V psychológii a párovej terapii sa romantická láska často rozdeľuje do niekoľkých fáz. Fázy romantického vzťahu sú charakteristické rôznymi emocionálnymi, kognitívnymi a behaviorálnymi prejavmi. Čiže líšia sa tým, aké emócie prežívame, ako rozmýšľame (ak vôbec 😊) o partnerovi a našom vzťahu a ako sa v danej fáze správame.

Fázy romantického vzťahu sa často navzájom prelínajú ako farby dúhy a len postupne prerastajú do ďalšej fázy. A je bežné, že jeden z dvojice je v inej fáze ako ten druhý – (Nasťahuješ sa ku mne? – Ešte na to  nie som pripravený!). A toto samotné spôsobuje ďalšie vzťahové problémy.

Čo sú typické znaky jednotlivých fáz, ich radosti, ale aj ich nástrahy?

Skombinoval som pre vás tie najčastejšie spomínané v psychologickej literatúre s ďalšími, ktoré sa obvykle neuvádzajú, ale podľa mňa existujú a treba ich brať do úvahy.

Fázy romantického vzťahu môžu prebiehať rôznym tempom – niekto sa po dvoch týždňoch už chce brať za asistencie falošného Elvisa v Las Vegas a iní žijú oddelene aj roky. Jednotlivé fázy romantického vzťahu prežívame každý osobitým spôsobom. Ale určité pomenovateľné vzorce sa objavujú v podstate u každého, mužov aj žien, a preto si ich trúfnem aj zovšeobecniť.

Pozri sa spolu so mnou na fázy romantického vzťahu, ktoré zažije asi každý, kto sa pustí do randenia.

Čo nás teda čaká?

1. Fáza túžby
2. Fáza zamilovanosti
3. Fáza budovania vzťahu
4. Fáza stabilizácie alebo fáza záväzku
5. Fáza krízy
6. Fáza dozretia vzťahu
7. Fáza rozchodu
8. Fáza vyrovnávania sa s rozchodom

V tomto článku si prejdeme fázy 1-4 a v ďalšom článku si ďalšie fázy dokončíme.

Fázy romantického vzťahu

Zamilovanie sa obvykle každý pokladá za začiatok vzťahu. Ja by som však pred túto fázu dal ešte fázu túžby alebo fázu fantazírovania. Takú fázu prípravy na ďalšie fázy romantického vzťahu. A aj po ukončení vzťahu ešte vzťah pokračuje, ale to si povieme až v pokračovaní článku.

Takže pekne poporiadku.

Od puberty vstrebávame posolstvá pop-kultúry, náboženstiev, rozprávok aj romantických filmov a najmä vlastných úspešných/neúspešných romantických zážitkov. A tie v nás vytvoria kokteil presvedčení, spomienok, predstáv, predsudkov, bariér aj očakávaní ako to má v romantickom vzťahu vyzerať.

Pre niekoho ten kokteil je elixírom lásky a je pripravený zamilovať sa a budovať pevný vzťah. Pre niekoho iného je to však divokejší mix ovplyvnený aj zneisťujúcimi faktormi ako je napríklad úzkostná vzťahová väzba, zlé skúsenosti so vzťahom vlastných rodičov, či zo svojich romantických vzťahov.

Fáza 1 – Fáza túžby

V tejto fáze romantického vzťahu je človek ešte bez svojho živého objektu zamilovanosti. Iba snívame, predstavujeme si a túžime po láske a po partnerovi. Sme zamilovaní do zamilovania! Naša základná potreba blízkosti, bezpečia, intimity, rozmnožovania sa a lásky sa zhmotňuje v predstavách o tom, čo nás bude čakať, keď stretneme niekoho s kým sa chceme dať dokopy.

Túto fázu túžby nemajú len neskúsení panici a panny, ale každý. Dokonca aj zdatní milovníci, nezávisle od veku a romantických skúseností.

Čo je krásne v tejto fáze?

Radosti fázy túžby:

• Náš partner je v našich predstavách ideálny.
• Dokonca tých „vyvolených“ môže byť aj viac a všetci spĺňajú naše fantázie (lebo niektorí sú mediálne celebrity a naživo sme ich vôbec nestretli a nevieme o nich nič osobné).
• Sme platonicky zamilovaní do neexistujúceho, ale nádherného človeka.
• V našej fantázii romantický partner robí všetko, čo chceme, kedy len chceme a robí to dokonale.

Nástrahy fázy túžby:

• Keď dofantazírujeme a vrátime sa do reality, sme sklamaní, že sme aj tak sami.
• Vo fantázii narábame s romantickými, ale aj osobnými mýtmi o romantických vzťahoch.
• Vytvoríme si ideál, ktorý nedokáže nikto nikdy splniť a v ďalších fázach si tak chystáme potencionálne sklamanie (nikto totiž nie je taký, ako si ho vysnívame).
• Úzkostnejší a neistejší ľudia dokonca aj v tejto fáze túžby čelia obavám, sklamaniam a už aj ich fantazijné predstavy obsahujú odmietnutie a poníženie, čo vyvoláva stres aj opatrnosť, keď stretnú živého človeka, ktorý ich priťahuje.

Fáza 2 – fáza zamilovanosti (Infatuácia)

Inak infatuácia, pôvodne z latinčiny ako „falošný oheň“ alebo falošný zápal, je celkom vtipný názov pre nečakané a ohnivé zapálenie sa voči konkrétnej osobe. Zamilovanie sa je v podstate biologická reakcia a nemáme ju pod kontrolou.

Zamilovanie sa a najmä dôvody, prečo sa zamilujeme do konkrétnej osoby, sú ešte celkom záhadné. Vysvetlenia, prečo sa zbláznime práve do konkrétneho muža alebo ženy sa pohybujú od tých biologických (máme odlišné imunitné systémy a tak DNA a imunita našich potomkov bude odolnejšia voči vírusom) až po tie psychoanalytické, že nám objekt zamilovania pripomína otca alebo matku (ale fuj).

V konečnom dôsledku je jedno prečo sa do niekoho zamilujeme – už sme sa zamilovali a ťahá nás to vesmírnymi silami k nemu/ku nej.

Môžeme sa zamilovať na prvý pohľad alebo sa zamilovanosť môže rozvíjať postupne.

Fázy romantického vzťahu majú rôznu intenzitu a fáza zamilovanosti je najintenzívnejšia. Prežívame „motýľov v bruchu“ (Juchú!). Táto je charakteristická vysokou úrovňou emocionálnej eufórie (poskakujeme od radosti), intenzívnou príťažlivosťou a fascináciou partnerom (Bože môj, ten môj Jožko je úžasný!).

Na biologickej úrovni je táto fáza spojená so zvýšenou produkciou dopamínu a oxytocínu, čo vedie k pocitom radosti, šťastia a zvýšeného vzrušenia. Mužom sa zníži miera testosterónu, aby neboli takí agresívni a boli viac nežní a pozorní. Mužom aj ženám sa zvýši miera oxytocínu, aby sme mali chuť sa objímať, bozkávať a dotýkať bez zábran. Ženieme sa do náručia aj do postele.

Radosti:

• Zažívame intenzívne pocity lásky a šťastia.
• Máme pocit, že sme schopní pre našu lásku urobiť všetko a často naozaj robíme neobvyklé veci.
• Cítime silnú emocionálnu a fyzickú príťažlivosť.
• Pocit vzrušenia z objavovania nového človeka je nádherný a subjekt nášho zamilovania je úžasný.
• Prežívame intenzívnu potrebu byť s partnerom.
• Máme pocit, že sme jedno telo a jedna duša.

V tejto fáze romantického vzťahu máme tendenciu vytvárať emocionálne intenzívne prepojenie, ktoré často pripomína symbiotický vzťah (preto sa mu niekedy hovorí symbiotická fáza). Počas zamilovania sme si s novou láskou emocionálne a psychologicky veľmi blízki. Partneri sú v nej extrémne závislí na spoločnej blízkosti – trávili by všetok čas spolu nalepení na seba a majú tendenciu vnímať vzťah ako dokonalú jednotu.

Nástrahy:

• Vidíme partnera cez ružové okuliare a väčšinu jeho vlastností si idealizujeme.
• Skreslený obraz partnera spôsobuje, že nevidíme jeho slabé stránky.
• Ignorujeme potenciálne problémy (náznaky manipulácie, vlastníctva, alkoholizmu, či iných závislostí) alebo reálnu odlišnosť v životnom štýle a hodnotách.
• Trpíme neschopnosťou realisticky hodnotiť problémy, ktoré môžu neskôr narásť. Je nám jedno, čo nám hovoria naši dlhoroční dobrí kamaráti. (Čo nevidíš, že ťa ponižuje? – Ale kdeže! To si ma tak láskavo doberá!)
• Fáza zamilovania sa je dočasná a niektorí ľudia môžu hľadať len tento typ intenzívnych pocitov a po ich odznení (ktoré nevyhnutne musí nastať) si myslia, že sa vzťah rozpadol. (Už ju/jeho nemilujem, tak to asi nie je ten pravý/pravá. Arrivederci amore!)

Symbiotická fáza je síce dôležitou časťou začiatku vzťahu, ale niektoré páry sa v nej môžu „zaseknúť“, čo môže viesť k problémom. Čiže sa im stane, že sa neodmilujú, alebo sa tak aspoň správajú. Správajú sa k sebe neustále harmonicky (a zaslepene) ako keby boli večnými Rómeami a Júliami.

Lenže ak fázu zamilovanosti neprekonajú, tak neprejdú do ďalších fáz, kedy sa však rozvíja zrelší vzťah. Naozaj treba postúpiť ďalej, aspoň trocha sa odmilovať. A prejsť aj do tých menej príjemných fáz romantiky.

A ešte voľačo – myslite na to, že v romantickom páre sú vždy traja (Čo?). Jeden, druhý a ešte aj ich vzťah. A starať sa treba o všetkých troch. Potrebujeme byť ako ľudia nezávislí a zároveň druhému oddaní a ešte aj brať vzťah ako dôležitý. Vo vzťahu sa teda potrebujeme starať nielen o druhého, ale aj o seba a ešte aj o vzťah ako taký.

Fáza 3 – fáza budovania vzťahu

Zamilovanosť vás musí prejsť! Aspoň tá intenzívna verzia. Nedá sa roky nespať, byť neustále vzrušení, stále myslieť v práci na milovanú/milovaného a non-stop si vypisovať každý poryv túžby s tisíckami srdiečok.

Mať tento druh obsedantno-kompulzívnej poruchy je nejaký čas nádherné, ale v podstate to znemožňuje sústrediť sa na prácu, na knihu, či rozhovor s kamarátkou. Ani sa poriadne nevyspíte. Bláznivo zamilovaní sú v normálnom živote nepoužiteľní. Musíte prejsť aj do pokojnejšej fázy romantického vzťahu.

Po zamilovanosti teda konečne prichádza fáza, kedy sa pár začína naozaj bližšie spoznávať na hlbšej úrovni. Ružové okuliare sa odfarbia a vidíme druhého viac realisticky. Čo znamená, že ho/ju spoznáme viac! Objavujeme osobnostné rozdiely, odlišné zvyky a hodnoty. Vtedy sa vzťah stáva viac pragmatickým, emocionálna intenzita sa stabilizuje a mozog sa postupne vracia k normálnej hladine chemických látok.

Táto fáza romantického vzťahu je dôležitá – učíte sa v nej ako riešiť spoločne konflikty, akceptovať rozdiely a rozvíjať zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce. Obe strany si začínajú testovať svoju schopnosť vzájomne sa podporovať v každodenných záležitostiach, dávať si spätnú väzbu (či už pochvaly alebo kritiku) a dokážu si otvorenejšie hovoriť svoje očakávania (najmä, ak sú nenaplnené).

Tu sa láme chlieb, odkrývajú karty, pozerá koňovi na zuby. 🙂

V tejto fáze pár začína hovoriť o spoločnej budúcnosti, ale nie tým zamilovaným spôsobom, že si moja jediná, ostaneme navždy spolu. Ale navrhujú reálne zbližovacie kroky a zaväzujúce rozhodnutia (Budeme spolu bývať?). A tak sa táto fáza môže a zvykne prelínať aj s tou ďalšou fázou – fázou záväzkov.

Radosti fázy budovania vzťahu:

• Zažívame hlbší vzťah a pocit stabilnejšieho spojenia (Patríme k sebe!).
• Uvedomujeme si, že viac potrebujeme „zapínať“ pochopenie a prijímanie partnera takého, aký je, lebo nie vždy všetko nám vyhovuje, lebo nie vždy je taký, aký by sme chceli. Ale to robí vzťahu dobre.
• Spoločne plánujeme nielen aktivity, ale aj spoločnú budúcnosť. (Budeme spolu bývať? – Keď sa toľko pýtaš, tak dobre!)
• Začíname mať realistický pocit, že to je vzťah navždy. (Alebo nie.) 😊

Nástrahy:

• Objavujeme predtým skryté odlišnosti. Niektoré sú síce vzrušujúce, ale iné spôsobujú nepríjemné napätie, otravujú nás a otvárajú pochybnosti o druhom a o vzťahu.
• Vznikajú drobné (Ty nesplachuješ? – Šetrím vodu, nie?), ale aj vážne konflikty (Tak takúto techniku v posteli so mnou ani neskúšaj!) ohľadom očakávaní, zvyklostí a potrieb.
• Už v tejto fáze sa môže strácať pocit vášne, čo môže viesť k nespokojnosti alebo ďalším pochybnostiam.

Z tejto fázy romantického vzťahu odchádzajú ľudia najčastejšie. Miesto snahy budovať, majú pocit, že sa rozpadá. Pokles vášne (Už ho/ju nemilujem.) a podrobnejší a realistickejší obraz druhého nás ale posunie ďalej. Spoznali sme ho/ju a rozhodli sme sa. Ak ostávame, tak vieme prečo. Ak odchádzame, tak máme jasno tiež.

Ale my sa hráme, že vzťah pokračuje, lebo chcem opísať aj ďalšie fázy.

Fáza 4 – fáza stabilizácie vzťahu alebo fáza záväzku

Fázy romantického vzťahu sú pre mnohých prekvapením – akoby sa vzťah nemohol normalizovať a premeniť sa na hlboké priateľstvo. Akokeby zhoršovanie v niektorých parametroch nemohlo prehlbovať vzťah. Vášeň nie je jediným indikátorom dobrého vzťahu. Mnohých to prekvapí, ale:

Zamilovanosť je stav. Láska sa však robí každý deň.

Záväzok sa môže prejaviť v rôznych formách – spoločným bývaním, manželstvom alebo plánovaním rodiny. Ešte dôležitejšie než veľké rozhodnutia je však to, keď každý deň prejavujete drobné oddanosti. Keď ste schopní zvládať výzvy spojené s každodenným životom – Kúpiš cestou z práce mrkvu a čokolády? Keď ste ochotní vychádzať druhému v ústrety, lebo viete, čo má rád/rada –Pozrieme si Ligu majstrov alebo Ružu pre nevestu?. A keď dávate najavo, že počítate s druhým pri dlhodobých cieľoch – Sme pripravení mať spolu deti?

Už nejde o to, len byť zamilovaný, ale o to, ako vytvoriť stabilný, bezpečný a dlhodobejší vzťah, v ktorom obaja počítajú s tým druhým. Dochádza k hlbšiemu psychologickému spojeniu, kedy sa partneri spoliehajú jeden na druhého a zdieľajú spoločné hodnoty a ciele.

Radosti:

• Zažívame pocit bezpečia a stability vo vzťahu.
• Vybudovali sme hlboké priateľstvo a vzájomne si dôverujeme.
• Spoločne napredujeme vo vzťahu. A aj ako jednotlivci si plníme životné ciele. (Vždy som chcel ísť do Nórska na ryby. Ideš so mnou?)

Nástrahy:

• Stereotypy a rutina môžu viesť k strate vášne a dobrodružstva.
• Vzniká riziko emocionálnej vyčerpanosti, ak konflikty neriešime. Buď sa im vyhýbame, tutláme ich alebo ich nevieme dokončiť.
• Ak sa vytratia pocity vzrušenia (zase tá vášeň!), tak prichádzajú aj pokušenia zo vzťahu uniknúť. (Ale to sa vám stane s každým/s každou!) To nie je koniec vzťahu, ale prechod do ďalšej fázy romantického vzťahu.

Ešte niečo poviem k tej rutine – prečo sa rutiny každý bojí? Náš mozog (naša myseľ) túži po novotách. Chápem. Novota nás vzrušuje. Lenže naša myseľ rovnako túži po známom, po rituáloch, po zvykoch a po rutine. Známe veci nás upokojujú a dávajú nám pocit istoty a bezpečia.

A prečo by mal byť pokoj a bezpečie znakom nudy a nie dobrého vzťahu? Veď keď predsa prídete domov z divokej práce, tak chcete mať pokoj, harmóniu, bezpečie. A keď to máte, tak to nie je preto, že je vo vzťahu nuda (síce môže byť), ale preto, že ste si našli spôsob ako dobre spolu byť.

A keď chceš vzrúšo, tak si predsa vymyslite spoločný program! Alebo program s niekým iným, ale nie s cieľom zahnúť a podviesť.

Ak sa vám toto bude dariť, tak viete mať aj stabilný vzťah a aj život s takou mierou vzrušenia, akú vo vzťahu potrebujete.

Lenže nie každý vzťah končí dobre. Prechádza do rizikovej fázy romantického vzťahu. A niektoré vzťahy pokračujú ešte ďalej. Ako to môže pokračovať ďalej? Povieme si v ďalšom článku s fázami krízy, dozretia, rozchodu a vyrovnania sa s rozchodom.