Dating pool je plný žabiakov, ale máloktorý sa chce premeniť na princa. Túto vetu som použil, keď som odpovedal na otázky Dominky Chrastovej, k jej pripravovanému textu do Denníka N. Jej sa zapáčil, tak ako mne. A tak sa stal súčasťou textu o ženách, ktoré aktuálne preferujú byť single.

Pri čítaní článku som si všimol, aká početná je diskusia (hej, trocha to nafúklo jedno konkrétne, nie úplne priateľské a kooperatívne, vlákno diskusie) a že je v nej môj metaforický výrok spomínaný viac razy. A nepáčil sa im. Chápem.

Problém metafor

Problémom metafor, v tomto prípade rozprávkovej metafory je, že keď sa nevysvetlia, tak nevyhnutne slúžia ako priestor na projekciu zo strany čitateľov. Vsúvame si do metafor vlastné presvedčenia, predstavy, očakávania. Náboženské príbehy, či už grécke báje alebo biblické príbehy, sú v podstate len o tom (ale to je o inom).

Niekto sa urazil, že z neho robím žabiaka, 

iný, že zovšeobecňujem, že muži nechcú na sebe pracovať, aby boli pre ženy viac atraktívni (nemyslené len fyzicky) 

a ďalší, že on predsa nechce byť princom. 

Mrzí ma, že sa vo všetkých troch prípadoch urážajú. Chápem, že zovšeobecnenie, dehumanizácia (žabiak), nevhodná idealizácia (princ) môže niekomu vadiť. Sorry. Je to rozprávková metafora, nie fakt o každom jednom človeku, mužovi.

Ale takto to potom vyzerá, že dating pool je plný žabiakov, ktorí sa urážajú.

Mnohí muži sú skvelí, pracujú na sebe, sú dobrí ľudia, skvelí kamaráti a skvelí do partnerského vzťahu. A o mnohých ženách by sa dalo povedať to, čo o mužoch. Či pochvalne alebo kriticky. Nikto nie je dokonalý. A nikdy nebudeme.

To na začiatok, aby som zmiernil napätie. (no, trochu som si aj tak zaprovokoval.)

Najprv krátke priznanie.

Áno, ja sa zvyknem vyjadriť niekedy necitlivo, nepresne, prehnane, drzo aj hlúpo. Zvyknem nechtiac aj zámerne prekračovať hranice.

A baví ma hrať sa slovami, takže ma potešilo, keď k dating poolu (anglický pojem pre okruh ľudí, s ktorými sa dá zoznamovať) mi na padla rozprávka Žabí kráľ. 

Funfact – inak v pôvodnej verzii bratov Grimmovcov princezná zo žaby bola tak zhnusená, že ju hodila o stenu a tak sa premenila na princa. Až v ďalšej verzii to premenili na romantický bozk.

Nuž a to je pasca (nevysvetlených) metafor. Metafory mám rád, ale nemám rád, keď nie sú autorom vysvetlené, lebo potom umožňujú množstvo iných a často vzťahovačných alebo účelných interpretácií.

Tak skúsim vysvetliť, čo som vetou – dating pool je plný žabiakov – myslel. A možno si aj tak nabehnem.

Spojenie metafory s realitou – ako som to myslel

Najprv priamo k metafore – žabiak neznamená škaredý a nechutný muž, ale skôr nehotový, nezrelý a na partnerský vzťah nepripravený muž. (Ale kto preboha je?)

Princ neznamená bohatý a inak dokonalý muž, ale zrelý, samostatný a na vzťah pripravený muž. A samozrejme, princ zaváňa idealizáciou. Nikto, ani žiadny muž, ani žiadna žena, nie sú nikdy hotoví. Stále sa meníme a adaptujeme na vek, životné obdobia, aj na partnera/partnerku.

A ak by som využil rozprávkový príbeh a bozk, ktorý premení žabiaka na princa – tak psychologicky by som povedal, že bozk symbolizuje lásku. Ale na rozdiel od rozprávkového zázraku, tá v realite nekončí jedným bozkom, ale mala by sa diať počas celého vzťahu a premieňať sa od sexuálnej až po priateľskú. Ideálne, ak sú v partnerskom vzťahu viaceré formy lásky. A musí “tiecť”obojstranne. Takže aj žabiak by mal bozkávať princeznú, ak sa chce premeniť.

Dokonca – väčšina ľudí sa stretne ako žabiak a žabka – a spoločne si vzťah premenia na svoje kráľovstvo a vzájomne sa svojím vzťahom premieňajú na princov a princezné. Aj keď ani ja tieto pripodobnenia ku kráľovnám a princom a princeznám nemám rád.

Ale ak sa mám pohybovať v rozprávkovej metafore, tak budiž.

Z čoho vychádzam, keď tvrdím, že dating pool je plný žabiakov

Snažím sa utvárať si názory a potom ich hovoriť na základe sumarizácie osobného aj prečítaného poznania.

• Ženy sú evolučne, vo všeobecnosti, náročnejšie na výber partnera ako sú muži na výber partnerky. (tu je odkaz na článok alebo si o tom oveľa detailnejšie prečítaj v mojej knihe Labyrintom lásky. Kukni nižšie).

• Ženy viac prežívajú vzťahy, viac o nich premýšľajú, viac o nich rozprávajú. Viac im venujú svojej pozornosti. Viac im na nich záleží. A to je dobre. Potrebujeme viac svet, kde nám záleží na vzťahoch. A hovoríme o partnerských vzťahoch. Kde okrem pôvodnej rodiny a priateľov by sme mali viacej chcieť, aby sme si boli blízki?

• Ženy, viac ako muži, venujú času a energie sebarozvoju, vzdelávaniu a celkovo diskusiám o vzťahoch. Vidieť to na pomere vysokoškolsky vzdelaných (60% žien, 40% mužov), v humanitných odboroch sú pomery ešte viac na strane žien. Vidieť to v tom ako výrazne viac čítajú literatúru a navštevujú školenia, konferencie s psychologickými, sebarozvojovými, a príbuznými témami. Z toho nevyplýva, že to ženy robia a muži nie, len že ženy vysoko prevažujú. A potom sú v tom pochopiteľne náročnejšie, lebo podobné očakávajú od mužov. Nejde o vzdelanie ako také (aj keď tiež), ale ženy chcú mužov, ktorí sú emocionálne inteligentní, emocionálne prístupní, správajú sa partnersky rovnocenne. Ženy chcú byť v najbližšom vzťahu s mužom, ktorý vie so ženou rozprávať o tom, čo sa deje v ňom, ako prežíva vzťah, a chápe, alebo sa aspoň snaží chápať, čo sa deje v jeho partnerke.
• Za celých mojich viac ako 30 rokov práce psychológa som stretol veľa emocionálne a psychologicky otvorených mužov. Ale žien bolo výrazne viac. A až na výnimky, len ženy sa ma chodili pýtať, ako majú reagovať na svojho mlčiaceho a emocionálne uzavretého muža.

Oslabovanie patriarchátu pasívnym odporom

Áno, ženy dnes chcú, aby svet fungoval viac ako chcú ony. A očakávajú od mužov, aby do toho zapadali.

Ženy tisícročia plnili roly a úlohy, ktoré im prideľovali muži. Patriarchát bol a je nemilosrdný voči ženám. Tie, ktoré sa neprispôsobili, upaľoval, kameňoval, zotročoval. Dnes stále ešte dostávajú hejt a verejné pranierovanie slovami.

A teraz, keď ženy chcú, aby muži dobrovoľne, z vlastnej vôle, chceli chápať potreby a očakávania žien a do ničoho ich nenútia (obvykle). Ani to sa mužom nepáči. Chápem, že to pre mnohých z nich je ťažké, nové, nezvyklé, čudné.

Mnohí muži sa takto cítia vylúčení. Tak sa zapojte preboha!

Áno, toto všetko môžu muži prežívať. A naučiť sa s tým vyrovnať, prijať to a pracovať na tom. Ak však prechádzajú do protiútoku cez manosféru a nenávisť k ženám, potvrdzujú ženám, že im bude ľahšie samým. Jasné, že mnohé ženy, ak stretnú a spoznajú muža, ktorý bude pre nich zaujímavý, príťažlivý a priateľský, tak s ním budú chcieť žiť.

Chápem, že ženy majú svoje očakávania od mužov.

Navrhujem, aby sme akceptovali (aj keď aj ja mám svoje kritické myšlienky), že súčasťou ich vyrovnávania sa s tým, že zatiaľ nenašli niekoho s kým by im bolo lepšie ako samým, tak si radšej vyberajú single život.

A ženy oveľa častejšie ako muži, si svoj single život dopĺňajú priateľskými vzťahmi, životom v komunite a napĺňajú zmysel svojho života desiatkami iných spôsobov, než by sa iba starali o domácnosť (a muža) a výchovu detí (a muža).

To naozaj neznamená, že ženy navždy zanevreli – len kým nestretli koho by chceli, tak sa do ničoho nenútia. Už nemusia!

Jasné, že to má svoje finančné, spoločenské a psychologická riziká a problémy. 

Ale s tým sa budú musieť, a väčšinou chcú, adaptívne a konštruktívne vyrovnávať.

Všetky procesy trvajú dlho a majú svojich porazených a svojich víťazov. Zasa blbý slovník, tak inak – a majú tých, čo viac stratili a tých, čo viac získali.

Obvykle je to však kombinácia toho, čoho sa vzdáme, aby sme niečo iné, na čom nám záleží, získali.