Odpustenie – dar vinníkovi i odpúšťajúcemu

(menej ako 6 minút čítania, 766 slov)

Asi každý z nás sa niekedy v živote cítil ukrivdený.

Mohol nás zradiť blízky kamarát, podlo podviesť kolega, alebo uraziť rodinný príslušník. Ublížili nám a mohlo nás to veľmi hlboko zasiahnuť.

Napriek tomu, že od onej nešťastnej udalosti mohli ubehnúť týždne aj roky, stále ju nosíme so sebou v hlave a myslíme na ňu. Zaťažujeme sa negatívnymi myšlienkami na páchateľa, vraciame sa k nepríjemnej udalosti a miesto toho, aby „čas všetko zahojil“, tak svoje rany ešte viac jatríme.

Mám mu odpustiť? No určite!

Mnohým z nás nikdy nenapadlo, že dobrým spôsobom ako sa od danej krivdy oslobodiť by mohlo byť práve odpustenie. O odpustení sa obvykle uvažuje ako o prejavení láskavosti človeku, ktorý nám ublížil. Odpúšťame páchateľovi, keď vidíme, že sa trápi tým, že nám spôsobil škodu alebo utrpenie. Odpúšťame, lebo nám to hovorí naša kultúra, náboženstvo alebo výchova.

Môže byť avšak odpustenie prínosné i pre samotného odpúšťajúceho? Má zmysel uvažovať o odpúšťaní ako o spôsobe ako priniesť úľavu samému sebe?

Odpustenie nás môže dokonca urobiť aj šťastnejšími! (presnejšie – menej nešťastnými)

Voči konceptu odpúšťania môžeme mať zmiešane pocity: „Niekto mi urobil zle a ja mu mám odpustiť? On sa má ospravedlniť mne!“

Zdá sa nám, ako keby sme odpustením mali darovať vinníkovi neadekvátny dar. Nedáva to logiku. Nesedí to ani s emóciami krivdy a hnevu, ktoré voči páchateľovi prežívame. Ešte ďalšie časté presvedčenia nám bránia v odpúšťaní – čo ak odpustením dáme najavo, že sme sa páchateľovi podvolili, alebo čo ak dáme najavo, že krivda je zabudnutá akoby sa nič nestalo, či dávame povolenie ďalšiemu ubližovaniu?

Odpúšťanie však neznamená, že zabúdame na to, čo sa udialo alebo že to začneme považovať za správne. Stále si uvedomujeme, že sa nám stala nespravodlivosť a stále máme právo byť nahnevaní a nechceme dovoliť ďalšie ubližovanie.

Odpustenie však vyžaduje našu ochotu zbaviť sa hnevu a zatrpknutosti vyvolanej ublížením. Chceme, aby sa nám uľavilo?

Photo by Gus Moretta on Unsplash

Odpusti – uľaví sa najmä tebe

Odpustenie môžeme chápať ako snahu redukovať svoje negatívne myšlienky, emócie a negatívne správanie voči človeku, ktorý nám nejakým spôsobom ublížil. Odpúšťaním sa snažíme menej negatívne hodnotiť ubližujúcu situáciu aj človeka, ktorý nám uškodil. (Enright, 2016; Křivohlavý, 2004).

Odpúšťanie vymieňa nepríjemný hnev za pozitívne emócie. Tým do značnej miery prispieva k prežívaniu šťastia.

„Odpustenie je zážitkom pokoja, ktorý sa vynára vtedy, keď začnete brať svoje psychické zranenie menej osobne, keď na seba vezmete zodpovednosť za to, ako sa cítite a v príbehu, ktorý si o danej krízovej situácií sami vytvárate sa namiesto obeti stanete hrdinom .“ – Fred Luskin

Dôležité je mať na pamäti, že nikdy nie sme povinní nikomu odpúšťať. Odpustenie je skôr skutok zľutovania sa nad vinníkom, nad niekým, kto si toto zľutovanie nemusí vždy zaslúžiť (Enright, 2016).

Doteraz sa uvažovalo o odpúšťaní čisto ako o obdarúvaní vinníka (napríklad sa mohol prestať báť pomsty), avšak preukázalo sa, že vinníci nie sú jedinými, ktorí profitujú z odpúšťania – odpúšťanie je v mnohých ohľadoch prospešné pre samotného odpúšťajúceho.

V štúdiách sa preukazuje (napr. Bono, McCullough & Root, 2007), že odpúšťanie sa vo všeobecnosti spája s vyšším well-beingom. Okrem toho existuje mnoho ďalších pozitív, ktoré prináša odpustenie samotnému odpúšťajúcemu.

Odpustenie má niekoľko prínosov:

  • Odpustenie nás oslobodzuje od zranenia, ktoré sme prežili v minulosti a tak nám pomáha sa zameriavať viac na prítomnosť namiesto zotrvávania v minulosti.
  • Odpustenie odstraňuje hnev, nenávisť a iné negatívne emócie.
  • Pri odpúšťaní prežívame pozitívne emócie, väčší pocit pokoja a šťastia.
  • Odpúšťanie býva náročný proces, do ktorého treba vynaložiť mnoho energie. To nás však robí silnejšími osobnosťami s väčším nadhľadom nad vecou.
  • Odpustenie nám pomáha vylepšiť vzťahy aj s inými ľuďmi. Ak niekomu nevieme odpustiť, nosíme si v sebe hnev a zlobu. Tie však môžeme prenášať na svojich blízkych a ublíženie prenášať na iných.
  • Odpúšťaním eliminujeme negatívny postoj voči páchateľovi. To môže niekedy pomôcť páchateľovi pochopiť jeho vlastnú nespravodlivosť, a zastaviť tak ubližovanie (Enright, 2016; Křivohlavý, 2004).

Photo by Chungkuk Bae on Unsplash

Odpustenie má priaznivé účinky aj na zdravotný stav

Odpúšťanie nezlepšuje iba naše psychické rozpoloženie. Podľa výsledkov viacerých štúdií má priaznivý vplyv aj na náš zdravotný stav:

  • Schopnosť odpúšťať sa spája s nižšou produkciou stresového hormónu kortizolu (Berry & Worthington, 2001).
  • Schopnosť odpúšťať sa spája s nižším krvným tlakom (Kathleen A. Lawler et al., 2003).
  • Po odpustení sa nám zníži krvný tlak aj zreguluje tep srdca (Lawler et al., 2003).

Odpustením teda obdarúvame nielen vinníka, ale viacnásobne aj seba samého.

Niet divu, že ak sme schopní odpustiť, tak dôsledkom je zvýšené prežívanie šťastia a dokonca aj osobnostný rozvoj.

Odpúšťaním dokážeme zhodiť zo seba takú ťarchu, akú vytvárajú zatrpknutosť, nenávisť, hnev, sebaľútosť, prežívanie krivdy, omieľanie negatívnych myšlienok, pohŕdanie páchateľom, či prežívanie seba ako obete a ublíženého.

Predstavte si opak odpúšťania – teda rozhodnutie neodpustiť. Aký negatívny vplyv na naše šťastie, zdravie a životnú pohodu musí mať potom rozhodnutie znova a znova neodpustiť?

O neodpúšťaní v pokračujúcom článku.

1275total visits,8visits today

Šírte šťastie a radosť z čítania

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.