Dostatok pohybu vedie k lepšiemu zdraviu a väčšiemu šťastiu. Mať zamestnancov, ktorí sú v dobrej fyzickej aj mentálnej kondícii je ideál každého zamestnávateľa. Zdraví ľudia sú výkonnejší, spokojnejší s prácou a aj menej často sú doma chorí. Mať zdravých ľudí sa firme oplatí.
Ale kde takých ľudí nabrať? Niekedy stačí rozhýbať tých, čo už máte. Ale ako?
Prirodzený pohyb od detstva
Trocha kontextu.
Pamätáte si ešte veľkú prestávku na základnej a strednej škole? Museli sme ísť von nezávisle od počasia. Zaujímalo by, ma koľko škôl ešte dnes využíva veľké prestávky na to, aby dostali deti na čerstvý vzduch a primäli ich tak medzi hodinami sedenia sa trocha rozhýbať.
Pamätáte si telocviky, kedy sa naozaj vonku trénoval beh, skok, hod granátom, skoky cez kozu, šplh na lane či tyči? Behávali sme aj 3 km (!) na známku. Neviem si ani predstaviť, koľkí by dnes dobehli do cieľa a koľko rodičov by sa prišlo sťažovať, že telocvikár týra deti.
Ja som mal dokonca v škole aj plaváreň, takže sme pravidelne plávali. Brrr, a aká nám bývala zima a ako sa nám strašne nechcelo. Nie, že by sme to milovali, ale sme sa aspoň poriadne hýbali. V bazéne to moc inak ani nejde. Nehýbeš sa – utopíš sa. Alebo sa klepeš od zimy.
A keď nás miesto telo-cviku iba nechali na voľno, tak sme hrali futbal, volejbal, basketbal či vybíjanú. Zaujímalo by ma, z koľkých vecí sa dnes pri tréningu ovládania tela v školách stále viac a viac zľavuje. Pre nemotornosť detí a nechuť telocvikárov sa s nimi mocovať. A koľko žiakov má stále častejšie ospravedlnenky, aby nemuseli cvičiť a pritom im nič nie je?
Prirodzený pohyb vonku
Pamätáte si časy, kedy sme hneď po škole vybehli von? Tam sa stretli deti všetkých ročníkov a vytvorili partie, ktoré sa spoločne hrali. A bolo to pestré – od bojových hier (dole, dole, si mŕtvy, trafil som ťa!), cez skupinové bicyklovacie gangy, naháňačky až po skupinové loptové športy. Žiadne mamičky, či oteckovia s jedným dieťaťom na 2 metre od seba. Keď prišiel nejaký rodič von sa s nami hrať futbal, tak to bola výnimočná udalosť!
O koľko menej detí, a menej skupín detí, sa dnes vonku samo a bez dohľadu dospelých hrá a samo si vymýšľa program? A vonku naozaj nie je nebezpečnejšie než v minulosti, ako mnohí tvrdia. Len my sa viac bojíme o deti.
Táto časť nie je iba sentiment za minulosťou. Je spomienkou na to, čoho sme sa postupne vzdali a aký negatívny dopad to má na nás a naše deti už dnes.
Minulosť ani budúcnosť nie je, čo bývala
Podľa výskumu hepatológov Fakultnej Nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici sa denne aktívne hýbe a cvičí sotva 13% Slovákov a pohybom sa vôbec nezaoberá až 30% nášho obyvateľstva!
„Inaktivita je novodobá epidémia šíriaca sa ako dôsledok konzumného životného štýlu civilizovanými krajinami a má deštruktívne účinky na naše zdravie. Závažne nám na Slovensku stúpa počet pacientov trpiacich napríklad tukovou chorobou pečene. Tento typ ochorenia sa vyvíja dlho nepozorovane a pokiaľ sa neodhalí a nelieči, pacient končí s cirhózou pečene a jej následným zlyhaním až smrťou. Toto ochorenie vzniká práve v dôsledku toho, ako sa stravujeme a koľko sa hýbeme. Snažíme sa na alarmujúci stav vo vývoji chorôb pečene, ktorých vznik priamo súvisí s nesprávnym životným štýlom neustále upozorňovať aj širokú verejnosť. “
vysvetľuje prednosta II. Internej kliniky v Banskej Bystrici Ľubomír Skladaný, prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti.
Alebo ako v inom rozhovore vysvetľuje Pavel Balážik, mnohonásobný rekordman a majster sveta a Európy v silovom trojboji, tlaku na lavičke a mŕtvom ťahu, a ešte aj tenisový a futbalový hráč a tréner, a jeden z najsilnejších mužov sveta vo svojej kategórii:
K tomu, že budem trénovať deti a mládež, prispelo aj moje zistenie, že už 12-ročné deti v mojom okolí sú ťažšie ako ja v dospelosti, jednoducho sú obézne. Uvedomil som si, že kým my sme ako deti celé dni lietali pred blokmi, kde sme bývali, dnes sa tam nik nehrá a prázdne sú aj ihriská.
Pasívne sedenie zabíja
Spomínané trendy nadváhy a nedostatku pohybu nie sú iba typicky slovenské. Najskôr nám napadne, že to my nie sme takí, ale skôr Američania. Áno aj. Podľa prieskumu Národnej aliancie mládežníckeho športu približne 70 percent amerických detí prestáva organizovane športovať už vo veku 13 rokov, pretože „to viac nie je zábava“. (zdroj: DenníkN, Washington Post)
Faktom je, že v rozvinutých krajinách sa stále širšia časť populácie, čo do počtu aj vekových skupín, prestáva hýbať. Dôsledkom je nadváha a zdravotné problémy spojené s nedostatkom pohybu.
A aj táto časť textu tu nebola len tak pre nič za nič. Nedostatok pohybu je návyk z mladosti, ale vždy sa dá zmeniť. Nedostatok pohybu spôsobuje zníženie výkonnosti, zhoršenie zdravia aj zníženie spokojnosti so životom. A to spôsobuje veľa problémov zamestnávateľom.
Ako zamestnávatelia rôznymi spôsobmi podporujú pohyb svojich zamestnancov sa dozviete na ďalšej strane.