Smartfóny časť 4 – Doba návyková I.


Čomu sa v mladosti naučíš,
toho sa potom v dospelosti nevieš zbaviť.

Spotvorený originál známeho porekadla má v kontexte online sveta niečo do seba.
Ak sa v mladosti naučíme zlozvyky, závislosti a iné sebazničujúce správania, tak sa ich ťažko v dospelosti odúčame. Fajčiari vedia, o čom hovorím.

Znova na začiatok zopakujem. Nebojujem za to, aby sa zakázali úžasné technológie ako je vyhľadávanie informácií (napr. Google), inteligentné telefóny (superpočítač v dlani!), či dokonca aby sa cenzuroval internetový obsah.

Ani náhodou, veď bez tohto by som takýto článok písal týždne.

Mierim skôr k tomu, že fungovanie smartfónov aj internetové služby, nastavenia aplikácií aj online obsahu sú ich tvorcami vymyslené tak, aby čo najviac získavali našu pozornosť a náš čas.
A preto sa v bezpečí pred internetovými lákadlami môžu cítiť iba tí, čo vedia ovládať svoju pozornosť.

Attention economy, čiže ekonómia pozornosti (či pozornostná ekonomika), sa vyvinula ako veľmi lukratívny biznis pre získavanie zákazníkov v online svete – čím viac pozornosti niekam nasmerujeme, čím dlhšie a čím na viac rôzneho obsahu si prezrieme, tým sú spokojnejší tí, ktorí za upútanie našej pozornosti platia. Ak vedia našu pripútanú (ale nepozornú) pozornosť rýchlo premeniť na kliky, emailovú adresu, platbu a iné ekonomické správanie, tak je cieľ obchodníkov splnený.

Mojím cieľom je však upozorniť na tie zrejmé a aj menej okaté riziká, ktoré ohrozujú deti, mladých aj dospelých – a sú také vážne, že ohrozujú psychické aj fyzické zdravie celých generácií.

Byť dnes online neznamená ísť na pokojnú prechádzku po stránkach, ktoré sme si vybrali, lebo nás niečo zaujíma. Pohybovať sa po internete dnes nie je ako keď si ideme do knižnice vybrať knihu. Tak to bolo možno prvých 10 rokov.

Dnes sa väčšina užívateľov online sveta nepohybuje po sieti so zámerom, s konkrétnym cieľom – ako keď ideme do knižnice po nového Jo Nesba – a keď knihu na polici nájdeme, vezmeme ju a z knižnice odídeme.

rollercasterBehemoth

Rollercoaster Behemoth (Kanada) – jedna z najvyšších a najrýchlejších horských dráh na svete.

Dnes už ani nesurfujeme – dnes je to horská dráha

Dnes byť online znamená skôr spustiť sa divokou horskou dráhou, a jej rýchlosť a nečakané otočky vo veľkej miere určujú softvérom nastavené lákadlá. Dráha sa často mení, v každej ďalšej zákrute máme chuť na jej pokračovanie, a nevieme prestať. A keď naozaj skončíme, tak možno máme aj silné zážitky, ale zároveň sa nám aj točí hlava a hovoríme si, tak toto už nikdy viacej. A potom opäť stojíme v rade na ďalšie kolo a nevieme sa dočkať, kým nasadneme do vozíka.

A ak sme chvíľu pred bránami zábavného parku odhodlaní nevojsť dnu – tak už na nás pokrikujú prevádzkovatelia, stále počujeme hlásenia megafónu ako a koľko ľudí sa tam zabáva, počujeme návštevníkov ako pištia, výskajú a smejú sa. A my si hovoríme, nemôžem tu ostať trčať mimo to všetko vzrušujúce, čo sa deje za bránami zábavného parku.

A berieme smartfón do ruky, nežne ho pohladkáme… a sme na horskej dráhe.

Táto kapitola je prvou časťou, ktorá vysvetľuje dôvody, prečo sú práve deti a teenageri takí zraniteľní. A chcem aj ukázať prečo práve rodičia majú plnú zodpovednosť za to, že svoje deti vpustia nepripravené do sveta s adrenalínovými lákadlami podobnými horskej dráhe.

Mladí sú zraniteľní – dôvody

Plasticita mozgu

Najdôležitejšou vecou, ktorú treba pri deťoch a teenageroch brať do úvahy, je neuveriteľná plasticita ich mozgu. Plasticita je prispôsobivosť.

Detský mozog je mimoriadne plastický, čo znamená, že je pripravený nasávať informácie z okolia ako špongia. A podľa typu vnemov a zážitkov, sa potom niektoré oblasti rozvíjajú viac a iné menej. Niektoré doslova rastú a rýchlo sa v nich vytvárajú cestičky nových návykov a iné dokonca zakrpatievajú, lebo nie sú dostatočne stimulované. Takto sa to v mozgu mení práve vďaka plasticite mozgu.

Veku od narodenia po koniec adolescencie by sme mohli hovoriť aj
DOBA NÁVYKOVÁ.
Počas nej sa totiž vytvárajú najsilnejšie, a chceli by sme keby aj najužitočnejšie návyky, ktoré by naše deti sprevádzali po celý život a pomáhali im ho prežiť šťastne a spokojne. 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt goat funny pictures

Ľudské mláďa sa narodí nedozreté, veľmi nedozreté. V porovnaní napríklad s mláďatami kopytníkov, ktoré sa pár minút po narodení postavia na nohy, začnú behať spolu s čriedou a voľne sa kŕmia dostupnou potravou, je novonarodené ľudské mláďa ešte embryo.

Ten podstatný rozdiel sa prejavuje aj v pred-pripravenosti mozgu – mozog kopytníka má skoro všetko už naprogramované – aby sa po narodení spustili automatické mechanizmy. Aby kozľa, teliatko či žriebä hneď vedelo, čo ma robiť.

Ľudské mláďatá majú tiež mnoho vrodených mechanizmov, ale fungujú skôr ako nádoby, ktoré treba postupne naplniť novými zručnosťami učením sa cez skúsenosti a pod ochranným vedením rodičov.

Sme tak oveľa viac ako žriebätá kopytníkov pripravení prispôsobiť sa okoliu podľa toho, čomu sme najviac vystavovaní. A preto máme nielen tak veľký, ale aj tak výrazne prispôsobivý mozog.

V tomto vekovom období je aj najväčší boom tvorby nových neurónov a ich zapájanie sa do činností mozgu. Predstavte si každý neurón ako pracovníka v nejakej organizácii. Keď sa mozog venuje nejakým činnostiam, tak nový neurón do tejto roboty zapojí. Napríklad sú neuróny, čo čakajú, že budú zapojené do koordinácie pohybov, čítania dlhých textov, rozprávania sa so živými bytosťami, identifikovania ich neverbálnych prejavov a ich interpretácie, dotýkania sa stoviek predmetov v reálnom svete – ale ak sa tieto činnosti nedejú, tak si neuróny nájdu inú robotu.

Deti, ktoré sa napríklad veľa hýbu, majú viac rozšírené oblasti mozgu, ktoré sa starajú o pohyb. V tých oblastiach mozgu, ktoré sa zapájajú do pohybu, ako je napríklad vnímanie polohy tela, jemná aj hrubá motorika, atď… majú nielen viac neurónov a viac prepojení, ale zjednodušene povedané sú pohybovo inteligentnejšie. Vedia svoje telo nielen lepšie pohybovať, ale aj vnímať.

Vedieť dobre vnímať svoje telo ovplyvňuje aj ďalšie dôležité zručnosti pre život – znamená to napríklad presnejšie reagovať na telesné signály, uvedomiť si rýchlejšie, čo mi chýba, čo ma bolí, či som smädný alebo už nasýtený a napríklad aj presnejšie vnímať emócie, ktoré sa tiež prejavujú ako telesné signály. A tak potom deti, čo sa viac pohybujú, bývajú aj pravdepodobnejšie emocionálne inteligentné.

Deti, ktoré sa nehýbu, majú tieto oblasti aj naozaj menšie. Napríklad deti, ktoré sa nehrajú vonku s množstvom rôznorodých predmetov, ale svoj čas trávia hladkaním skleneného povrchu tabletu alebo mobilu, majú zmenšené hmatové centrá, pretože mozog dlhodobo vníma iba sklenený povrch obrazovky (niekde som to čítal a ani za svet neviem nájsť tú štúdiu).

Zaujímavé čítanie  7 ZRUČNOSTÍ, KTORÉ ROZVÍJAME VŠÍMAVOSŤOU

Deti, ktorým rozprávajú rodičia príbehy a ony si ich predstavujú, majú zväčšené centrá vizuálnej predstavivosti a aj verbálne centrá, pretože prekladajú slovné príbehy do obrazov. Na rozdiel od detí, ktoré hotové, prerozprávané aj nakreslené príbehy sledujú v tabletoch.

Aj slovenský prieskum v škôlkach potvrdzuje tento trend u nás. Deti, ktoré viac času venujú používaniu digitálnych technológií majú väčšie problémy s osobnou medziľudskou komunikáciou.

Zvedavosť

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt curious funny pictures

Plasticita mozgu je spojená s ďalšou mimoriadnou vlastnosťou detí a teenagerov – zvedavosť. Plasticita mozgu v kombinácii so zvedavosťou a odvahou umožňuje mladému človeku nielen nasávať informácie z okolitého prostredia, ale aj aktívne podnety pre svoj rozvoj vytvárať a vyhľadávať. Detstvo a mladosť sú najtvorivejšie, najhravejšie, najodvážnejšie, najradikálnejšie obdobia – aj vďaka vlastnostiam mozgu.

Preto je aj online prostredie pre deti také lákavé – je tam nekonečné množstvo informácií, ktoré môžu ukojiť ich zvedavosť.
A preto je aj také rizikové, lebo je bezbrehé, nekonečné a stále znova a znova podnetné.

Ak by však deti a teenageri vedeli ísť do tohto sveta nielen so zvedavosťou, ale aj s konkrétnym cieľom – riešili by nejaký problém alebo by hľadali odpoveď na otázku, tak po naplnení cieľa, vyriešení problému, či nájdení odpovede, by dosiahli uspokojenie a vedeli by z internetu odísť. Toto sa však stáva zriedkavo.

Deti ešte takto cielene neuvažujú, nemajú ani ujasnené priority, a ešte nie sú naučené ako otázky vytvárať, problémy formulovať a ako odpovede na internete efektívne hľadať.

Deti sa ani nemajú ako naučiť, že internet je nekonečná studnica múdrosti.
Miesto toho sa odmalička učia, že je rajom zábavy, vyplnenia voľného času,
a útočiskom pred nárokmi reálneho sveta.

Hracie automaty feedov, streamov a timelinov

Jedným z ďalších trikov attention economy je využitie modelu hracích automatov. Keď máte aplikácie, ktoré sprostredkovávajú informácie, alebo sociálne siete, kde sa objavujú streamy a feedy od druhých ľudí, tak dopredu neviete, čo sa tam objaví.

Softvér zozbiera príspevky z rôznych zdrojov a poukladá ich za vás. Takže, ak idete pozrieť, čo je v online svete nového, tak to nové vám príde pod nos bez hľadania, bez námahy, ale najmä bez predvídateľnosti! To vyvoláva tzv. anticipation stimulus (pozor, hlučná a nádherne spracovaná stránka o hracích automatoch a ich trikoch) – čiže niečo ako vzrušenie z očakávania – čo uvidím? Čo tam bude? Niečo určite zaujímavé!

slot_machine_160x

Hrací automat – klasika s pákou.

feedstream-2405302588-1512768680544.png

Obsah feedu je ako políčka na hracom automate. Nikdy neviete, čo sa zjaví a vždy ste zvedaví na výsledok. Bingo!

Notifications

Horná lišta, s notifikáciami (veď viete kde).

A to je ten trik – tá kombinácia vzrušujúcej novosti a nepredvídateľnosti! Ale vždy niečo vyhráte, vždy niečo objavíte, vždy dostanete odmenu za svoju zvedavosť.

To je ako keď sedíte pred hracím automatom a potiahnete za tú veľkú páku. A jabĺčka, čísla, melóniky, slivky sa točia a vy čakáte ako to dopadne – a prežívate vzrušenie z očakávania blízkych prekvapení. A vždy vidíte, že ste skoro vyhrali jackpot. Skoro! A aj to je mimoriadne vzrušujúce. Takže, skúsim aj nabudúce. A návykové správanie sa buduje.

A nielen to. Výskumy ukazujú, že keď vy riadite páku alebo dnes častejšie veľký gombík, tak máte pocit, že máte prístroj pod kontrolou, a ten pocit kontroly posilňuje množstvo dopamínu (hormónu opojenia).

Nové správy by predsa mohli do smartfónu pritekať automaticky, bez nášho vedomia, ale tak to nie je. Radšej sa ukazujú červené krúžky notifikácii (najviac priťahuje pozornosť červená, ako zrelý plod na kríku) a čísla, ktoré hovoria koľko noviniek nás čaká. Vyskakujú až na úvodnú stránku smartfónu, nečakajú v pozadí, kým si otvoríte aplikáciu.

Tým vás lákajú na otvorenie smartfónu, aplikácie a online sveta – a gombíkom obnovenia obsahu to robíte podobne ako pákou na hracom automate.

No, a nezmačknite to! A máte smartfón ako hrací automat!
A sebaklam, že to máme pod kontrolou, živí našu závislosť.

Očakávanie okamžitej reakcie

Vidieť deti ako sa snažia na papierových časopisoch prstom stlačiť obrázok alebo ho roztiahnutím prstov zväčšiť, alebo ako sa miesto listovania časopisu snažia posunúť stranu nabok, je síce sranda, ale má to aj svoj negatívny efekt.

Čím viacej času trávi dieťa v online svete, tým viac zvnútorňuje aj procesy, ktoré vo virtuálnej realite zažíva ako štandardné správanie sa sveta. Príkladom je napríklad to, že sa učí, že na každý pohyb prstom prichádza okamžitá reakcia. Stisnem gombík a zmení sa obrázok, stisnem iný gombík a postavička reaguje, stisnem ďalší gombík a niečo si hneď kúpim, stisnem ďalší gombík… – a všetko poslúcha na povel.

Bežnou súčasťou výchovy je učiť deti zvládať nutkanie mať všetko ihneď a učiť ich postupne odďaľovať uspokojenie odložiteľných chúťok. O sebaregulácii som písal v minulom článku.

Miesto toho, aby sa dieťa učilo vyjednávaniu, vysvetľovaniu, trpezlivosti a ďalším zručnostiam, ktoré potrebuje na ovplyvňovanie diania v reálnom svete, sa však nad smartfónom učí, že všetko je na jeden klik. Ale tak nefunguje reálny svet, a reálni ľudia už vôbec nie.

Online svet netrénuje trpezlivosť, ale posilňuje nerealistické očakávanie,
že celý svet reaguje okamžite na povel.

Empatia a teória mysle

V tomto období sa prudko rozvíja a trénuje schopnosť empatie (prežívania emócií s druhými) a trénuje sa aj schopnosť predstavovať si, čo sa asi deje v hlavách iných a že to nie je to isté, čo sa deje v mojej hlave (teória mysle).

Pre oba tieto zložité procesy máme vrodené predpoklady, ale vyžadujú dlhoročný tréning, ktorý je najintenzívnejší práve v detstve a dospievaní.

Možno preháňam, ale online svet empatii veľmi nemá ako učiť, pretože tam chýbajú živé reakcie ozajstných ľudí. Čítať niekoho statusy alebo vidieť nehybné tváre na selfíkoch nestačí. Dokonca vidieť ľudí vo videách, ktoré však nereagujú v reálnom čase na to, čo robíme, je pre rozvoj sociálnych zručností, naozaj málo.

Pre rozvoj empatie, ako kľúčovej schopnosti rozumieť iným živým bytostiam, je potrebné byť v osobnej komunikácii so živými tvormi, mať s nimi dlhšie dialógy a vnímať ich aj svoje vlastné reakcie v reálnom čase. V osobnom rozhovore dostávame cez verbálne aj neverbálne signály priebežné informácie o emocionálnom svete druhých a pomáhajú nám spresňovať a upresňovať našu snahu porozumieť.

To sa v online svete nedeje. Alebo veľmi málo.


Téma – prečo sú deti a teenageri v kontakte s online svetom a smartfónmi takí zraniteľní – bude ešte pokračovať aj v ďalšom článku.

584total visits,4visits today

You may also like...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.