Silné deti by sme chceli mať všetci. Silné nielen po fyzickej stránke, ale najmä silné osobnostne, morálne aj psychicky. Čo naše deti v ich rozvoji brzdí a čo im pomáha byť šťastnými a silnými deťmi?

V článku sa dočítate:

• ako je nastavené detské telo a mozog,
• že bežné deti sú vonku menej ako väzni a prečo je to problém,
• že sociálna interakcia vytvára osobnosť aj silné stránky,
• ako rôznymi spôsobmi podporovať silné stránky detí,
• a ako virtuálny svet komplikuje rozvoj silných stránok.

(3043 slov, 2 strany, intenzívne čítanie na menej ako 15 minút)

Telo a mozog detí sú pripravené na intenzívny výcvik

Idem na to „od Adama“ – ale len veľmi krátko. Ľudské mláďa sa rodí doslova nevyvinuté. Ale to je jedna z najväčších evolučných výhod človeka. Na prvý pohľad to tak naozaj nevyzerá, lebo dieťa je niekoľko dlhých rokov neschopné prežiť bez starostlivosti rodičov. Na rozdiel od malej gazely, ktorá už po pár minútach od narodenia vie chodiť a behať s mamou za čriedou.

Ale ľudské mláďa je práve týmto nedokončeným vývinom pripravené sa oveľa lepšie adaptovať na prostredie. Má vďaka tomu, na rozdiel od gazely, obrovské možnosti rozvíjať sa a nemusí sa spoliehať iba na inštinkty a vrodené schopnosti.

Kostra, svaly, imunita, neurológia a psychika detí, sú pripravené tak, aby zvládaním nárokov prostredia, do ktorého sa narodili, z nich vyrástli všestranne silné deti.

Iba intenzívna interakcia dieťaťa s vonkajším svetom
vytvára počas prvých dvoch desaťročí
z neschopného mláďaťa silného dospelého.

Pre kvalitné dozrievanie potrebujú byť deti vystavované intenzívnej telesnej, psychickej aj sociálnej záťaži.

Tréningové oblasti (príklady):

• Imunita potrebuje byť v interakcii s baktériami aj vírusmi, aby sa rozvinula a chránila nás po celý život.
• Svaly aj kostra potrebujú dostať zabrať, aby dieťa vedelo zdvihnúť hlavičku, začať chodiť a časom podávať aj atletické výkony.
• Oči potrebujú množstvo vnemov v priestore, aby sa naučili zaostrovať. To platí prvé roky aj pre ostatné zmysly.
• Osobnosť sa rozvinie v interakcii s množstvom rôznorodých ľudí v pestrých činnostiach.

Pesimistický pohľad na dnešné detstvo ukazuje, že práve týchto činností a interakcií rapídne ubúda a „tréningové prostredie“ detí sa oproti minulosti výrazne mení.

Vďaka digitálnym médiám sa množstvo detských aktivít presúva do virtuálneho sveta. Chceme, aby deti žili v čo najbezpečnejšom prostredí, ale potom im chýba pohyb, riziká a dobrodružstvá, ktoré ich formujú.

Deti majú stále menší počet interakcií so živými ľuďmi. Žijú v menších rodinách bez súrodencov, nehrávajú sa vonku a množstvo kamarátov a komunikácie majú vo virtuálnom svete. O týchto zmenách budem písať viac v inom článku.

Tento článok hovorí o tom ako podporovanie rozvoja detí pomáha vychovať silné deti.

Silné deti utvára intenzívna interakcia

Silné stránky sú predpoklady, ktoré keď sa rozvíjajú, tak pomáhajú deťom ich vlastným špecifickým spôsobom dobre zvládať činnosti a situácie v živote – to je jednoduchá definícia silných stránok. A rozvíjanie silných stránok pomáha dieťaťu mať sebavedomie, že je kompetentné zvládať svoj život. Takéto uvedomenie je pre deti veľmi dôležité. Buduje ich reálne sebavedomie, osobnosť aj odolnosť.

Je viacero oblastí, ktoré ako rodičia môžeme aktívne podporovať. Zvýšime tak šancu, že naše deti budú svoje silné stránky rozvíjať. Nejde iba o to, aby naše deti mali silné stránky a boli vďaka nim sebavedomé a úspešné. Rozvíjanie silných stránok má dopad na šťastie a spokojnosť v živote.

Pozrime sa na rôzne oblasti, v ktorých môžeme naše deti podporovať.

Pohyb

Ľudské mláďa je ako iné mláďatá – má neustále nutkanie byť v pohybe. To však neznamená, že mu je dostatočne dopriaty. Ešte pred dvoma generáciami mali deti denne (!) asi 8 hodín pohybu. Mimo telocvik a športové krúžky, trávili hodiny vonku pohybovými aktivitami so svojimi rovesníkmi. Dávnejšie generácie detí dokonca fyzicky pracovali a pomáhali rodine.

Dnes je priemer pobytu vonku asi 30 minút a každé tretie dieťa netrávi vonku viac ako 15 minút a každé piate dieťa nie je počas bežného dňa vonku vôbec! Podľa dokumentov Rady Európy aj najhorší zločinci musia mať vo väzniciach zabezpečenú možnosť byť aspoň hodinu denne vonku!

Pohyb, športové aktivity a telesná námaha rozvíjajú silné deti nielen po fyzickej stránke, ale aj sociálnej, emocionálnej a rozumovej.

Intenzívny a pestrý pohyb buduje u detí vnímanie tela, čo je dôležité nielen pre koordináciu pohybov, ale aj pre uvedomovanie si telesných signálov, ktoré deťom hovoria niečo o ich potrebách a emóciách. Emocionálna inteligencia je prepojená s vnímaním vlastného tela a to sa rozvíja aj pohybom.

Aktívne využívanie jemnej motoriky, napríklad pri viazaní uzlov, či vytváraní nástrojov posilňuje nielen priestorové vnímanie, ale aj abstraktné myslenie a centrá reči.

Pohyb a aktivity v skupine posilňujú aj kognitívne funkcie, schopnosť regulovať náladu, zvyšujú fyzickú aj psychickú kondíciu a imunitnú odolnosť detí.

Pobyt vonku, na čerstvom vzduchu a na slnku je mimoriadne dôležitý, lebo pozitívne ovplyvňuje mnoho zdravotných aspektov. Deti sú vďaka pobytu vonku okrem iného otužilejšie, v lepšej fyzickej kondícii a majú v tele viac vitamínu D, ktorý sa vytvára v koži vplyvom slnečného žiarenia. Vitamín D je nevyhnutný na pevnú stavbu kostry a zdravých zubov. Všetky tieto faktory posilňujú detskú imunitu.

Hra v reálnom svete

Dnešné: Poď sa hrať! znamená už často niečo celkom iné ako pred digitálnou érou. Avšak hra v reálnom svete vytvára silné deti. Nie hra v tom virtuálnom. Behať po ihrisku za loptou je niečo oveľa náročnejšie a komplexnejšie ako stláčať gombíky na ovládači a klikať ukazovákom na myš.

Hra s reálnymi predmetmi v priestore vyžaduje komplexnú motoriku a vyžaduje koordináciou pohybov s priestorovým vnímaním.

Pobehovanie na dvore s drevenými palicami ako rytierskymi mečmi je zásadne odlišné od hry s virtuálnymi mečmi v počítačovej hre. Vtedy dieťa hýbe iba ukazovákom a pozerá sa do falošného 3-D priestoru. Oči dieťaťa sa tak stále pozerajú do rovnakej vzdialenosti a svaly zaostrovania sa netrénujú.

A nielen to – je zásadný rozdiel medzi tým, keď vám naprogramovaná hra „robí program“ v porovnaní s náročnosťou reálnych hier, kedy musíte zapojiť fantáziu aj sociálne zručnosti pri vymýšľaní a realizovaní programu s kamarátmi (Čo sa ideme hrať? Čo budeme dneska robiť?).

Najmä v predškolskom a školskom veku je prepojenie pohybu a intelektu absolútne nevyhnutné, okrem iného aj preto, lebo vytvára dobré návyky pre pohyb na celý život.

Sociálna interakcia s dospelými aj rovesníkmi

Sebavedomie detí sa buduje vtedy, keď vidia vplyv svojich schopností na reálny svet. Keď budujú hrady z piesku, švihajú palicami burinu, keď spolupracujú aj súperia pri vybíjanej, keď sa presadzujú kto bude v koho družstve a učia sa prispôsobovať pravidlám hry. Ich emocionálny svet dozrieva, keď majú radi druhých za to, že ich chránia alebo sa na nich hnevajú, lebo ich vylúčili z hry, Keď majú okolo seba ozajstných ľudí v ozajstných činnostiach, tak emocionalita a vzťahy sa vyvíjajú intenzívne.

Je naozaj veľmi málo digitálnych hier, ktoré môžu konkurovať ozajstnému svetu.

Osobnosť detí sa tvorí v intenzívnej interakcii s reálnym svetom. Formuje sa úspechmi aj prehrami, pri riešení sporov, zmierňovaní konfliktov, odolávaní tlakov od skupiny a najmä budovaním priateľstiev a intenzívnou spoluprácou. Máme síce vrodené osobnostné predpoklady, tie sa však rozvíjajú podobne ako silné stránky detí – trénujú sa a obrusujú sa interakciou s druhými.

Deti v takto pestrom svete objavujú svoje vlastnosti, silné stránky aj slabiny. Trénujú si telesné, mentálne aj komunikačné zručnosti. V skupine rôznorodých detí (pohlavie, úroveň zdatnosti, vek, osobnosť) im ani nič iné nezostáva. Musia si spoločne vytvárať program, stanovať si a regulovať pravidlá, strážiť ich dodržiavanie, učiť sa viesť druhých aj sa im podriaďovať, tvrdo vyjednávať aj si prejavovať náklonnosť.

Toto vytvára silné deti. Je to oveľa intenzívnejší výcvik ako za obrazovkou.

Je mnoho takých, čo tvrdí, že veď deti sa adaptujú aj na nové podmienky, tak ako vždy. Súhlasím. Ale adaptácia nebýva len k lepšiemu. Čítajte ďalej.