(búrlivé čítanie na menej ako 8 minút, 1302 slov)
Biele vrany, organizátori manifestácií Za slušné Slovensko, skrátka ľudia, čo sa ohradia voči neprávostiam, zvyknú byť inými ohováraní. Často sú im prisudzované negatívne osobnostné črty aj nevhodné správanie.
Sú ohlasovatelia anti-sociálneho správania sami anti-sociálni? Majú nejakú typickú osobnosť a hodnoty? Čo je mýtus a čo je pravda?
Na Slovensku sa každý týždeň dočítame o nových a nových neprávostiach, o ktorých sa len roky šepkalo medzi ľuďmi. Začínajú sa ozývať viacerí ľudia, profesné skupiny aj rádoví občania – a to viac ako kedykoľvek predtým. Nielenže novinári odhaľujú korupciu, mafiánske praktiky, nečestnosti všetkého druhu, ale pridávajú sa častejšie aj obyčajní zamestnanci inštitúcií, kde sa takéto anti-sociálne správanie deje. A na ich podporu sa pridávajú tisícky ľudí v uliciach a na sociálnych sieťach.
Toto je jeden z príspevkov na ich podporu.
Áno, pri manifestáciách a sociálnych sieťach by sme mohli hovoriť o skupinovom správaní všeličo. Áno, uznávam, v masách na námestiach sa nájdu veľmi rôznorodí ľudia. Budem však viac hovoriť o tých, čo nie sú anonymní, ale viditeľní – lebo sa osobne postavia voči krivdám a anti-sociálnym prejavom. Pridám niečo psychologické, niečo, čo by mohlo povzbudiť ďalších, aby sa ozývali a podporím to výskumom.
Aký osobnostný profil majú tí, čo sa postavia krivde?
Či už napomeniete teenagera, aby si stíšil hudbu, lebo ruší ostatných, alebo poviete matke na ulici, aby prestala biť svoje dieťa, či odmietnete kolegovi podpísať falošný doklad, alebo zverejníte, že vo vašej organizácii sa korupčne správa nadriadený – znamená to, že ste verejne zasiahli voči neprávosti, voči správaniu, ktoré je na úkor druhých.
Čo je zaujímavé, tak v rozhovoroch medzi ľuďmi sú pri takýchto situáciách rovnako často kritizovaní nielen tí skorumpovaní, násilní, či nemorálni, ale aj tí, ktorí na takéto správanie upozorňujú. Napomínači, odmietači spolupáchateľstva, investigatívni novinári, whistlebloweri aj ľudia protestujúci pokojne na uliciach sú častovaní ostatnými spoluobčanmi kritikou, podozrievaním či priamym opovrhovaním.
Nedá sa nepočuť ako sú obviňovaní z financovania zo zahraničia, že sú nesvojprávni a niekto ich musí riadiť. Sám som bol osobným svedkom rozhovorov o tom, že Kuciak bol ževraj príliš horlivý a moc sa do všetkého montoval (A čo chcete, do pekla, od investigatívneho novinára? A čo chcete tým povedať? Že si za svoju vraždu mohol sám?). Alebo, že ľudia nemajú chodiť na námestia provokovať a destabilizovať krajinu, veď máme byť radi, že žijeme v krajine, kde sa aj žena môže prejsť v noci bez strachu po ulici (To vážne? Veď Kušnírová bola s Kuciakom zavretá vo vlastnom dome, keď ich zastrelili!).
Pri takýchto hodnoteniach a komentároch skôr uvažujem ako ľuďom silné emócie, nedostatok súcitu a neschopnosť vnímať kontext zahmlieva ich úsudok a sociálnu inteligenciu.
Osobnostné črty buričov
Keď sa hovorí o osobnostných črtách ľudí, ktorí majú odvahu sa ozvať, tak sa o nich často hovorí ako o tých – čo majú buď nízke sebavedomie a tak majú potrebu niekoho zahriaknuť a vyvyšovať sa, alebo druhým závidia a tak ich neprajne obviňujú, alebo že sa nevedia ovládať a sú agresívni, alebo že sú to zatrpknutí sťažovači, alebo že sú príliš ambiciózni a chcú mať všetku pozornosť upretú na seba.
Chápete to? Sú to ľudia, ktorí sa zastávajú slabších, ktorí chcú zastaviť bezprávie, rozkrádanie a iné zločiny, a chcú pomôcť, keď sa ubližuje často pre nich cudzím ľudom. Títo ľudia sa tým vystavujú riziku – riskujú svoje zdravie, prácu, svoju duševnú pohodu. Chcú nám ostatným pomôcť – a za to sú verejne aj v súkromných rozhovoroch častovaní kritikou, opovrhovaním a podozrievavosťou ako keby boli osobnostne a morálne pokrivení.
Pritom to vyzerá skôr tak, že týmito negatívnymi osobnostnými črtami oplývajú nielen páchatelia krívd, ale rovnako aj pohoršení kritici odhaľovačov.
Sme my to len smutná krajina – niet divu, že lupič Jánošík je hrdina, ale tí, čo ho udali sú svine.
Pokračovanie na ďalšej strane. Tam sa dočítate, čo zistila štúdia o osobnostnom nastavení buričov – ľudí, čo sa ozvú, keď vidia neprávosti.
