Šťastie ide cez žalúdok

(menej ako 13 minút stráviteľného čítania, 1618 slov)


Ja viem, ja viem. Správne sa hovorí: Láska ide cez žalúdok.

V tomto článku si však povieme prečo aj šťastie ide rovnakou cestou. A jej najhlavnejšia časť nie je v žalúdku, ale v našich črevách.

Keď sa po oplodnení začínajú množiť bunky budúceho človeka, postupne sa začnú z buniek vytvárať tri trubice:

  1. krvný obeh so srdcom,
  2. nervová sústava s mozgom
  3. a tráviaca sústava s dvoma koncami. S ústami a konečníkom.

Ľudia veľmi radi hovoria o srdci aj o mozgu. Pokladáme ich za najdôležitejšie orgány tela. Dokonca sa oveľa častejšie a oveľa radšej rozprávame o produktoch týchto orgánov – o svojich myšlienkach a emóciách (aj keď tie v srdci nesídlia).

Črevá sú fuj? Prečo?

Avšak o tráviacej sústave ľudia hovoria neradi. Hovoriť o jej produktoch s kamarátmi, na rodinných stretnutiach, či v práci je skoro tabu. Výnimkou sú čerstvé mamičky alebo pacienti v nemocnici. Zdraví ľudia sa v konverzácii črevám a ich produktom oblúkom vyhýbajú. Keď začnete pred ostatnými hovoriť o tráviacej sústave a blížiť sa k jej dolnému koncu, tak diskusia stíchne, a časť ľudí so znechutením odíde.

Pritom táto tretia trubica, naša tráviaca sústava, je rovnako dôležitá ako krvný obeh a nervová sústava.

V literatúre o ľudskom tele je posledných 15 rokov najrozšírenejšou témou mozog, neuroplasticita a neuroveda. Písať a hovoriť o mozgu s nadšením je skvelé a záujem o mozog prevalcoval všetky ostatné časti nášho tela. Zaslúžene. Mozog síce zohráva kľúčovú rolu pri našom šťastí, avšak nie je jediný, kto ho ovplyvňuje.

l188994V roku 2014 medzi populárno-vedeckú literatúru vpálila ako kométa úžasná kniha Taktne o tráviacom trakte od Giulii Enders.

Enders je mladá nemecká lekárka a v rozhovoroch s priateľmi zistila, že ich fascinuje baviť sa o jej špecifickej záľube. O črevách a vylučovaní. Dokonca o tom mala prednášku a video z nej sa na Youtube stalo hitom. Dnes má viac ako milión zhliadnutí (je v nemčine a má anglické titulky).

Kniha má vynikajúci preklad a prekladateľom sa podarilo zachovať šarmantnosť a rozkošnosť tejto knihy. Je úžasné ako sa Enders podarilo, o veciach pre mnohých nechutných, písať spôsobom, ktorým sa obvykle píše o mačiatkach a o deťoch. Kontrast roztomilého jazyka s obsahom našich čriev pridáva knihe na atraktivite. Roztomilým doplnkom sú ilustrácie v podobnom štýle ako je text. O naivné a inteligentné kresby sa zaslúžila sestra autorky Jill Enders.

Príklady rozkošného jazyka:

  • Grgnutie alebo uľavenie si od vetrov možno pôsobí neokrôchane, ale pohyby, ktoré pri nich črevo vykoná, sú jemné ako tanec baletky.
  • Od torty na tanieri až po kôpku v záchodovej mise to trvá priemerne jeden deň. Rýchle črevá to stihnú za osem hodín a pomalým to môže trvať tri a pol dňa. Tým, že sa v črevách všetko premiešava, niektoré zvyšky po torte môžu opustiť hrubé črevo už po dvanástich hodinách, iné si v „salóniku“ počkajú aj 42 hodín.
  • Naše črevá sú tá časť nášho tela, nad ktorou sa zamýšľame najmä v súvislosti s malými hnedými kôpkami a zvukmi úľavy v rôznych tóninách.
illustration-jill-enders
kresba: Jill Enders (sestra autorky knihy)

Zaujímavosti tráviaceho traktu

V knihe sa dozviete veľa faktických zaujímavostí. Tu je niekoľko z nich, ktoré zaujali mňa:

  • na svete žije 1,2 miliardy ľudí, ktorí pri vykonávaní veľkej potreby drepia. Preto majú títo ľudia podstatne menej hemoroidov ako tí sediaci.
  • Počas dňa vyprodukujeme skoro 1 liter slín. Počas spánku sa netvoria, inak by sme museli každý deň vymieňať posteľné prádlo.
  • Sliny sa tvoria z krvi, ktorá sa filtruje v slinných žľazách. Vápnik, hormóny a ochranné látky prechádzajú z krvi do slín. Preto sa zo vzorky slín dá zistiť imunitné ochorenie alebo sa v nej dajú vyšetriť niektoré hormóny.
  • V slinách sa nachádza látka proti bolesti, ktorá je oveľa silnejšia ako morfium. Volá sa opiorfín. Opiorfín má aj antidepresívne účinky. Stres je asi predsa len lepšie zajedať ako si odpľúvať.

Črevá a ich obyvatelia

  • Viac než 95% všetkých baktérií sveta človeku nijako neškodia, ba práve mnohé z nich nám pomáhajú. A mnohé z nich žijú v našich črevách.
  • V čreve sídlia dve tretiny imunitného systému – a preto je celkom zásadné mať črevá v dobrej kondícii.
  • V čreve sa vytvára viac ako 20 hormónov – niektoré sú zásadné pre naše pocity šťastia.
  • Črevá sú náš najväčší orgán. Na našom trávení sa podieľa plocha, ktorá je stokrát väčšia ako povrch našej kože.
  • Únava po jedle síce vyrušuje mozog pri práci, ale tenké črevo sa pri nej cíti senzačne. Keď po jedle oddychujeme, črevo dokáže získať z jedla viac energie ako keď je plné stresových hormónov.
  • 99% mikroorganizmov, ktoré žijú v našom tele žije v našich črevách. Nie sú to naše bunky, ale sú súčasťou nášho tela.
  • V našom čreve je 10x toľko baktérií ako je všetkých buniek nášho tela.
  • V črevách je asi 100 biliónov baktérií a môžu vážiť až 2 kilogramy (!).
  • Priemerná váha našich tráviacich baktérií sa však obvykle blíži váhe nášho mozgu (cca 1,4 kg). Takže aj z tohoto pohľadu sú to porovnateľné orgány.
  • V jednom grame stolice vylúčime z tela viac baktérií ako je ľudí na našej planéte. Pche! A že sme my preľudnení 🙂
  • F2.medium
    S týmito živočíšnymi druhmi máme spoločné gény.

    Všetky naše črevné baktérie majú spolu 160-krát viac génov ako človek.

  • Veľkú časť génov máme spoločných s našimi baktériami, lebo máme spoločných predkov. Avšak časť génov sme získali od baktérií priamo (nepýtajte sa ma ako). Spolu máme asi 37% génov rovnakých s baktériami.
  • Kompletný genóm máme zmapovaný už od roku 2001. Na mape našich baktérií sa však začalo pracovať až v roku 2007.

Najpodceňovanejší orgán tela

Tráviaca sústava a najmä črevá sú našim najpodceňovanejším a najpriehliadanejším orgánom. Zaujímame sa o neho v podstate len keď nás tlačí mechúr, nutká na stolicu, nadúva nás alebo niekde pichá.

Avšak črevá sú viac ako len posúvač a spracúvač potravy. Črevná stena obsahuje neuveriteľné množstvo nervov, rôznych signálnych látok, nervových izolačných materiálov aj prepojení.

Je iba jeden orgán, ktorý je podobne rozsiahly a neurologicky a chemicky komplexný ako naše črevá – a to je mozog. 

Tieto dva orgány, zložité a rozsiahle ako dve galaxie, medzi sebou intenzívne komunikujú. Signály z čriev vedú priamo do mozgu –  napríklad do inzuly, limbického systému, prefrontálnej kôry, amygdaly, hipokampu a prednej cingulárnej kôry.

Črevá tieto centrá v mozgu neriadia, ale majú na “vyššie duševné funkcie” väčší vplyv ako sme ochotní priznať. Všetko sa však ešte len skúma.

Črevá priamo ovplyvňujú oblasti zodpovedné za naše uvedomenie si seba, spracovanie emócií, za morálku, strach, a za pamäť a motiváciu.

Mozog, stres a črevá

Silné emócie, psychická záťaž, stres alebo úzkosť môžu byť príčinou vracania.

V našom tele sa každé ráno tvorí stresový hormón CRH (Corticotropin Releasing Hormone, čiže hormón uvoľňujúci kortikotropin). Ten pripravuje organizmus na náročné požiadavky nadchádzajúceho dňa. CRH zaisťuje, aby sme dokázali v prípade potreby využiť energetické rezervy a reguluje imunitný systém, aby nereagoval prehnane. Ak sme vystavení neobyčajne stresujúcej situácii, mozog môže napumpovať do krvi ďalšiu dávku CRH. CRH sa netvorí len v mozgových bunkách, ale aj v bunkách žalúdka a čriev.

Ak bunky tráviaceho systému zaznamenajú veľké množstvo CRH, je to pre ne informácia, že mozog alebo črevá sú zmätené, a preto reagujú hnačkou alebo vracaním. Účelom vracania je aj úspora energie, ktorá by sa inak minula na trávenie.

V období stresu sa v čreve mení prostredie a preto tu prežívajú iné baktérie ako v obdobiach bez stresu. Stres zmení klímu v bruchu. Potom sa v čreve množia baktérie, ktoré síce dokážu zvládať turbulentné obdobie, ale nešíria dobrú náladu.

insula
Inzula je modrou farbou.

Mám inzulu, teda som

Jedným z neobvyklých miest, kde by sme hľadali centrum šťastia je inzula. Inzula je v centrálnej časti mozgu a vytvára mapu nášho tela – vníma v akej polohe máme telo a jednotlivé končatiny. Vníma, čoho sa dotýkame, aká je teplota, aj čo sa nám deje v črevách. V inzule sa vytvára mapa našich pocitov zo zmyslových orgánov, aj mapa našich reakcií na ne. Pravdepodobne v nej máme aj mapu našich aktuálnych emócií, lebo tie vytvárajú telesné reakcie, ktoré sa v inzule zobrazujú. V inzule sa tak vytvára komplexná mapa nášho JA.

Vďaka inzule a jej mape si dokážeme uvedomovať svoje ja. Mapuje aj pohyby tela a tak sa vďaka nej dokážeme zámerne hýbať. Inzula je náš hlavný motor k pohybu.

A pohyb – ten nás, aj všetky ostatné živé tvory, vedie od nespokojnosti k hľadaniu uspokojenia.

Šťastie aj nešťastie idú cez žalúdok

Skúma sa, a pravdepodobne sa to potvrdí, že nadmerným jedením stravy bohatej na fruktózu (jeden z cukrov) si pravdepodobne privádzame depresiu. Viac ako polovica ľudí má vďaka “precukreniu” preťažené transportéry fruktózy už pri dávke 50 gramov fruktózy za deň (čo je asi 5 hrušiek, 8 banánov alebo 6 jabĺk). Ak jej zjeme viac, objavia sa zdravotné problémy ako hnačka, bolesti brucha, nafukovanie a po dlhšom čase aj depresívne nálady.

Jedenie sladkých potravín nám prináša krátkodobý pôžitok. Dlhodobé jedenie cukru nás nerobí len obéznymi, ale aj nešťastnými.

Serotonín pomáha nervom v črevách rozhýbať svaly. Črevo má totiž na serotonín rovnaké receptory ako mozog. Serotonín je zodpovedný aj za pocit sýtosti.

Najznámejší je však serotonín tým, že sa stará o dobrú náladu. Serotonín je neurotransmiter a zvykne sa označovať aj ako “hormón šťastia” (nie je to však hormón). Jeho vyplavenie nám spôsobuje dobrú náladu a jeho nedostatok môže viesť k depresii.

95 % serotonínu tvorí naše telo v črevných bunkách. A tak sa črevá podieľajú slušným dielom na tom, že sme schopní prežívať šťastie.

Je teda dôležité ako málo sa stresujeme, a je dôležité čo jeme, lebo nekŕmime iba seba, ale aj dve kilá našich črevných baktérií. A tie keď sú v pohode, tak nám pomáhajú ku šťastiu.




PS: Na Slovensku sa tejto problematike z výživovej stránky venuje Igor Bukovský a tím jeho Ambulancie klinickej výživy. Jeho kniha z roku 2017 (Za)chráňte svoje črevo / Protiprdkavá kuchárska kniha má teoretické časti aj praktické recepty ako sa starať o svoju črevnú mikroflóru.

1167total visits,7visits today

Zaujímavé čítanie  Smartfóny časť 5 – Doba návyková II.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.