Povedzme si to na rovinu: ak by bol hejt na internete olympijským športom, Slovensko by pravidelne útočilo na zlaté medaily. Stačí si otvoriť diskusiu pod akýmkoľvek článkom o spoločenskom dianí a človek má pocit, že vstúpil do digitálneho Kolosea, kde sa namiesto mečov hádžu vulgarizmy, vykričníky a CAPS LOCK. Ako psychológ sa na tento fenomén pozerám s kombináciou vedeckého úžasu a mierneho zdesenia. A aj keď viem mnohé odpovede, aj tak sa často sám seba pýtam: Prečo ľudia hejtujú, keď ani im to nerobí dobre?
Výskumy z posledných rokov jasne ukazujú, že rozmach nenávistných prejavov vo verejnej debate nie je len estetický problém internetu, ale vážny varovný signál pre celú spoločnosť.
Najväčšou záhadou však zostáva jedna vec: Prečo to tí ľudia robia? Prináša im to vôbec niečo dobré?
Odpoveď vedy je jednoznačná: Neprináša. Robí ich to hlboko nešťastnými. Poďme sa pozrieť na psychologické črevá online hejtu a odhaliť, prečo je anonymná zlosť tou najhoršou investíciou do vlastnej duševnej pohody.
1. Ilúzia moci: Prečo máčame klávesnicu v jede?
Internet nám dal úžasnú vec – anonymitu a pocit neviditeľnosti. Keď sedíte doma v obývačke v obnosených teplákoch a napíšete cudziemu človeku pod fotku, že je „neschopný idiot“, váš mozog dostane okamžitú, hoci lacnú injekciu dominancie. Zrazu ste niekto. Zrazu máte moc.
V psychológii tomu hovoríme nezdravá obranná stratégia alebo nefunkčný zvládací mechanizmus (coping strategy).
Hnev, ktorý hejteri pľujú do komentárov, býva len sekundárnou emóciou. Je to tvrdá ochranná škrupina. Pod ňou sa takmer vždy ukrýva koktejl prvotných emócií – hlboký smútok, hanba, pocit vlastného zlyhania, strach či opustenosť.
Namiesto toho, aby páchateľ čelil vlastnej vnútornej bolesti, radšej ventiluje hnev navonok. Často pri tom trpí takzvaným „Syndrómom Batmana“ – sám seba vnútorne nevníma ako zákerného agresora, ale ako osamelého hrdinu, ktorý prišiel do komentárov nastoliť „spravodlivosť“ a povedať všetkým „pravdu“.
2. Temná štvorica a pasca zvaná škodoradosť
Ak si myslíte, že hejteri vedia presne prečo hejtujú a že sú po odoslaní jedovatého komentára šťastnejší, hlboko sa pletú. Výskumy online trollovania ukazujú silnú koreláciu s črtami tzv. Temnej štvorice (Dark Tetrad):
- Sadizmus (potešenie zo spôsobovania utrpenia a chaosu),
- Psychopatia (chýbajúca emočná väzba),
- Narcizmus (nafúknuté, ale krehké ego),
- Machiavelizmus (manipulatívnosť).
Hejteri prežívajú intenzívnu schadenfreude – škodoradosť z nešťastia či zlyhania druhých. Výskumníci však zistili, že táto zvrátená radosť pramení z mimoriadne nízkeho sebavedomia (low self-esteem). Batmani za klávesnicami nie sú až takí hrdinovia. Iba vo svojej hlave.
Lenže každá reakcia, každý nahnevaný lajk či provokácia okolia funguje na nich ako neurochemická mena uznania. Hejter sa stáva závislým na tzv. negative social power (negatívnej sociálnej moci). Je to ako piť morskú vodu, keď ste smädní – na sekundu máte pocit, že pijete, ale v skutočnosti vás to len rýchlejšie dehydruje a ničí zvnútra.
3. Prečo ľudia hejtujú, keď daňou je depresia, cynizmus a zničené vzťahy?
Čo sa stane s človekom, ktorý sa dlhodobo venuje online agresii? Dáta nepustia: aktívny hejt neničí len obete, ale devastačne valcuje páchateľa.
Čo sa deje páchateľom hejtu?
- Eskalácia agresie v reálnom živote: Výskumy potvrdzujú, že pravidelné šírenie nenávisti online štatisticky významne zvyšuje fyzickú aj verbálnu agresivitu páchateľa v reálnom svete. Ak si zvyknete revať na ľudí za obrazovkou, začnete revať aj na predavačku v potravinách či partnera pri večeri. A kto má takých ľudí potom rád?
- Desenzitizácia a morálne odpojenie (Moral Disengagement): Opakovaným hejtovaním človek stráca citlivosť voči zraneniu druhých. Vypína sa prirodzená empatia. Druhých ľudí prestáva vnímať ako živé bytosti a redukuje ich len na digitálne abstrakcie. A pochopiteľne, že sa potom cítia osamelí.
- Vyšší výskyt depresií a úzkostí: Dlhodobá hostilita (kognitívne nepriateľstvo voči svetu) vytvárá v mozgu neurochemický kokteil stresu. Aktívni hejteri vykazujú oveľa vyššiu mieru depresívnej symptomatológie, frustračnej intolerancie a vnútorného nepokoja. Nie je dobre v koži hejtera.
Cynický a nenávistný človek nedokáže budovať hlboké, bezpečné a hrejivé medziľudské vzťahy. A ako vieme z výskumov pozitívnej psychológie (napríklad z tzv. harvardskej štúdie), kvalitné vzťahy sú jedným z najdôležitejších prediktorov dlhého a šťastného života. Hejter sa tak vlastnoručne odstriháva od najväčšieho zdroja ľudského šťastia.
4. Evolučný chyták: Prečo nás jedovaté komentáre tak strašne zraňujú?
Naše mozgy neboli evolučne nastavené na to, aby denne čelili názorom tisícov cudzích ľudí. Keď si v komentároch prečítate útok na svoju osobu, vaša amygdala (centrum mozgu vyhodnocujúce ohrozenie) spustí poplach, akoby vás v lesoch za vaším domom práve napadol medveď.
Tento fenomén sa nazýva Negativity Bias (sklon k negatívnosti). Náš mozog reaguje biologicky oveľa silnejšie a rýchlejšie na negatívne podnety než na tie pozitívne.
Psychologický fakt: Z neurobiologického hľadiska potrebujeme približne 4 až 5 pozitívnych zážitkov alebo pochvál, aby sme vyvážili emocionálny dopad jediného nenávistného komentára!
Rozumiete tomu nepomeru? Až desiatky milých správ dokážu zmazať jeden zakomplexovaný účet bez fotky, ktorý vám napíše, že ste neschopní. Ak s tým nevieme vedome pracovať, digitálny priestor nás rýchlo mentálne vyčerpá.
Ale toto je iba jeden z dôvodov prečo ľudia hejtujú – chcú vám ublížiť.
5. Ako si vybudovať psychickú odolnosť a nenechať si ukradnúť vnútorný pokoj?
Ak pôsobíte na internete – či už ako tvorca obsahu, podnikateľ, alebo len aktívny užívateľ – hejtu sa úplne nevyhnete. Môžete sa však naučiť, ako si pred ním vybudovať zdravé mentálne brnenie:
A. Neberte si to osobne
To sa ľahko povie, keď do mysle sa vám už hejter dostal svojím zlmyselným komentárom. Uvedomte si, že hejt málokedy vypovedá o vašej reálnej hodnote. Pôvodcom útoku nie je racionálny úsudok, ale osobná frustrácia, neistota a vnútorná bolesť agresora. Agresor trpí vlastným hejtovaním. Ako povedal Marcus Aurelius: „To, čo počujeme, je len názor, nie fakt.“
B. Otázka za milión: Ignorovať alebo reagovať?
Vo väčšine prípadov je najlepšou odpoveďou ignorácia, blokovanie a vymazanie. Hejter prahne po vašej reakcii a pozornosti. Ak mu odpoviete v afekte, dávate mu presne to, čo chce – vašu energiu. Navyše, algoritmy sociálnych sietí milujú konflikty, takže vašou reakciou len zvýšite dosah daného nenávistného komentára. Hejt nemusí plodiť hejt, ale akákoľvek reakcia na hejt plodí ďalší dosah. A preto ľudia hejtujú – najmä tí platení, najmä tí najatí, najmä tí, čo sa hejtom živia.
C. Praktizujte digitálnu hygienu
Nastavte si jasné hranice. Vypínajte notifikácie, nediskutujte v neskorých nočných hodinách a doprajte si pravidelný digitálny detox. Váš nervový systém vám poďakuje.
A hejter spľasne a bude musieť hľadať obeť inde.
D. Pestujte reálne vzťahy
Keď vás zraní anonymný útok na internete, neostávajte v tom sami. Zdvihnite telefón a zavolajte človeku, ktorý vás pozná v reálnom svete – partnerovi, priateľovi, kolegovi. Reálny ľudský kontakt s empatiou a porozumením je ten najlepší protijed na jed z klávesnice od anonyma.
Šťastie je voľba, ktorú za klávesnicou nenájdete
Hejtovanie chápem ako psychológ. Ale nesúhlasím s ním ako človek a spoluobčan. Najmä, ak hejtujú politici, či iné verejne známe osoby.
Hejtovanie je tragický pokus o záchranu ich vlastného zraneného ega – ale na úkor druhých. Je to slepá ulička, ktorá páchateľovi prináša len viac úzkosti, osamelosti a cynizmu. Je to ich vlastný trest za to, čo páchajú iným. Obyčajnému človeku môžeme odpustiť, môžeme ho chápať – avšak stále majú zodpovednosť za to, ako ničia verejný aj osobný priestor ostatným. Najmä, ak sú to politici.
Keď nabudúce uvidíte hejterské video, alebo pod svojim príspevkom alebo v diskusii jedovatý komentár, nesúďte a nenechajte sa vtiahnuť do boja. Pozrite sa na to s kvapkou psychologického súcitu: vidíte človeka, ktorý je v danej chvíli tak nešťastný zo svojho vlastného života, že musel ísť pošpiniť ten váš.
Usmejte sa, kliknite na Blokovať a choďte si radšej vychutnať dobrú kávu alebo prechádzku na čerstvom vzduchu. Dobrý život sa totiž neodohráva v komentároch pod príspevkami, ale v tom, ako prežívame prítomný okamih mimo obrazoviek.
Otázka pre vás (do diskusie pod článkom):
Ako reagujete na nenávistné komentáre vy? Máte nejaký vlastný overený recept na to, ako si zachovať chladnú hlavu a dobrú náladu v online svete? Napíšte mi dole do komentárov – sľubujem, že tu sa hejtovať nebude!