Heroín, hrací automat, krivé zrkadlo, samotka alebo všetko v jednom? (časť 2.)


O smartfónoch pozitívne (ale krátko)

Som z generácie, kedy počítače boli také veľké, že potrebovali samostatnú miestnosť, chladenie ako atómová elektráreň, ovládať ich vedelo iba pár odborníkov s výcvikom a internet bol v tých časoch sci-fi. V priebehu môjho života sa gigantická zbierka blikajúcich a hučiacich krabíc postupne scvrkla na PC, potom NTB a nakoniec na smartfón.

Dnešný „počítač Smartfón“ vie ovládať každý pako a  je pripojený k rýchlemu internetu.

A všetko, čo komukoľvek napadne, sa dá nájsť na internete a ešte je tam všeličoho miliónkrát toľko, a takého, čo si väčšina z nás ani predstaviť nevieme. Neuveriteľné.

Z ruky vieme nájsť v priebehu minút články, videá, knihy, filmy, hudbu, ľudí, firmy, tovary a služby, adresu a jej miesto na mape a ešte sa tam aj virtuálne teleportovať.

Vďaka internetovému pripojeniu máme v dlani tisíce knižníc, galérií aj múzeí, cestovanie po neprístupných aj preľudnených miestach, dobré miesto na koncertoch aj uprostred vojnového konfliktu – a rozvalení v kresle sa medzi nimi presúvame opakujúcimi sa pohybmi prstov.

S mašinkou v ruke sa vieme dohodnúť na stretnutí alebo rozhovore s kýmkoľvek chceme, spropagovať čo len chceme, skoordinovať vykonanie spoločného projektu, či napísať knihu. Ľudia, ktorí sa potrebujú v niečom zorientovať – od odchodov vlakov, cez porovnanie cien tovaru, či si dokonca vybrať a kontaktovať nového partnera – nájdu na internete svoje odpovede.

smartmockups_jaseide0

Daruj decku i-Fón. Bude z neho u-Fón. Kde som to len videla?

Ľudia, ktorí sú geograficky alebo kvôli chorobe (pripútaní na lôžku) izolovaní, sa vedia vďaka online telefónom spojiť so svojimi blízkymi a namiesto neuskutočniteľného osobného stretnutia môžu mať videohovor a teda aj celkom kvalitný spoločenský kontakt.

Mať online pripojiteľnú krabičku (smartfón) je veľmi užitočné pre ľudí, ktorí potrebujú intenzívne na niečom spolupracovať s kolegami, nadriadenými, podriadenými, či s klientmi s celého sveta. Dokážu sa vďaka smartfónu kedykoľvek s kýmkoľvek spojiť a prejednávať v priebehu dňa stovky vecí. Píšem to síce ako pozitívum, výsledkom je však často stres, nesústredenosť a vyhorenie.

Niekto by aj dodal, že som vynechal obrovské množstvo zábavy, ktoré internet poskytuje, avšak to už je pre mňa je vec, ktorá skoro vždy súvisí so zabíjaním času, a tak medzi pozitívami u mňa nefiguruje. A toto je dobrý mostík k negatívam. O online svete zábavy budem hovoriť viac v nasledujúcich článkoch. Ale poporiadku.

Premena čítania na prezeranie (1)

Dnes už viac platí, že nie sme len to, čo čítame, ale sme oveľa viac menení tým ako čítame.

Povedala v článku Maryanne Wolf, vývinová psychologička z Tufts University.

Voľakedy bolo čítanie niečo ako potápanie sa, ale dnes je skôr podobné vodnému lyžovaniu.

To je zase metafora autora vyššie uvedeného článku Is Google Making Us Stupid? What the Internet is doing to our brains, Nicholasa Carra. Myslel tou metaforou to, že čítanie dlhších článkov vyžadovalo hlboké sústredenie a to umožnilo ponorenie sa do deja. Prezeranie online obsahu je povrchné, rýchle, a ste ťahaní marketingom a obsahom s pripravenými lákadlami – ako keď vás po hladine rozbúreného mora ťahá po slalomovej dráhe na vodných lyžiach prenajatý čln. A ide tak rýchlo, že na neho nestíhate ani kričať.

Ale teraz bez metafor. Čítanie knihy alebo iných dlhých textov prinášalo isté typy pôžitkov a zážitkov – stotožňovali ste sa s postavami príbehu a tak ste prežívali ich emócie a polemizovali s ich názormi. Čítaním prežívame dobrodružstvo príbehu a získavame tak svoje osobné poučenia. Aj na tých pár príkladoch je vidieť, že čítanie beletrie (dlhých príbehov) súvisí napríklad s rozvojom emocionálnej inteligencie. Okrem toho však čítať desiatky strán vyžaduje dlhé sústredenie.

Sústredenie ako kľúčová zručnosť pre dobrý život

Sústredenie sa trénuje ďalším sústredením.

Pamätám si, že som mal dlhé obdobie od základnej školy až po koniec vysokej, kedy som čítanie dlhých kníh nevnímal ako niečo namáhavé. Bol som maratónsky bežec, pre ktorého kniha bola – pól-maratón.

Dnes (a to nemám smartfón) používam bežne internet, ale skoro vôbec ho nepoužívam na zábavu – vyhľadávam si články na čítanie ku konkrétnym témam. Aj tak si však popri tom, čo som pôvodne zamýšľal čítam ešte aj noviny, a posledné tri mesiace už aj sociálne siete – mám skrátka bežne otvorených aj viac ako 5 okien.

Nech žijú okná! Smrť sústredeniu.
Vlastne naopak. Nesústredil som sa.
Nech žije sústredenie, smrť oknám!

Myslím si o sebe (možno mylne), že viem celkom dobre zvládať to, čo sa valí z online sveta. Ale aj keď mám dosť rozvinuté schopnosti sústredenia – čítam pravidelne knihy, 9 hodín v kuse som schopný pozorne počúvať skupinu ľudí – aj tak cítim ako spôsob čítania vecí v online svete negatívne ovplyvňuje moju pozornosť.

Moja pozornosť je rozptýlená – po pár odstavcoch je odlákaná na inú stránku, potom sa vrátim späť, skontrolujem poštu, skontrolujem, či niekto reagoval na môj príspevok, kuknem iný článok, dám niečo vyhľadať v Googli, otvorím najzaujímavejšie tri linky, kuknem do prvého, v druhom odstavci je tam v texte odkaz na nejaký článok – a zrazu som za 10 minút prešiel po 20-tich rôznych obsahoch, bez toho, že by som čo i len jeden dočítal, zamyslel sa nad ním, niečo z neho použil a okno uzavrel.

Lenže to hovorím o čítaní textov!

Premena čítania na prezeranie (2)

Keď však pozorujem v autobusoch a vlakoch ako ostatní čítajú, tak vidím, že to sa už čítaním ani nazvať nedá. Pretože najčastejšie prezeranými obsahmi nie sú texty, ale obraz. Fotky, videá a zasa fotky a videá. A sprievodné texty fotiek alebo krátke správy majú tak maximálne 2 riadky.

Prezeranie je sprevádzané neustálym pohybom prsta, ktorý posúva prezeraný obsah. Keď nájdem medzi nimi ozajstného čitateľa, tak ten sa bez pohnutia sústredene pozerá do čítačky, do knihy alebo časopisu.

Človek so smartfónom v ruke je ako gangster, čo po úspešnom lupe rozpočítava bankovky – stále hýbe pravidelne rukou a prstami, ale miesto bankoviek posúva obraz pod sklom smartfónu.

Opäť z metafory naspäť do psychológie a neurológie.

Zaujímavé čítanie  Stres a pozitívne emócie – prednáška

Sústredenie sa delí na vôľou riadené a mimovoľné.

Vôľou riadené sústredenie – je vôľou nasmerovaná pozornosť na jednu vec, a potom je znova vôľou na tej jednej veci udržiavaná. Vyžaduje to energiu, je to namáhavé, a časom sa unavíme. Preto vyžaduje tréning. Takýto mechanizmus riadenej pozornosti nemá okrem človeka moc veľa živočíchov. Tipoval by som, že dravci, ktorí striehnu by takýto typ pozornosti mohli mať.

Sústredenie však môže byť mimovoľné, teda nie riadené vôľou. Vtedy je pozornosť riadená vonkajšími podnetmi. Tento druh pozornosti veľmi dobre slúži ako nástroj na ochranu zdravia a života. Vieme zmyslami zachytiť objekt alebo zvuk, ku ktorému okamžite a mimovoľne (bez riadenia našou vôľou) smeruje naša pozornosť. Potom vyhodnocujeme, opäť mimovoľne, či je objekt pre nás hrozba. Je to evolučne vyvinutý mechanizmus a má ho veľa živočíchov vrátane človeka.

Ak počujeme nečakaný hlasný zvuk auta, alebo ak ho vidíme v periférnom videní, ako sa ku nám rýchlo približuje, naša pozornosť sa okamžite nasmeruje a vieme včas uskočiť. Táto schopnosť je vynikajúco vyvinutá a doteraz nám často zachraňuje život na ulici.

Nasleduje prudká zmena témy a obrazu, takže sa sústreďte (vôľa, chápete).

kanye west famous bed scene

V mnohých hudobných videách je v porovnaní s obrazovými lákadlami asi tak veľa hudby ako je v tomto videu oblečenia. (Kanye West – Famous)

Televízia bola dlhé roky nuda. Hovoriace hlavy hovorili správy a filmy sa vliekli. Od čias MTV (nie maďarskej televízie, ale Musical television) sa forma prezentovania hudby zmenila. Hudobné videoklipy vďaka rýchlemu strihu scén, sporo odetým dievčatám a chlapcom tancujúcim sexuálne vzrušujúcimi pohybmi a sem-tam aj vďaka dobrej hudbe, prikovali milióny divákov k televíznym obrazovkám na hodiny a hodiny pozerania hudby!
A tento vizuálny štýl sa postupne premietol do mnohých iných televíznych žánrov, vrátane spravodajstva.

Všetko sa prispôsobilo rýchlemu strihu a emočne silnému obsahu – násilie, sex, celebrity, bohatstvo…
To je základ udržiavania pozornosti ľudí, ktorí nemajú veľmi vyvinutú vôľou riadenú pozornosť. A to najmä vďaka digitálnym médiám.

Teraz vôbec nekomentujem obsah televízneho vysielania – komentujem formu. A forma je zameraná na strhávanie pozornosti, a jej opakované a krátkodobé uspokojovanie. Naša pozornosť je riadená vonkajšími podnetmi z média, a tak sme vycvičení preskakovať a blúdiť pozornosťou z objektu na objekt bez toho, aby sme sa pri ňom pristavili a preskúmali ho.

Od čias MTV uplynulo veľa času (1. 8. 1981 – numerológ by si cvrkol radosťou), ale základné triky blikajúcej obrazovky sa dostali aj do smartfónu. O tých ďalších trikoch budem hovoriť v ďalšom článku.

Vôľová aj mimovoľná pozornosť sa dá posilňovať.
A každý deň sa posilňuje tým, čo robíme.

Ak sa chce niekto naučiť sústrediť – vedec a spisovateľ na rozvíjanie myšlienky, psychoterapeut na počúvanie klienta, učiteľ a účtovník na hľadanie chýb a správnych odpovedí v stohu rovnakých materiálov, športovec na opakovanie rovnakých cvikov a nerozptyľovanie sa kričiacimi divákmi, a ty, čitateľ, na prečítanie takto zostavenej vety – tak zvládnuť s ľahkosťou takéto sústredenie vyžaduje obrovské množstvo času a vôľou riadeného tréningu.

Vôľové sústredenie je mentálna činnosť, ktorá funguje ako sval.

Pri tréningu sústredenia platí v podstate to isté, ako pri učení čohokoľvek náročného – sústrediť sa na danú činnosť, vytrvať v sústredení, pri vyrušení sa hneď vrátiť späť… – a to aj pri mentálnych, aj pri fyzických činnostiach.

Keď si vezmeme koľko času trávime preklikávaním nekonečného obsahu v online svete – či už sú to hry, bulvárne mini-články, obrázky s jednoriadkovými komentármi v sociálnych sieťach, prezeranie videí a fotografií… – tak trénujeme našu pozornosť na opačný mechanizmus – na nesústredenie sa.

V online svete sa prechádzaním z jednej veci na druhú odúčame sústredeniu!

To by som chcel počuť od niekoho, ako mi zdôvodní, že tento druh adaptácie na roztrieštený online svet je nejako užitočný v reálnom svete.

Taký sústredenia neschopný šofér autobusu, lekár, automechanik, učiteľ, úradník v banke… – to by bola zábava nechať sa obslúžiť takýmito profesionálmi. Dokonca sa možno bude diať aj to, že bude toľko sústredenia neschopných ľudí, že sa ani k práci v týchto profesiách veľa ľudí nedopracuje. Lebo sa nebudú schopní sústrediť na učenie. Ale to už možno maľujem zbytočne čerta na stenu.

Myslím, že nám v takej situácii odľahne až keď budú samoriadice autá a plne-automatická verejná doprava, keď lekárom bude robot, učiť nás bude umelá inteligencia s tvárou živého človeka, automechanikom bude robotická ruka s kamerou, a do banky už ani chodiť nebudeme musieť. Utópia alebo distópia?

Pozornosť udržíme kratšie ako akvarijná rybička.

Obrázok vyššie ukazuje výsledok výskumu vedeného Microsoftom z roku 2013. Užívatelia digitálnych médií vedia udržať pozornosť kratšie ako akvarijná rybička! Je to graf z článku o attention economics, ktorý rieši, čo by mohli médiá robiť pre to, aby vedeli efektívne narábať s našou neschopnosťou ešte viac skrátiť presmerovávanie pozornosti! (prečítajte si túto vetu 2x)

Je tam aj jedna múdra veta Laureáta Nobelovej ceny Herberta A. Simona z roku 1969 (!):

Bohatstvo informácií plodí chudobu pozornosti.

Uvidíme ako sa to bude vyvíjať ďalej.

Po tejto viac-menej eseji sa v nasledujúcom článku vrátim ku konkrétnym argumentom a výskumom, ktoré hovoria o negatívnom dopade smartfónov a online sveta na psychiku mladých aj dospelých.

PS: Ak ste boli schopní tento článok dočítať bez prerušenia, tak bol buď strhujúci, alebo sa viete sústrediť, alebo oboje.

343total visits,4visits today

You may also like...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.