Môže nás veda naučiť byť šťastnými? (Spoiler: Áno, ale sem-tam to zabolí ego.) Kniha Brucea Hooda sa v origináli volá Science of Happiness, teda Veda o šťastí. Z môjho pohľadu ju trocha nešťastne vydavatelia premenovali na Šťastie je veda. Akoby bolo ťažké byť šťastným. Pre niekoho to tak asi je, ale málokto má závažné prekážky na to, aby bol šťastný. O tom sa však dozviete viac v knihe, ktorú v slovenskom preklade vydalo vydavateľstvo Mamaš, ktoré vydáva prístupným štýlom napísané knihy literatúry faktu a aj sci-fi klasiky.
Zjednodušene by sa dalo povedať, že kniha Šťastie je veda sa pripája k Pozitívnej psychológii a Bruce Hood vyberá výskumy a oblasti, ktoré sú mu blízke. Bruce MacFarlane Hood je totiž britský experimentálny psychológ a filozof, ktorý sa špecializuje na vývojovú kognitívnu neurovedu. V súčasnosti pôsobí na Univerzite v Bristole a medzi jeho hlavné výskumné záujmy patria intuitívne teórie, sebaidentifikácia, esencializmus a kognitívne procesy, ktoré stoja za
magickým myslením detí a dospelých.
Od roku 2018 vedie Bruce Hood kurz Veda o šťastí na Bristolskej univerzite. Jeho program vychádza z mimoriadne úspešného kurzu The Science of Well-being, ktorý založila Laurie Santosová na Yaleovej univerzite a preukázateľne zlepšuje duševnú pohodu jej absolventov. Jej kurz som dokonca sám absolvoval a bol výborný. Odporúčam aj vám.
Ale vráťme sa ku knihe Šťastie je veda.
Najprv moje osobné hodnotenie. Kniha sa mi páčila. Takáto ešte na slovenskom trhu nie je. Akademická, ale dobre čitateľná. K veci. Žiadne siahodlhé príbehy a príklady, to ma nebaví. Baví ma keď autor dá dokopy štúdie, experimenty, skrátka dáta, ktoré preloží do ľudského jazyka a vysvetlí, prečo daná vec funguje a robí nám dobre alebo naopak prečo daná vec, činnosť, či nastavenie mysle nám robí zle. A potom aj dá odporúčania čo s tým. a tie odporúčania vychádzajú zasa z výskumov, nie z toho, čo si autor myslí.
A kniha je presne takáto a preto sa mi páčila.
Ako psychológ sa často stretávam s otázkou: „Dá sa šťastie natrénovať, alebo som jednoducho geneticky odsúdený na to, aby som bol mrzutý ako postava z Dostojevského?“ Bruce Hood na to odpovedá svojou knihou The Science of Happiness. Táto kniha nie je ďalší motivačný brak s obrázkami západu slnka. Je to manuál na lepšie poznanie a využívanie mozgu a mysle, ktorý vznikol na základe historicky najpopulárnejšieho vyššie spomínaného kurzu na Bristolskej univerzite.
Hoodova hlavná téza je osviežujúco krutá: Naše mozgy nie sú evolučne nastavené na to, aby sme boli šťastní, ale aby sme prežili. A prežitie vyžaduje úzkosť, porovnávanie sa a neustálu nespokojnosť. Ak chceme byť šťastní, musíme ísť proti vlastnej biologickej navigácii.
Toto tvrdenie hovoria mnohí – a osobne s ním silno nesúhlasím, lebo opisuje iba jednu časť nastavení nášho organizmu. A na čo potom vznikli pozitívne emócie? Na čo vznikli skvelé pozitívne hormóny, často nazývané hormóny šťastia, ako sú dopamín, endorfíny, oxytocín a serotonín, ktoré zlepšujú náladu, pocit pohody a motiváciu? Na čo potom mozog reaguje tak často pozitívne? Ja tvrdím, že okrem prežitia naše mozgy obsahujú množstvo funkcií, ktoré slúžia na to, aby sme sa cítili dobre desiatkami spôsobov – a to sú verzie šťastia.
Šťastie je veda – čo sa dočítate v knihe?
Veda o šťastí, ktorou je Pozitívna psychológia skúma množstvo oblastí, a v knihe, ktorá vychádza z prednášok Brucea Hooda je 7 lekcií, ktoré nám autor servíruje ako protijed na modernú melanchóliu.
Pri názvoch kapitol mám druhú kritickú poznámku – všimnite si ako akčne sú názvy kapitol v angličtine – Vyhni sa izolácii, Odmietni negatívne porovnávanie – a prekladateľka z nich urobila trochu suchárske názvy tém, miesto pôvodných podnecujúcich inštrukcií. Drobnosť, ale svojvoľný rozdiel k horšiemu.
1. kapitola: Zmena ega (Alter Your Ego)
O čom to je: Hood začína búraním mýtu o „ja“. Tvrdí, že naše ego je konštrukt, ilúzia, ktorú si náš mozog vytvára, aby dával zmysel skúsenostiam. Problém je, že toto ego je príliš sebastredné a precitlivené.
Základná myšlienka: Šťastnejšími nás robí to, keď prestaneme brať svoje „ja“ tak vážne.
Čo hovorí veda o šťastí (happiness hack): Keď si uvedomíme, že naše ego je len „PR manažér“, ktorý sa snaží vyzerať dobre pred ostatnými, môžeme ho poslať na dovolenku. Menej sústredenia sa na seba rovná sa menej priestoru pre sebaobviňovanie.
2. kapitola: Vykročenie z izolácie (Avoid Isolation)
O čom to je: Sme sociálne primáty. Samota pre náš mozog znamená ohrozenie života, čo spúšťa chronický stres. Hood analyzuje dáta o tom, ako nás osamelosť zabíja rýchlejšie než 15 cigariet denne.
Základná myšlienka: Šťastnejšími nás robí pocit hlbokej príslušnosti ku komunite.
Čo hovorí veda o šťastí (happiness hack): Kvalita našich vzťahov je najsilnejším prediktorom dlhovekosti a spokojnosti. Nie počet followerov, ale počet ľudí, ktorým môžete zavolať o tretej ráno, keď sa vám rozpadá život.
3. kapitola: Bez negatívnych porovnávaní (Reject Negative Comparisons)
O čom to je: Náš mozog nehodnotí svet v absolútnych číslach, ale relatívne. Je nám jedno, koľko zarábame, kým sused nezarába o euro viac. V dobe Instagramu sa neporovnávame so susedom, ale s vyfiltrovanou elitou planéty.
Základná myšlienka: Šťastnejšími nás robí vedomé obmedzenie sociálneho porovnávania.
Čo hovorí veda o šťastí (happiness hack): Hood odporúča „digitálnu hygienu“. Ak sa po scrollovaní cítite ako biologický odpad, váš mozog práve prehral v hre na porovnávanie, ktorú nemôže vyhrať.
4. kapitola: Trochu optimizmu (Become More Optimistic)
O čom to je: Tu sa Hood dotýka neuroplasticity. Pesimizmus je obranný mechanizmus („čakám to najhoršie, nebudem sklamaný“), ale dlhodobo nás paralyzuje.
Základná myšlienka: Šťastnejšími nás robí aktívne vyhľadávanie pozitívnych interpretácií reality.
Čo hovorí veda o šťastí (happiness hack): Mozog sa dá vytrénovať. Praktizovanie vďačnosti nie je „slniečkarstvo“, je to fyziologické cvičenie, ktoré učí amygdalu, že svet nie je len séria katastrof.
5. kapitola: Ovládanie pozornosti (Control Your Attention)
O čom to je: „Túlajúca sa myseľ je nešťastná myseľ.“ Hood cituje výskumy, podľa ktorých až 47 % času nie sme duchom prítomní. Premýšľame o minulosti (depresia) alebo o budúcnosti (úzkosť).
Základná myšlienka: Šťastnejšími nás robí schopnosť udržať pozornosť v prítomnom momente (mindfulness bez ezoteriky).
Čo hovorí veda o šťastí (happiness hack): Pozornosť je mena. Komu ju dávate, tomu dávate svoj život. Kontrola nad tým, kam sa pozeráte, je základom duševnej hygieny.
6. kapitola: Nadväzovanie vzťahov (Connect With Others)
O čom to je: Táto kapitola ide hlbšie do altruizmu. Hood vysvetľuje „helper’s high“ – chemický kokteil dopamínu a oxytocínu, ktorý sa vyplaví, keď niekomu pomôžeme.
Základná myšlienka: Šťastnejšími nás robí to, keď robíme šťastnými iných.
Čo hovorí veda o šťastí (happiness hack): Egoistická cesta k šťastiu vedie cez nezištnosť. Ak chcete pomôcť sebe, pomôžte niekomu inému. Je to ten najlepší psychologický paradox šťastia.
7. kapitola: Svet mimo vašej hlavy (Get Out of Your Own Head)
O čom to je: Záverečná kapitola hovorí o koncepte „Awe“ (úžas). Pocit, ktorý zažívame pri pohľade na hviezdnu oblohu alebo v galérii. Úžas spôsobuje „zmenšenie ega“ – naše problémy zrazu vyzerajú v mierke vesmíru nepodstatné.
Základná myšlienka: Šťastnejšími nás robí kontakt s niečím, čo nás presahuje (príroda, umenie, veda).
Čo hovorí veda o šťastí (happiness hack): Pravidelne sa vystavujte veciam, ktoré vás nútia povedať „vau“. Zmenšuje to pocit vlastnej dôležitosti a tým aj váhu vašich depresií.
Moja reflexia: Prečo Bruce Hood nie je len ďalší „predajca šťastia“?
Ako psychológ oceňujem, že Hood priznáva jednu dôležitú vec: Šťastie nie je cieľová stanica. Nie je to miesto, kde si rozložíte lehátko a zostanete tam do dôchodku. Je to dynamický proces, ktorý si vyžaduje úsilie.
Zaujímavé je, ako Hood prepojuje neurovedu s takmer budhistickými konceptmi. Hovorí o alocentrizme (zameranie na iných) ako o protipóle k nášmu prirodzenému egocentrizmu. V našej kultúre zameranej na „staraj sa o seba“ a „miluj sám seba“ nám Hood pripomína, že príliš veľa lásky k sebe samému nás paradoxne robí nešťastnými. Možno namiesto toho, aby sme sa hľadali, by sme sa mali skôr v tom svete stratiť – v práci, v pomoci iným, v prírode.
Záverom – Kniha Šťastie je veda je užitočné čítanie pre každého
Pre každého, kto chce pochopiť hardvér svojho šťastia. Bruce Hood nám nedáva sľuby ako byť stále šťastní, ale dáva nám nástroje, ako nebyť zbytočne nešťastní kvôli chybám v našom evolučnom softvéri.
A ako hovorím na svojich prednáškach: Ak vám ani táto kniha nepomôže, nezúfajte. Vždy tu ešte zostáva čokoláda a čierny humor – to je vedecky overená záloha.
Ak ťa zaujímajú knihy, ktoré som napísal ja, tak nech sa páči.