Jedinečnosť okrídleného slona
Slovo jedinečný je odvodené od slova jeden – a znamená byť jediný svojho druhu.
Slon s krídlami, s perím a dutými kosťami bude jedinečný asi ako ružový jednorožec. Ale jednorožec je bájne, rozprávkové, fantazijné zviera, a to nemusí spĺňať žiadne prírodné zákony.
Ak by existoval v prírode slon s krídlami, by bol jedinečný v porovnaní s ostatnými slonmi a ostatnými okrídlenými tvormi. Vlastne by to už nebol ani slon ani vták. Teda, oveľa viac by to bol aj slon aj vták dokopy. Ak by mu žiadny iný živočích nebol ani trochu podobný, tak by bol jedinečný. Ale on už sa na prvý pohľad podobá aj na vtáka aj na slona.
Tento slono-vták, by však mal mať celkom logicky aj svojich rodičov. A ak by mal matku a otca, lebo niekto ho musel splodiť, tak nie je jedinečný. Lebo spolu s jeho rodičmi by to už boli traja slono-vtáci. A teda už nie sú jedineční – aspoň nie medzi sebou.
Jedinečný teda neznamená byť úplne, ale úplne celkom iný ako všetci ostatní. To totiž v prírode nie je možné. Neplatí to ani pre ľudí, ani pre týchto vymyslených elefantoptérov (ako by sme mohli nazvať okrídlených slonov). A to by som s tou definíciou jedinečnosti dosť preháňal, čo aj naschvál robím. Robím to preto, aby som poukázal na to, ako sa jedinečnosť každého jedného človeka preceňuje. A zároveň sa zabúda a podceňuje ako sme si oveľa viac podobní.
Sme si oveľa, ale oveľa viac podobní, než sme od seba odlišní.
A ak sa zameriame iba na to, v čom sme odlišní, tak zabúdame na to, čo máme s ostatnými spoločné. Ak sa zameriavame iba na to jedinečné, tak zostávame v klame, že:
- to, čo prežívame my, neprežíva nikto iný,
- to, akí sme osobnostne my, tak taký nie je nikto iný,
- to, čo dokážeme, nedokáže nikto iný,
- čoho sa bojíme my, toho sa nebojí nikto iba my,
- čo robí šťastnými nás, neobšťastní nikoho iného…
A to je ten omyl!
Ako spievajú Živé kvety: „To, čo nás spája je silnejšie a väčšie ako to, čo nás delí.“
Tento refrén vyjadruje, čo si myslím a čo som chcel povedať o šťastí. Vyjadruje aj to, čo je bližšie pravde.
Šťastie je predvídateľné
Dá sa celkom dobre zadefinovať, čo sú veci, ktoré urobia naprostú väčšinu ľudí šťastnejšími. Je to možné aj pre to, lebo ako ľudské bytosti sme prešli rovnakou evolúciou. Naše zmysly, naše telá, naše mozgy a naše mysle sú si pre to oveľa viac podobné ako sú odlišné. Naši predkovia žili v rovnakých prostrediach a v rovnakých malých skupinách. Ich mozog sa postupne prelaďoval z čistej snahy o prežitie stále viac a viac na sociálne interakcie. Týmto sociálnym naladením si prešli tisícky generácií. (k tomuto je samostatný článok).
Aj dnešná výchova v rodinách, v školách, medzi rovesníkmi, či pod vplyvom médií, má svoje odlišnosti a svoje špecifiká. Má celkom pochopiteľné a predvídateľné pravidlá, princípy, hodnoty, presvedčenia, zážitky, ktorým sme všetci vystavení. Všetci sme si nimi v nejakej podobe prešli. Všetci sme sa hrávali s kamarátmi, alebo nie, všetci sme mali milujúcich a starostlivých rodičov alebo nie, všetci sme zažili úspechy aj prehry, všetci sme niečo pochytili z kultúry (alebo nie). Niekto možno čítal viac komiksov a iní Shakespeara, ale všetci sme nejako komiksami aj Shakespearom ovplyvnení.
Všetci sme sociálne bytosti a všetci máme túžbu byť prijímaní a milovaní. Všetci hľadáme svoje uplatnenie a zmysel. Všetci chceme mať zo seba dobrý pocit. Sme radi v niečom pohltení, radi robíme niečo, čo je prospešné a oceňované, radi si užívame slobodu, oddych aj nadšenie.
A to nás pri hľadaní šťastia spája!
A to nám dáva do rúk zdroje šťastia, ktoré môže každý využívať!
Nie je preto pravda, že každého robí šťastným niečo iné. Sú desiatky vecí, ktoré keď budete poctivo robiť, tak vás urobia šťastnejšími. Možno niektoré vás obšťastnia viac ako niekoho iného a niektoré zase menej, ale nemusíte hľadať jedinečné recepty. Existujú naozaj desiatky univerzálnych vecí, ktoré sú k dispozícii všetkým. Na šťastie.