Hormón dôvery a sociálne siete

Keď si píšete s niekým online, môžete sa cítiť úžasne. Zažívate šťastie, že vám niekto rozumie, miluje vás, obdivuje vás. Vy máte chuť druhému pomôcť, podporiť ho, byť s ním/ňou a objímať sa. Vlastne už sa cítite ako v objatí.

(4 minútky čítania, 587 slov)

Je to vďaka hormonálnej reakcii.

Oxytocín je hormón, ktorý sa nám spúšťa v mozgu a putuje do krvi. Zaplavuje nás tak pocit bezpečia, lásky a dôvery v kontakte s druhými ľuďmi. Je to náš sociálny hormón, ktorý podnecuje spoluprácu, náklonnosť a ochotu pomáhať.

pjzabout1

Paul J. Zak

Jedným z priekopníckych výskumníkov oxytocínu je Paul J. Zak (Paľo Jano Žák :-)). Napísal o nej už dve knihy Morálna molekula a Faktor dôvery. Je zaujímavé si prečítať alebo pozrieť pár jeho prednášok o jeho výskumoch a experimentoch. Z nich napríklad vyplýva, že naše morálne správanie nie je až také duchovné – má hormonálne základy.

Sme štedrí, keď sme nafetovaní

Paul Zak je americký neuroekonóm a preslávil sa experimentami, v ktorých potvrdil, že ľudia sú ovplyvňovaní oxytocínom vo svojich ekonomických rozhodnutiach, a teda napríklad vo svojej štedrosti a sebeckosti, ochote pomáhať a nezáujme, v miere dôvery a nedôvery. Obvykle takéto správanie vnímame ako morálne alebo nemorálne. Predpokladáme, že ľudia tým pádom majú buď vštepenú správnu výchovu alebo ju majú zanedbanú.

Niekedy je to však s morálnym správaním oveľa jednoduchšie. A nezávisí od dlhodobej výchovy alebo morálky, ale od aktuálneho rozpoloženia. Aby boli ľudia štedrejší, ochotnejší pomôcť a aby boli dôverčivejší, stačilo im vstreknúť do nosa oxytocín, pomasírovať ich alebo vystaviť iným činnostiam, ktoré spúšťanie oxytocínu spôsobujú.

Oxytocín bol pôvodne vnímaný iba ako hormón, ktorý sa spúšťa matkám pri pôrode, dnes sa ukazuje, že je to dosť univerzálny hormón – majú ho muži aj ženy, ľudia rôzneho veku, vlastne všetky cicavce a dokonca aj nižšie živočíšne druhy. Je to kľúčový hormón podporujúci naše prežitie – pomáha prekonávať neistotu, ohrozenie a nedôveru a tak umožňuje vstupovať do spolupráce aj s neznámymi ľuďmi.

Digitálny oxytocín

Paul Zak robil aj experimenty s ľuďmi, ktorí komunikovali cez Twitter a skúmal, či ich používanie vyplavuje oxytocín. Veď koniec koncov, komunikujeme s inými ľuďmi, tak by sme mohli mať oxytocín v krvi.

A je to tak.

Ľuďom v experimente odobral krv pred tweetovaním a aj po ňom (stačilo aj 10 minút) a stúpol im oxytocín o 13-150%!

Dôležité však nie je, či komunikujete s milovanými ľuďmi alebo s cudzími – ale ako sa bavíte vy s nimi a oni s vami. Ak si navzájom pomáhate, láskavo radíte, načúvate a prejavujete porozumenie, tak sa oxytocín spustí. Inak ani nie. V tomto nie je veľký rozdiel medzi offline komunikáciou naživo a online komunikáciou na diaľku.

Oxytocín znižuje stres a doslova odplavuje stresové hormóny.

Mohli ste si v texte všimnúť, že niekedy je to tak, že najprv sa spustí hormón a potom sa správame láskavo, a niekedy sa správame láskavo a tak spúšťame oxytocín. Je to obojstranný cyklus. V reálnom živote však potrebujeme najprv podnet (nestriekame si do nosa alebo do krvi oxytocín), aby sa nám hormón spustil.

Avšak celkovo platí pozitívny cyklus – ak máme podnet, spustí sa oxytocín, ten podporuje láskavé správanie a to spúšťa ďalšiu dávku oxytocínu.

Sociálne siete sú aj stresor

Na sociálnych sieťach zažívame aj veľa negatívnych skúseností a tak sa často tento pozitívny efekt oxytocínu nedostaví. Práve naopak. Vďaka digitálnym médiám môžeme zažívať aj viac stresu. Sme stále dosiahnuteľní, chce s nami komunikovať príliš veľa ľudí naraz a na diaľku sa mnohí správajú drsnejšie ako v osobnom kontakte.

Aj štúdie teenagerov, ktorí sociálne siete a messengere všetkého typu milujú, sú plné negatívnych skúseností a emócií – teenageri sú na odmietanie viac citliví ako dospelí, teenageri sú aj viac drsní v prejavovaní kritiky. Teenageri viac túžia po prijatí a oveľa ľahšie sa navzájom trestajú odmietaním. Sociálne siete toto posilňujú a znásobujú. Na sociálnych sieťach sme v kontakte s oveľa väčším počtom ľudí ako v offline svete.

Výsledkom je potom zvýšená depresívnosť, samovražedné sklony, tendencia k sebapoškodzovaniu, úzkosti a znížené sebavedomie – toto je najmä pre teenagerov veľkým utrpením.

A oxytocín je fuč.


Zdroje:
https://www.fastcompany.com/1659062/social-networking-affects-brains-falling-love

https://www.fastcompany.com/1767125/digital-oxytocin-how-trust-keeps-facebook-twitter-humming

This Is Your Brain on Social Media



1202total visits,8visits today

Šírte šťastie a radosť z čítania

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.