Milujem filmy, seriály aj dokumentárne filmy. Najviac však také, čo vychádzajú z pravdivých príbehov. Pozitívne filmy nie sú len pre potešenie oka, ale aj pre pozdvihnutie duše.
Filmy, seriály aj dokumentárne filmy budem v týchto blogoch prepájať s Pozitívnou psychológiou a teda happytariánskymi dôvodmi, prečo sa oplatí danú vec pozrieť. Nebudem sa venovať analýze filmov. Iba vysvetlím, ako dané filmy oslovujú jednotlivé zdroje šťastia a vedia nás pozitívne ovplyvniť alebo inšpirovať k pozitívnej zmene.
Nebudem tu písať o horúcich novinkách, ani o tom, čo je aktuálne najlepšie bindžovať (binge-watching – pozerať viac častí hneď po sebe), lebo nemáte čo robiť. Ak nemáte čo robiť a preto pozeráte, tak radšej ešte chvíľu porozmýšľajte, čo produktívne by ste mohli robiť. Tu budem odporúčať veci nezávisle od ich aktuálnosti, či ich hitovosti, ale závislé od happytariánskeho potenciálu.
(1682 slov, menej ako 9 minút filmového čítania)
Pozitívna psychológia a pozitívne filmy
Filmy, seriály aj dokumenty, najmä tie, ktoré sa nám páčia, sú ako sny, ktoré sa nám nesnívali. Pomáhajú nám uvedomiť si:
- akí sú ľudia rôznorodí a koľko máme s každým spoločného,
- aký je svet zázračný a pestrý a že sme jeho súčasťou,
- čo všetko ako ľudia dokážeme v dobrom aj v zlom,
- a že skrze filmy o iných môžeme zažívať hrdosť aj zahanbenie, smútok aj šťastie, pohoršenie aj nadšenie.
Filmy nám prinášajú do obývačky:
- miesta, na ktoré sa nikdy nedostaneme,
- informácie, o ktorých sme ani netušili,
- príbehy, ktoré by sme chceli zažiť alebo sme radi, že sa nám nestali,
- históriu, ktorá nás minula,
- myšlienky, ktoré by nám inak nenapadli,
- ale aj poučenia, ktoré sme nemuseli zistiť na vlastných chybách.
Ak nepozeráte filmovú tvorbu len pre zábavu, tak séria týchto blogov bude o ich pozitívnom vplyve na náš duševný svet.
Filmy sú v podstate obrazovými posolstvami. Pomáhajú nám prevteliť sa do iných ľudských a fantazijných bytostí a stotožniť sa s ich prežívaním, túžbami a hodnotami. Keď vidíme niekoho životný príbeh, dokážeme si uvedomiť, ako by sme podobnú situáciu prežívali sami. Vďaka konfrontácii s filmovým príbehom si vieme aj ľahšie ujasniť na čom nám naozaj záleží.
Vo filmoch vnímame náš odraz a film sa odráža v nás.
Pozitívne filmy nás môžu nadchnúť, ale vyvolávajú aj ďalšie pozitívne emócie – súcit, radosť, pobavenie, spolupatričnosť, hrdosť, nádej, úľavu a veľa lásky. Tieto emócie prežívame nielen spoločne s postavami vo filmoch, ale často aj s ľuďmi, s ktorými filmy pozeráme.
Možno nebude vždy ľahké odporúčané filmy nájsť, ale dnes je pre ne dostatok dostupných zdrojov. Existujú predplatiteľné filmové kanály, televízne archívy, online video-požičovne aj filmové nosiče (CD, DVD, Blu-ray). A okrem toho je aj na internete množstvo zdrojov, kde sa dá k filmom dostať.
Prvé odporúčanie začnem predsa len s niečím komerčne úspešným. Animákom.
TOY STORY 4 – Príbeh hračiek (2019)
Nikdy, ani po 50-tke, som neprestal pozerať animované filmy. Kvalita ich príbehov a najmä animácie sa od čias čiernobielej Cesty do praveku Karla Zemana neuveriteľne posunula. Dnes si skoro všetci tvorcovia animovaných filmov dávajú pozor aj na to, aby rovnako upútali rodičov ako ich deti. U mňa sa im to iste darí. Skoro všetky animované filmy patria medzi pozitívne filmy.
Toy Story je úžasný animák. Dnes už vlastne séria štyroch celovečerných filmov a množstva kratších animákov.
Príbeh hračiek je veľmi pozitívny film
Jeho veľká pridaná hodnota je v tom ako je zobrazené priateľstvo. Prejavuje sa v cnostiach, charakterových kvalitách ako je snaha pomôcť druhým, oddanosť kamarátom, ochota urobiť pre nich v núdzi niečo navyše. Napriek tomu, že postavy sú animované, prežijete s nimi množstvo pozitívnych emócií aj ťažkých rozhodovaní, ktoré sú však nevyhnutnou súčasťou detského aj dospelého života. Je v ňom viacero situácií, počas ktorých zažijete nielen blízkosť, ale aj schopnosť odvahy odpútať sa od priateľov, keď sa vekom menia vaše životné okolnosti.
Samozrejme, je tu veľa vtipných hlášok, gagov a fórikov.
Pri filmoch mám najradšej to, ako vedia dojímať. Slzy šťastia, úľavy, lásky, sladkého smútku a nostalgie si v tomto filme užijete dosť. Toľko pozitívnych emócií v jednom filme iste stojí za to. Či už si ho pozriete spoločne s deťmi alebo s partiou dospelých. A potom sa je o čom s deťmi rozprávať – o priateľstve a jeho prejavoch, o emóciách a ďalších užitočných témach pre rodičov aj deti.
Pár komentárov od iných divákov nájdete aj tu.
Dva hudobné, pozitívne filmy
THE BEATLES: Eight Days a Week – The Touring Years (2016)
Hudobné dokumenty mám veľmi rád. Ukazujú často nevidené pozadie hudby, jej tvorcov, hudobného priemyslu, súkromných drám a najmä kontext, v ktorom muzikanti tvorili. Potom aj počúvanie ich hudby mi dáva hlbší zmysel, keď poznám ľudské príbehy a spoločenské súvislosti, v ktorých vznikala.
Rokenrol a ani mnoho iných štýlov populárnej hudby (RnB, rap a hip-hop…) nie sú moja šálka kávy.
Keď sa vrátim k Beatles, v období ich najväčšej slávy som ani nebol na svete. Beatles v podstate ani nepočúvam. Ale preto toto zvýrazňujem, lebo vždy, keď počujem nejakú ich skladbu, pustím si raz za desať rokov nejaký ich album alebo vidím o nich nejaký dokument, tak mi je jasné:
Beatles urobili najkrajšie pesničky a sú najlepšou skupinou v dejinách pop-music.
Len Mozart (ako hovoria v dokumente) zložil toľko veľa a toľko skvelej hudby. Beatles sú neprekonateľní s ich melodickými skladbami, originálnymi nápadmi a aranžmánmi, aj múdrymi textami. V jednom období mali dokonca na všetkých prvých piatich miestach americkej hitparády svojich 5 pesničiek! To nemal nikto predtým a ani potom!
Režiséra tohoto dokumentu Rona Howarda môžete poznať podľa jeho oscarových filmov A Beautiful Mind (2001), Apollo 13 (1995). Ron Howard, Whoopi Goldberg, Sigourney Weaver a ďalší známi ľudia hovoria o tom, aké zjavenie prežívali, keď ako deti a teenageri prvý krát v rádiu počuli Beatles. Už toto samotné je dojímavé.
V dokumente budete svedkami celosvetového teenagerského šialenstva od rokov 1963-1966. Uvidíte predtým nevidené zábery z koncertov Beatles v baroch Liverpoolu až po najväčšie americké športové štadióny. Beatles urobili za tých pár rokov 250 koncertov po celom svete! Skoro na jeden záťah. A pomedzi to raz za pol roka vydali album!
V čom je dokument taký pozitívny?
Nejde iba o skvelé pesničky a úžasnú koncertnú atmosféru. Pointu, prečo tento dokument odporúčam, vystihuje veta, ktorú povedal v dokumente niekto z Beatles: Elvis bol na to všetko (slávu) sám a zabilo ho to, ale my máme jeden druhého.
Beatles boli blízkymi priateľmi od puberty až po najväčšiu slávu. Niečo ako Rýchle šípy, Štyria tankisti (a pes) a Sedem statočných dokopy. Pri zdravom rozume, počas najväčšieho šialenstva, ich držala práve ich schopnosť byť k sebe aj k druhým milí, ale priami. Sršali humorom aj inteligentnými komentármi. Nebáli sa otvorenosti voči sebe navzájom ani voči novinárom a publiku.
Napríklad v rasistickej a vtedy ešte aj segregovanej Amerike si dali podmienku, že budú koncertovať len vtedy, keď pustia bielych aj farebných spolu do jednej sály. To bolo vtedy neslýchané. Čierni muzikanti hrali čiernym a bieli hrali bielym. Beatles chceli hrať pre všetkých! A tak mali Beatles jeden z prvých rasovo zmiešaných koncertov v USA.
Pozitívne filmy sú často o odvahe. Beatles mali tú odvahu, že si udržali úprimnosť a poctivosť nielen v tvorbe, vo vzájomných vzťahoch, ale aj vo verejných vyhláseniach a činoch.
V dokumente je vidieť ako tvrdo pracovali, ale aj ako si spolu skvele ľudsky aj hudobnícky sadli.
Osem dní v týždni je pozitívny filmový dokument o skupine mladých, na slávu nepripravených chlapcov. Tí, vďaka svojmu priateľstvu a vďaka pracovnej a tvorivej disciplíne, prekonali stres z rýchlo nadobudnutej celosvetovej slávy, bohatstva a straty súkromia. V porovnaní s ich mnohými slávnymi rovesníkmi, ako boli Rolling Stones a ďalší, si nepomáhali drogami, opíjaním sa, ani sexuálnymi excesmi.
Beatles ostali, v tom dobrom zmysle slova, takými istými dobrými chlapcami ako boli aj predtým.
20 FEET FROM STARDOM (Dvadsať stôp od slávy)
Na rozdiel od dokumentu o Beatles je ďalší hudobný dokument jeho úplným kontrastom – je síce takisto o hudobne mimoriadne talentovaných ľuďoch, ale je o tých, čo ostali celkom neznámymi.
Pozitívne filmy nie sú iba priamočiaro pozitívne – sú často aj o prekonávaní strastí a sile ľudského odhodlania.
Predstavte si, že roky spievate na jednom pódiu so Stingom, Mickom Jaggerom, Rayom Charlesom, Bruceom Springsteenom, Stevie Wonderom, či Davidom Bowiem. A všetky tieto superstar o vás hovoria len v superlatívoch.
Ale nikto z poslucháčov vás nepozná. Ani po mene, ani podľa výzoru. Iba vnímajú váš hlas ako ďalší nástroj, ktorý je prepojený s inými hlasmi, vyzdvihuje hlas hlavnej hviezdy a vytvára dôležitú časť hitov v rádiách, na nahrávkach aj koncertných pódiách.
Úžasný oscarový (!) dokument je o neviditeľných back-up vocalistoch – o spevákoch a speváčkach, čo v pozadí sprevádzajú kapelu. Je o ľuďoch, stojacich pár krokov od svetových hviezd rockovej a popovej hudby a obvykle nie sú pokladaní ani za členov skupiny ako ostatní muzikanti.
V dokumente je množstvo zaujímavých záberov. Uvidíte koncerty, nahrávania albumov a nakoniec aj množstvo komentárov jednotlivých hviezd aj samotných back-up vokalistov a vokalistiek.
Čo má takýto dokument spoločné so šťastím?
Je to tak trochu inak pozitívny film – ukazuje síce nesmiernu lásku k hudbe, radosť z hudobnej spolupráce, užívanie si koncertných vystúpení aj nahrávania albumov. Ale ukazuje aj ťažkú a skoro neustálu dilemu medzi slávou sólistu a nenápadným, podporujúcim spevom v pozadí a v tieni slávnych.
Dokument ukazuje ako je ťažké, ale potrebné vyrovnať sa s tým, že aj keď máte talent, nasadenie, skúsenosti aj kontakty, tak aj tak nemusíte v show-biznise preraziť. Ukazuje, ako je dôležité naučiť sa pracovať s tlakom byť úspešní iba tým jedným očakávaným spôsobom – presadiť sa ako hlavná hviezda.
Lebo úspešní sa dá byť aj tak, že robíte najlepšie svoju prácu a sami sa počas toho meníte k lepšiemu – ľudsky aj profesionálne.
Film ukazuje ako sú dôležití ľudia v pozadí a nielen pri tejto práci. Ukazuje ako sa dá byť šťastní, aj keď ste iba pár krokov od slávy a neustáleho pokúšania byť slávni. Na jednej strane sa odovzdávate s láskou svojej hudobnej vášni a na druhej strane musíte zvládať to, že na pódiu je hviezdou niekto iný.
Dokument o back-up vokalistoch je zaujímavý, a aj pre vášnivého poslucháča hudby, celkom neznámy nový svet.
Veľká škola pokory a lásky v jednom dokumente. Jednoznačne patrí medzi pozitívne filmy – odporúčam.
Keď vás zaujíma čítať o pozitívnych emóciách a ďalších spôsoboch ako si o kúsok zvýšiť svoje šťastie, tak odporúčam nasledujúcu knihu.