fbpx

Tajomstvo šťastného života sú vzťahy

Medzi známymi účastníkmi štúdie bol aj prezident John F. Kennedy a editor Washington Postu Ben Bradlee. Napriek celkom chatrnému zdraviu JFK chcel byť atlétom a tak za Harvard plával aj hral americký futbal.

Jeho individuálnu mieru šťastia štúdia neprezradila. 

JFK v roku 1940 v Harvardskom družstve amerického futbalu. Má číslo 19.
foto: Kris Snibbe/Harvard Staff Photographer

Výsledky štúdie

Za posledných 80 rokov štúdia sledovala ľudí pri ich úspechoch aj zlyhaniach, v práci aj v rodine. Štúdia je podložená dotazníkmi, osobnými rozhovormi, lekárskymi vyšetreniami a aj samotnou dlhodobosťou štúdie.

Vyplývajú z nej štyri dôležité veci:

  1. Vzťahy majú podstatný vplyv na naše šťastie.
  2. Vzťahy majú veľmi významný vplyv na naše psychické a fyzické zdravie.
  3. Vrelé vzťahy majú aj veľký vplyv na finančný úspech. Väčší ako inteligencia.
  4. Vrelé vzťahy pomáhajú lepšie zvládať stres.

A ako hovorí Robert Waldinger: Starať sa o svoje telo je dôležité, ale starať sa aj o svoje vzťahy je takisto forma starostlivosti o seba.

Ľudia, ktorí boli so svojimi vzťahmi najspokojnejší v 50-tke, boli v 80-tke najzdravší.

Vzťahy majú na naše šťastie a zdravie väčší vplyv ako

  • naše gény,
  • sociálne postavenie,
  • vzdelanie,
  • úspechy v práci,
  • či IQ.

Dobré vzťahy nám predlžujú život a osamelosť ho na druhej strane skracuje.

Dobré vzťahy s rodinou, priateľmi a v komunite majú lepšiu výpovednú hodnotu o našom zdraví ako úroveň cholesterolu!

Výskum takisto vyvrátil ešte aj dnes rozšírenú poveru, že ľudská osobnosť sa tvorí tak do 30-tky, ale potom je stabilná až do konca života.

V štúdii bolo veľa príbehov ľudí, čo začínali ako hviezdy, ale skončili ako osamelí alkoholici, a aj ľudí, ktorí svoju mladosť prehýrili, avšak potom sa upokojili a žili stabilným, zdravým a pokojným životom.

Waldinger vo svojej TEDx prednáške sumarizoval tri najdôležitejšie ponaučenia pre každého z nás.

1. Osamelosť nás oslabuje

Sociálne kontakty sú zdraviu prospešné a osamelosť môže zabíjať. Ľudia s početnejšími spoločenskými interakciami (s členmi rodiny alebo v komunite) sú šťastnejší, fyzicky zdravší a žijú dlhšie. Tí, ktorí sú izolovaní viac ako si želajú, vykazujú horší zdravotný stav a skôr pociťujú pokles intelektových funkcií mozgu.

2. Dôležitá je kvalita vzťahov

Kým osamelosť je škodlivá, ani samotné obklopenie sa ľuďmi nemusí byť  užitočné. Osamelí sa môžeme cítiť aj v dave, dokonca aj v manželstve, uvádza Waldinger. Manželstvo poznačené konfliktmi môže byť pre naše zdravie rovnako zlé aj horšie, než to rozvedené. Ak si však vieme pestovať a udržiavať dobré a vrúcne vzťahy, budú mať ochranný účinok.

3. Mať sa na koho spoľahnúť

Kvalitné vzťahy nie sú ani zďaleka dokonalé, zdôrazňuje Waldinger. Hoci mnoho párov sa dokáže hašteriť aj niekoľkokrát za deň, v konečnom dôsledku partneri vedia, že majú v sebe dôležitú oporu. ,,Ak sa máme na koho spoľahnúť, výsledkom je spokojnosť aj lepšie kognitívne funkcie,“ uvádza. Tí, ktorí túto možnosť nemajú, alebo ju nevidia, chátrajú skôr.

Harvardský výskum dospelých pokračuje

Štúdia začala v roku 1938 a to na čo výskumníci kládli dôraz odzrkadľuje vývoj poznania. Prvých 35 rokov bola štúdia zameraná výrazne medicínsky. Výskum robili lekári a o zdraví sa rozmýšľalo iba ako o telesnom zdraví.

Až keď v roku 1974 prevzal vedenie psychiater George Vaillant, ktorý bol aj psychoanalytikom, tak sa dotazníky aj rozhovory s účastníkmi začali venovať aj vzťahom.

Dnes už roky štúdiu vedie Robert Waldinger, skúmajú druhú generáciu, a zaujíma ich dlhodobý vplyv stresu na ľudské zdravie a ako detské skúsenosti (najmä tie ťažké) ovplyvňujú telesné zdravie, mentálne zdravie a šťastie v strednom a neskoršom veku.

A na záver končím tým, čo hovorí Vaillant:

Šťastie je láska.


 Basta.


Scroll to Top
%d blogerom sa páči toto: