrazne pri zvládaní sociálnych situácií. Vďaka tomu získate v skupine rešpekt a serotonín.
  • Vyjdite počas dňa aspoň raz na slnko a vyhrievajte sa. Naša koža absorbuje ultrafialové žiarenie, ktoré spúšťa tvorbu vitamínu D aj serotonínu.

Ako nestrácať serotonín

  • Nevystavujte sa situáciám, kde zažívate prehru v sociálnom porovnávaní – serotonín sa zastaví a vy sa budete cítiť zle. Vyhýbajte sa príspevkom na sociálnych sieťach a ľuďom, pri ktorých sa cítite menejcenní a ponižovaní.
  • Náš mozog vyhľadáva, čo by mohol kontrolovať a cíti sa dobre, keď sa mu to darí. Sú však veci, ktoré ovládať nevieme. Vtedy je dobré sa kontroly vedome vzdať. Nejde o to byť apatickí, vôbec nie. Ide o to nechať veci tak ako sú, keď sú mimo náš vplyv.
  • A nebuďte perfekcionisti. Ani tí si veľa serotonínu neužijú, pretože sa nikdy necítia, že to urobili lepšie ako ostatní. Dokonca sa trápia, že to neurobili ani tak dobre ako sami mohli. A serotonín je fuč.

Nabudúce sa stretneme so štvrtým hráčom kvarteta – delfínmi endorfínmi. 🙂

1113total visits,7visits today

You may also like...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.