Kedy môžu deti začať s počítačmi?

Brněnský deník ma poprosil o komentár k novej štúdii. Výstupy z nej ukazujú, že keď deti začínajú s počítačom okolo 6-7 rokov, tak v 15-tich majú pocit väčšej kompetencie pri práci s nimi. Vyzerá to ako bombastická správa potvrdzujúca pozitívny vplyv kontaktu s digitálnymi médiami už od útleho detstva. Rodičia, ktorí si kladú otázku, kedy môžu deti začať s počítačmi, budú možno takouto správou povzbudení. Možno budú mať menej zlé svedomie, keď budú nechávať malé deti s digitálnymi médiami. Bude to však správne rodičovské rozhodnutie? Určite nie. Čítajte prečo. A nielen v tomto článku.

(asi 13 minút čítania, 2607 digitálnych slov, 2 strany)

Tlačová správa hovorí iba o počítačoch a nie je z nej jasné, či sa zaoberali inými digitálnymi médiami (tablety, konzoly a smartfóny). Tie sa totiž, na rozdiel od počítačov, používajú prevážne na zábavu. A je naozaj výnimočné, aby deti na počítačoch pracovali a nie sa zabávali. A keďže aj vedecké štúdie spracované pre médiá môžu podávať skreslené a v tomto prípade aj nevhodné posolstvo, tak sa radšej bližšie pozrime, o čo ide.

Nie je ľahké jednoducho odpovedať na otázku, kedy môžu deti začať s počítačmi. Dá sa na to odpovedať, ale chce to rozvinutejšiu odpoveď.


kedy majú deti začať s počítačmi

Čím skôr, tým lepšie?

Nanešťastie tlačová správa tlačového odboru Masarykovej univerzity na otázku, kedy môžu deti začať s počítačmi, dáva dosť nevhodnú odpoveď. Takto vyzerá celá tlačová správa (v modrom, keby ste ju chceli preskočiť :-)). Čítajte.

Tisková zpráva, Brno, 9. září 2019
Výzkum: Čím dříve děti začnou pracovat s počítači, tím lépe je později ovládají. Další poznatky o tom, jaký má na děti a adolescenty vliv využívání počítačových technologií, přinesli odborníci z Ústavu pedagogických věd Filozofické fakulty Masarykovy univerzity. Jejich právě zveřejněný výzkum ukázal, že čím dříve děti s používáním informačních technologií začnou, tím lépe v 15 letech hodnotí svoji schopnost ovládat počítače a také technologie více zapojují do svého života.

Tým výzkumníků pod vedením Jiřího Zounka došel ke zjištění tak, že provedl analýzu dat z 21 evropských zemí sesbíraných v rámci výzkumu PISA, tedy mezinárodního měření výsledků školního vzdělávání. Adolescenti v něm kromě matematické, přírodovědné a čtenářské gramotnosti vyplňují i údaje o tom, jak pracují s informačními technologiemi, kdy s nimi začali, kde je nejčastěji používají a jak zdatní se cítí v jejich používání.

Výsledky

Výsledky ukázaly, že děti, které začaly s technologiemi pracovat v období do šesti let věku, vykazují v 15 letech statisticky významně vyšší míru vnímané kompetence a autonomie v jejich užívání,“ uvedl Libor Juhaňák, hlavní autor článku, který zveřejnil významný mezinárodní odborný časopis Computers & Education.

Děti v různých zemích se do prvního kontaktu s technologiemi dostávají v různém věku. Věková hranice mezi šestým a sedmým rokem se ale pro vnímání lepšího ovládání technologií ukázala jako důležitá nejen v České republice, ale i ve většině dalších zemí, které se do studie PISA zapojily.

Juhaňák ve výzkumu spolu s kolegy sledoval i to, kde adolescenti počítače využívají a k jakým účelům. Výsledky naznačily, že pro rozvoj kompetence jsou nejdůležitější aktivity, které se dějí doma ve volném čase. K lepšímu pocitu adolescentů navíc nejvíce přispívají aktivity, které nedělají pro školní účely, ale z vlastního zájmu.

„Často se setkáváme s míněním, že děti a adolescenti neustále jen bez užitku koukají do počítačů a telefonů, ale to je krátkozraký odsudek. Právě volnost v experimentování nebo vhodná hra jsou pro osvojování dovedností velice důležité. Zůstává ale na rodičích, aby takové aktivity moderovali,“ doplnil vedoucí výzkumného týmu Jiří Zounek.

Způsob, jakým se s technologiemi pracuje v rodině, se později přenáší do způsobu, jakým je děti využívají pro vlastní učení, což podle badatelů může být dalším ze zdrojů nerovnosti českých dětí. Aby to bylo ale možné lépe popsat, navazují badatelé dalším výzkumem. Analyzují v něm deníky, které si děti vedou o své aktivitě, a zjišťují, k čemu přesně technologie ve škole i ve volném čase používají. V Česku se totiž na rozdíl od jiných zemí digitální gramotnost, její úroveň a aspekty zatím nijak nemonitorují. Výsledky další studie by měly být známy na jaře 2020. (Martina Fojtů, Tiskový odbor Masarykovy univerzity)

Nasleduje môj kompletný komentár.

Nejasne formulované posolstvo správy

Takéto správy môžu v mnohých rodičoch vyvolať klamlivý optimizmus. Správa síce hovorí o jasnom fakte, ale v súvislostiach vyznie úplne inak. Niekoľko závažných nepresností, ktoré môžu spôsobiť nedorozumenie sa snažím ukázať v tomto článku.

Vnímaná kompetencia?

Vnímaná kompetencia znamená, že sám užívateľ (teenager) si myslí, že sa celkom vyzná v práci na počítači. To sebavedomie je iste možné, ale nemusí to odrážať realitu. Nevieme, či deti, ktoré začali s počítačmi v 6-tom roku sú lepšie na počítačoch ako deti, ktoré začali robiť s počítačmi neskôr. Napríklad až v desiatom roku. A čo to znamená, že majú kompetenciu? Čo vedia a čo nevedia robiť lepšie?

Poznáte dnes nejakých mladých ľudí do 30 rokov, ktorí by to nevedeli s počítačmi? Aj keď ich mali doma aj v škole? A teraz nemyslím tých, čo prichádzajú z chudobných pomerov, nie sú motivovaní alebo dostatočne inteligentní.

Negatívne zistenia v štúdii

Priamo v štúdii (nie v jej tlačovej správe) sami autori poukazujú na oveľa závažnejšie fakty, ktoré sa ukazujú aj v iných štúdiách po celom svete:

  • že školy, v ktorých DETI POUŽÍVAJÚ POČÍTAČE MENEJ, majú deti LEPŠIE VÝSLEDKY v predmetoch ako školy, kde deti používajú počítače najviac.
  • Výsledky PISA aj z iných krajín ukazujú, že VÝSLEDKY v matematike alebo zdatnosť v čítaní s porozumením KLESAJÚ, ČÍM VIAC (!) DETI POUŽÍVAJÚ POČÍTAČE počas výuky v škole.
  • Podobne negatívne prepojenie je aj s mierou dostupnosti a využívania počítačov doma.
  • Jediní žiaci, ktorí mali lepšie akademické výsledky, boli spojené s mierou samostatnosti, ktorú žiaci voči počítačom prežívali.

Na toto pozitívum poukazuje tlačová správa. Avšak tým skresľuje všetky ostatné negatíva.

Ak máme problém s učením detí, tak ten nie je spôsobovaný tým, že by používali počítače málo, ale skôr veľa. A naučiť ich robiť s počítačmi je otázkou dobrej metodiky, motivácie, inteligencie a prostredím, v ktorom vyrástli. A myslím tým rodinné prostredie s kvalitným offline programom a dobrými vzťahmi.

A tiež rodinné prostredie, kde deti mali celkom dlho obmedzený prístup k digitálnym médiám – až do puberty. Spýtajte sa Jobsa, Gatesa a ďalších digitálnych profesionálov, ktorí svojim deťom celkom razantne obmedzovali prístup k digitálnym médiám.

Deti by mali tráviť čas pred obrazovkami adekvátne ich veku

Zo správy môže vyplývať zdanie, že keď necháme deti od prvej triedy, aby sa voľne hrali s počítačmi (s digitálnymi médiami), tak ich tým pripravujeme na úspešnú akademickú aj pracovnú dráhu. Veď, keď budú mať potom lepší pocit, že vedia narábať s počítačmi…

Neexistuje však žiadne odporúčanie pediatrov a iných odborníkov venujúcich sa deťom, aby rodičia deti nechali sedieť za počítačmi a ani také odporúčanie, že čím skôr tým lepšie a čím viac tým lepšie. Skôr naopak. Existuje veľa iných odporúčaní, kedy môžu deti začať s počítačmi a inými digitálnymi technológiami.

Zozbierané odporúčania sú na konci článku.

Mimochodom, nadpis vyhlásenia by mal znieť skôr:

Keď deti začínajú s počítačmi AŽ na základnej škole, tak…

a nie Čím skôr, tým lepšie
(lebo to nie je pravda).

Mnohé štúdie za posledné desaťročie ukazujú výrazný negatívny dopad najmä na deti v predškolskom veku. To je pochopiteľné. O negatívnych vplyvoch a odporúčaniach viac na druhej strane.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.