Utrpenie mladého surfera

Obrázky sú prevzaté z vyššie spomínaného článku Jean M. Twenge ukazujú zaujímavé dáta typické pre generáciu iGen.

Ako je vidieť aj na všetkých ostatných obrázkoch – príchod smartfónov zrazu prudko zmení priebeh krivky. V tomto prípade ide o to, ako rýchlo sa mladí prestávajú stretávať s kamarátmi.

To, že sa teenagerom nechce šoférovať, trápi viac Američanov, než nás, lebo sú na autá odkázaní a preto vodičáky robili bežne od 16-tich. Dnes už je to oveľa menej. Mňa však zaujíma iný jav, ktorý s týmto súvisí – samostatnosť. Jazdiť samostatne autom iste patrilo medzi znaky dospelosti, a teenageri na to dnes viac a viac kašlú.

Randenie klesá postupne 20 rokov a romantické komédie o tom ako ľudia nevedia randiť a sú vzťahovo a emocionálne natvrdlí, sú stále obľúbené. Ale teraz? Teraz to naberá zrýchlený spád a prestáva to byť komédia.

Menej randenia, menej sexu. Rodičom teenagerov iste odľahne. Ale pripravte sa na to, že sa ich ešte po 30-ke, či po 40-ke budete v ich detskej izbe pýtať na vnúčatá. Neskoro.

Toto je prvý stúpajúci graf. Prudko stúpajúci graf Osamelosti. Na mobile a sociálnych sieťach môžete byť non-stop, a non-stop sa baviť s virtuálnymi priateľmi. Pocitu osamelosti sa nezbavíte. Na to nie je náš mozog pripravený. Potrebujeme byť v osobnom kontakte sa živými bytosťami. Aspoň zatiaľ.

Epidémia nedostatku spánku ovplyvňuje všetkých – aj dospelých aj teenagerov. A má silný negatívny dopad na psychické aj fyzické zdravie.

Tak čo? Tešíte sa, že ich máte doma?

Dnes sa typické správanie dospievania rýchlo vytráca. Byť so svojimi rovesníkmi bez dohľadu rodičov, randenie, chodenie na spoločné akcie „bez pedagogického dozoru“, žúrky, poflakovanie po vonku, robenie vylomenín, hry v lesoch a na ulici – sa týka stále menšej skupiny mladých.

Rodičia sa tešia, keď sú deti doma. Dospievajúci sa na domáce väzenie sťažujú menej ako kedykoľvek predtým – sú tiež radi doma. Stačí, keď sú online. 

A všetku zábavu, obvykle dôsledne utajovanú pred rodičmi, majú teenageri rovno z domu, s rodičmi za vedľajšou stenou.

Keď sú teenageri toľko doma, tak by potom mali mať lepšie vzťahy s rodinou, však?

Vzťahy medzi teenagerami a rodičmi sa vždy pokladali za divoké, a dlhodobo sa zhoršujúce. A nie je to pre to, že je toľko rozvodov. Platí to aj pre kompletné rodiny. Nie je to len pre to, že rodičia majú kvôli práci menej času na svoje ratolesti. Vzťahy sa zhoršujú aj vďaka množstvu času stráveného na digitálnych médiách. Toto však platí rovnako pre rodičov ako aj pre ich deti.

Nie je viac konfliktov, je ich menej. Všetci sa totiž spolu oveľa menej bavia. A počet tém, ktoré sa v normálnej aj konfliktnej diskusiu riešia sa zužujú – vyjednávanie o hocičom končí pri vyjednávaní o smartfóne, dátach, času strávenom hraním, chatovaním…

Ak ešte stále čítate, tak si znova skontrolujte, kde je vaše dieťa – ani sa nepohlo z miesta. Možno sa ani vôbec nepohlo. Je vo svojej izbe, najskôr priamo v posteli, so smartfónom/notebookom/tabletom/ a online. Je potichu, je zahĺbené. S nikým sa doma nebaví. A to zhoršuje jeho vzťahy so všetkými členmi rodiny.

Väčšie odcuzdenie

Digitálne médiá prehlbujú odcudzenie medzi rodičmi a deťmi a zároveň zhoršujú sociálne zručnosti a vzťahy.

Dlhodobá novozélandská štúdia s asi tisíckou osôb sa 15 ročných pýtala koľko času obvykle trávia sledovaním audiovizuálnych médií. Ukázalo sa, že s každou ďalšou hodinou sledovania médií narastá riziko oslabenia vzťahov s rodičmi o 13% a riziko oslabenia vzťahov s vrstovníkmi a priateľmi dokonca až o 20%!

Na týchto výsledkoch je zaujímavé, že sú staré a sú z obdobia (1987/88), keď okrem TV neboli iné digitálne médiá! Čiže keď deti sledovali iba TV, tak už to im zhoršovalo vzťahy s kamarátmi!

Preto je veľmi významná ďalšia štúdia z roku 2004 na 3.043 novozélandských žiakoch (14-15 ročných). Súvislosť medzi množstvom času strávenom sledovaním digitálnych médií (už nielen TV, ale aj PC a konzolové hry) a oslabením vzťahov s rodičmi a rovesníkmi sa ukázala aj teraz. Pritom negatívny efekt konzolových hier na vzťahy s rodičmi bol ešte o 20% silnejší ako pri sledovaní TV.

Porovnanie oboch štúdií ukazuje aj nárast celkového užívania audiovizuálnych médií – zdvojnásobenie z tri na šesť hodín denne — a to súčasne pri výraznom oslabení vzťahov s rodičmi a priateľmi z priemerných hodnôt 29,5 na 23 (rodičia), respektíve z 28 na 22,9 (priatelia).

Dnes, ďalších viac ako desať rokov po tejto štúdii pribudli smartfóny a sociálne média.

Aký efekt môžu mať dnes na vzťahy smartfóny? Keď za 1. sa celkový čas strávený s digitálnymi médiami blíži k 9 hodinám denne, a za 2., keď deti prechádzajú z ostatných médií na smartfóny, lebo poskytujú ešte lákavejší obsah ako TV, PC a herná konzola dokopy?

Na záver pikoška

Deti a teenageri dnes ani veľmi netelefonujú. Mobil skrátka už nepoužívajú ako možnosť spojiť sa osobne aspoň hlasom a v priamom prenose. Deti prešli zo zvukového dorozumievania do úplného ticha a písania správ.

Tou pikoškou je správa znova z Nového Zélandu.  S dobrým názvom: Deti sa stali textuálne aktívne. Mládežnícka linka, vytvorená na pomoc mladým, aby sa mohli zdôveriť a poradiť o svojich problémoch v poslednom období skoro celkom stíchla. Mladí netelefonujú, ale posielajú textové správy. Výsledkom je, že poradenstvo sa robí písaním krátkych správ. A predstavte si, ako môže asi prebiehať taká náročná vec, ako niekomu pomáhať v osobných problémoch, keď si máte písať a používať vety do 160 znakov?

Smerujeme k tichej domácnosti, k tichým pracoviskám, k tichým priateľstvám.

Polnočné kráľovstvo

Určite si väčšina z vás pamätáte scénku z Pyšnej princeznej, keď obuvník prešiel za hranicu svojho kráľovstva k susedom a začal bláznivo tancovať a spievať, lebo v ich Polnočnom kráľovstve to bolo zakázané.