Utrpenie mladého surfera hovorí o tom ako sociálne médiá a čas strávený za obrazovkou smartfónu či počítača ovplyvňujú duševnú aj fyzickú pohodu mladých. Nie je to povzbudivé čítanie.

Nesmrteľná hláška Kaisera a Lábusa: Tady máš sirky a běž si hrát do stohu.

By dnes pokojne mohla znieť:

Tu máš smartfón a choď sa hrať online.

Ak ste rodičia detí alebo teenagerov a čítate tento článok, uvedomte si, či je vaše dieťa/teenager doma alebo lieta niekde vonku. Ak je doma, uvedomte si, či je vo svojej izbe a či je na svojom notebooku, tablete alebo smartfóne. A či je online.

Keď je vonku, tak neviete presne, čo robí a preto sa tešíte, že je doma. Keď je však doma a online, máte mylný pocit bezpečia – takisto neviete, čo vaše dieťa robí. Jeho telo je síce doma, ale jeho myseľ je pohltená svetom, ktorý je oveľa väčší a nebezpečnejší ako keby bol s kamarátmi na ihrisku, na ulici, na výlete, na krúžku…

Generácia iGen

Zvyk pomenovávať generácie začal až po druhej svetovej vojne. Ale začala ho pred ňou Gertrúda Stein. Američanka žijúca v Paríži. Tam tvorila a pohybovala sa medzi umelcami tej doby. Robila tútorku napríklad aj Ernestovi Hemingwayovi. Práve jemu v roku 1926 do jeho prvého románu Aj slnko vychádza napísala epigram: „Ste stratená generácia.“ A myslela tým ľudí (skôr mužov) narodených pred rozhraním storočia. Myslela na tých, ktorí svoje životy v najlepšom veku obetovali a zničili v prvej svetovej vojne. Jej pomenovanie sa ujalo a zvyk dávať generáciám výstižný názov prešiel aj do sociológie a ujal sa tak dobre, že je dnes súčasťou pop-kultúry.

Napriek tomu, že pomenovania sa týkajú amerických generácií, hľadajú a nachádzajú sa prepojenia aj s generáciami v Európe a v mnohom dnes pasujú aj na post-socialistické krajiny. Máme svoje špecifiká, ale od pádu železnej opony sme aj v tomto oveľa viac prepojený s euro-atlantickým svetom. Že, husákove deti?

Jean M. Twenge, psychologička a výskumníčka, hovorí, že od roku 2012 sa v dnešnej generácii detí dejú také mimoriadne a výrazné zmeny v ich presvedčeniach a správaní, že niektoré sa ani nemajú ako porovnávať s predchádzajúcimi generáciami.

Jean M. Twenge vie, čo hovorí – 25 rokov skúma generačné rozdiely. Najnovšiu generáciu nazvala iGen a napísala o nej knihu. Mne sa teda viac páči názov Screenagers, alebo Websters (miesto youngsters).

Dlhoročné výskumy generácií ukazujú, ako hovorí Jean M. Twenge vo svojom článku Have Smartphones Destroyed a Generation?, že generačné rozdiely sa zjavujú postupne, ako odklony od nejakého typického správania predchádzajúcich generácií. Zmeny v presvedčeniach a v správaní sa posúvajú plynule na škále a je ich možné merať a navzájom porovnávať. Obvykle nejaká zmena začne a postupne po ďalších generáciách stúpa alebo klesá.

Napríklad tendencia k individualizmu, k podnikavosti a samostatnosti, sa začala pri Baby Boomers (generácia narodená po 2. svetovej vojne) a pokračovala až po Milénialov (narodení od 1981-2000). Teraz sa však trend individualizmu kriví a otáča. iGen sú ešte väčší individualisti ako ktokoľvek pred nimi, ale nie sú samostatní.

Čítajte ďalej.

Skokové zmeny v správaní iGen

O iGen generácii, narodenej po roku 1995, však Twenge hovorí, že také skokové zmeny neprebiehali v žiadnej z generácií odkedy sa to sleduje. Vždy to boli kopčeky alebo dolinky. Ale dnes majú niektoré zmeny tvar strmých skál iné tvar hlbokých priepastí. A niektoré ďalšie javy, typické pre predchádzajúce generácie úplne zmizli, a iné predtým nevídané, sa objavili.

Rok 2012 je, aspoň v USA, považovaný za zmenu generácie, pretože v tom roku sa percento populácie vlastniace iPhone prehuplo cez 50%. Preto aj ten íčkový názov pre generáciu, ktorá sa narodila medzi rokmi 1995-2012.

iGen je generácia ľudí narodených a vyrastajúcich v prostredí, v ktorom je internet samozrejmosťou a osobný prístroj na pripojenie k online svetu je normou. A toto ovplyvňuje súčasnú generáciu tak, že stojí za to sa tomu pozorne venovať.

Príchod smartfónu a nekonečné pripojenie k online svetu ovplyvnilo všetky sociálne skupiny v každom kúte krajiny, a ovplyvnilo všetky aspekty ich života – najmä sociálneho života a ich mentálneho zdravia. V roku 2017 v USA už mali 4 z 5 teenagerov svoj i-Phone (díky, Broňa, díky, Apple). A u nás to nie je inak. Akurát, že naši teenageri vlastnia širšiu paletu smartfónových značiek.

Na to, čo je typické pre jednu generáciu, však obvykle nemá vplyv jedna jediná udalosť – ani strašná ekonomická kríza, ani vojna, či technologická revolúcia. Tak to bolo dodnes. Ani príchod internetu to nespôsobil. Až do okamihu, kým sa zrodili dvojičky:

Smartfóny, ktoré vstup do online sveta umožňujú rovno z dlane a sociálne médiá, ktoré z „normálnych stránok“ stiahli všetkých mladých užívateľov. To sú silné dvojičky.

Bizarné pozitíva

V predchádzajúcej časti som hovoril o rizikovom správaní teenagerov – je to ich prirodzenosť, ktorá má svoje zdravotné riziká – lákajú ich rýchle autá a iné „extrémne športy a výkony“, správanie za hranicou zákona ich neodradí, sú priťahovaní sexom aj drogami (rockenroll trochu vyšiel z módy). Čo je lákavé a riskantné, to je dobré pre teenagera – nezávisle od prevládajúcej kultúry a historického obdobia.

V USA, sa okrem iných vecí, už roky trápia s tehotenstvom mladistvých, a počty tehotných teenageriek by u nás spôsobovali hrôzu (aj preto, že sú druhým najčastejším dôvodom úmrtia mladých, v priemere na svete). Znamená to, že aj nízky vek chlapcov a dievčat, začínajúcich so sexuálnym životom bol typický pre niekoľko predchádzajúcich amerických generácií. Podobný pokles tehotenstva mladistvých je dnes potvrdzovaný aj štatistikami na Novom Zélande.

V USA rodia teenagerky 2x častejšie ako v Kanade, 4x viac ako v Nemecku a Francúzku a 8x viac ako v Japonsku. Presnejšie, v USA je 26% tehotenstiev u mladistvých – u nás cca 10% na 1.000 obyvateľov.

Prečo o tom Twenge píše? Lebo smartfóny spôsobili, že sa táto pohroma prudko mení k lepšiemu. K lepšiemu? Áno z pohľadu počtu tehotných dievčat a aj sexuchtivých všetkých mladých je to naozaj lepšie.

Jedným z pozitívnych dôsledkov online sveta je klesajúci počet tehotných mladistvých. Jasné, že mať online pripojenie nie je jediný faktor, ktorý tomu prispieva, ale vyzerá, že bude jedným z dôležitých. Lebo nemať fyzický kontakt s ostatnými je 100% zaručenou antikoncepciou.

Ale inak? Zvážte.

Predlžovanie detstva a odkladanie dospievania

Niektoré vecí, čo sa dejú teenagerom, prinášajú uspokojenie ich rodičom. Rodičia sa tešia, keď ich dieťa je doma, keď je s nimi, keď neodchádza z domu a „netúla sa niekde po vonku“. A tak sú rodičia falošne pokojní. Ale:

• Teenageri sa menej stretávajú (od roku 2000 do roku 2015 ide o 40% pokles ).
• Majú menej kamarátov.
• Menej randia.
• Majú menej sexu.
• Sú viac doma.
• Menej šoférujú – veď ich vozia rodičia,
• menej pracujú a brigádujú (nezaujímajú ich vlastné peniaze).
• Nemajú toľko svojich tajných miest, kde by žúrovali, postávali, pofajčievali, flirtovali, hrali na hudobné nástroje či púšťali muziku, nemajú svoje skrýše, bunkre, ihriská, skateparky, miesta pod balkónmi.

Všetky tie miesta existujú. Ale sú stále menej a menej využívané.

Pozrite si okomentované grafy na druhej strane článku.