Smartfóny časť 4 – Doba návyková I.

Čomu sa v mladosti naučíš, toho sa potom v dospelosti nevieš zbaviť.

Spotvorený originál známeho porekadla má v kontexte online sveta niečo do seba. Mladosť je doba návyková – učíme sa ľahko a rýchlo. Ak sa v mladosti naučíme zlozvyky, závislosti a iné sebazničujúce správania, tak sa ich v dospelosti ťažko odúčame. Fajčiari vedia, o čom hovorím.

(menej ako 17 minút návykového čítania, 2127 slov, 2 strany)

Znova na začiatok zopakujem. Nebojujem za to, aby sa zakázali úžasné technológie ako je vyhľadávanie informácií (napr. Google), inteligentné telefóny (superpočítač v dlani!), či dokonca aby sa cenzuroval internetový obsah.

Ani náhodou, veď bez tohto by som takýto článok písal týždne.

Mierim skôr k tomu, že fungovanie smartfónov aj internetové služby, nastavenia aplikácií aj online obsahu sú ich tvorcami vymyslené tak, aby čo najviac získavali našu pozornosť a náš čas.
A preto sa v bezpečí pred internetovými lákadlami môžu cítiť iba tí, čo vedia ovládať svoju pozornosť.

Attention economy

Attention economy, čiže ekonómia pozornosti (či pozornostná ekonomika), sa vyvinula ako veľmi lukratívny biznis pre získavanie zákazníkov v online svete – čím viac pozornosti niekam nasmerujeme, čím dlhšie a čím na viac rôzneho obsahu si prezrieme, tým sú spokojnejší tí, ktorí za upútanie našej pozornosti platia. Ak vedia našu pripútanú (ale nepozornú) pozornosť rýchlo premeniť na kliky, emailovú adresu, platbu a iné ekonomické správanie, tak je cieľ obchodníkov splnený.

Mojím cieľom je však upozorniť na tie zrejmé a aj menej okaté riziká, ktoré ohrozujú deti, mladých aj dospelých. Tie riziká sú také vážne, že ohrozujú psychické aj fyzické zdravie celých generácií.

Byť dnes online neznamená ísť na pokojnú prechádzku po stránkach, ktoré sme si vybrali, lebo nás niečo zaujíma. Pohybovať sa po internete dnes nie je ako keď si ideme do knižnice vybrať knihu. Tak to bolo možno prvých 10 rokov.

Dnes sa väčšina užívateľov online sveta nepohybuje po sieti so zámerom, s konkrétnym cieľom. Je jedna možnosť – idete do knižnice po nového Jo Nesba – a keď knihu na polici nájdete, vezmete ju a z knižnice odídete. Alebo idete do knižnice, prezeráte police náhodne, sem-tam vyberiete a znova zasuniete nejakú knihu a potom si niečo vyberiete. Isto budete týmito dvoma spôsobmi vyberania kníh, čítať dosť odlišnú literatúru. To isté platí pre sociálne siete.

rollercasterBehemoth
Rollercoaster Behemoth (Kanada) – jedna z najvyšších a najrýchlejších horských dráh na svete.

Dnes už ani nesurfujeme – dnes je to horská dráha

Dnes byť online znamená spustiť sa divokou horskou dráhou. Jej rýchlosť a nečakané otočky vo veľkej miere určujú softvérom nastavené lákadlá pre našu psychiku. Dráha sa často mení, v každej ďalšej zákrute máme chuť na jej pokračovanie, a nevieme prestať. A keď naozaj skončíme, tak možno máme aj silné zážitky. Ale zároveň sa nám aj točí hlava a hovoríme si, tak toto už nikdy viacej. A potom opäť stojíme v rade na ďalšie kolo a nevieme sa dočkať, kým nasadneme do vozíka.

A ak sme chvíľu pred bránami zábavného parku odhodlaní nevojsť dnu – tak už na nás pokrikujú prevádzkovatelia. Stále počujeme hlásenia megafónu ako a koľko ľudí sa tam zabáva, počujeme návštevníkov ako pištia, výskajú a smejú sa. A my si hovoríme, nemôžem tu ostať trčať mimo to všetko vzrušujúce, čo sa deje za bránami zábavného parku.

A berieme smartfón do ruky, nežne ho pohladkáme… a sme na horskej dráhe.

Táto kapitola je prvou časťou, ktorá vysvetľuje dôvody, prečo sú práve deti a teenageri takí zraniteľní. A chcem aj ukázať, prečo práve rodičia majú plnú zodpovednosť za to, že svoje deti vpustia nepripravené do sveta s adrenalínovými lákadlami podobnými horskej dráhe.

Mladosť – doba návyková

Plasticita mozgu

Najdôležitejšou vecou, ktorú treba pri deťoch a teenageroch brať do úvahy, je neuveriteľná plasticita ich mozgu. Plasticita je prispôsobivosť.

Detský mozog je mimoriadne plastický, čo znamená, že je pripravený nasávať informácie z okolia ako špongia. A podľa typu vnemov a zážitkov, sa potom niektoré oblasti rozvíjajú viac a iné menej. Niektoré doslova rastú a rýchlo sa v nich vytvárajú cestičky nových návykov. Iné dokonca zakrpatievajú, lebo nie sú dostatočne stimulované. Takto sa to v mozgu mení práve vďaka plasticite mozgu.

Veku od narodenia po koniec adolescencie by sme mohli hovoriť aj DOBA NÁVYKOVÁ.
Počas nej sa totiž vytvárajú najsilnejšie, a chceli by sme, keby to boli aj najužitočnejšie návyky. Tie by naše deti sprevádzali po celý život a pomáhali im ho prežiť šťastne a spokojne. 

doba návyková kozičky

Ľudské mláďa sa narodí nedozreté, veľmi nedozreté. V porovnaní napríklad s mláďatami kopytníkov, ktoré sa pár minút po narodení postavia na nohy, začnú behať spolu s čriedou a voľne sa kŕmia dostupnou potravou, je novonarodené ľudské mláďa ešte embryo.

Ten podstatný rozdiel sa prejavuje aj v pred-pripravenosti mozgu. Mozog kopytníka má skoro všetko už naprogramované – aby sa po narodení spustili automatické mechanizmy. Aby kozľa, teliatko či žriebä hneď vedelo, čo ma robiť.

Ľudské mláďatá majú tiež mnoho vrodených mechanizmov, ale fungujú skôr ako nádoby, ktoré treba postupne naplniť novými zručnosťami učením sa cez skúsenosti a pod ochranným vedením rodičov.

Sme tak oveľa viac ako žriebätá kopytníkov pripravení prispôsobiť sa okoliu podľa toho, čomu sme najviac vystavovaní. A preto máme nielen tak veľký, ale aj tak výrazne prispôsobivý mozog.

Pokračovanie na druhej strane – aj o zvedavých mačkách.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.