Dá sa byť šťastní? Dá sa byť aspoň o trochu šťastnejší? Je to vôbec možné? Umožňuje to naše telo, naše zmysly a potreby? Toto sú legitímne otázky a v niekoľkých po sebe idúcich textoch na to odpoviem. Tento kúsok textu nebude vyzerať, že by bol o šťastí. Šťastie spomeniem možno raz až na konci textu.
(čítanie na menej ako 5 minút, 950 slov)
Tento text je o tom, čo sme zač – aké sme my zvieratká. Ako sme poskladaní, ako fungujeme a čím nás treba kŕmiť. Je o tom, že máme rôzne „vrstvy“ (veľmi intenzívne poprepájané) a každá z nich je nejako nastavená na vnímanie (prípadne vytváranie) utrpenia aj šťastia.
Sme tvory, ktoré sformovala evolúcia
Sme nejako biologicky a psychologicky nastavení a to ovplyvňuje ako seba, ostatných a okolitý svet prežívame. Sme formovaní dlhodobými procesmi, ktoré zažívali tisíce generácií našich predkov (a mohli by sme ísť až k jednobunkovým organizmom) a teda boli spoločné a vytvárali aj každého z nás.
Nadväzujem tak na predchádzajúci článok, ktorý sa venoval klamlivému presvedčeniu, že sme jedineční a že sa tým pádom jeden od druhého zásadne odlišujeme. To vedie k mylnému presvedčeniu, že každého robí šťastným niečo iné.
Tu chcem ukázať ďalšie argumenty prečo sa jedinečnosť preceňuje a to spoločné sa nehanebne podceňuje.
Sme fyzické tvory
Všetci sme naše telá. Bez tela nie sme. Necítime, nemyslíme, nežijeme.
Uvedomujeme si sami seba, pretože sme telesní. Máme mozog (tiež časť tela) a ten produkuje okrem iného aj vedomie, a preto sme schopní sofistikovanejšieho sebauvedomovania. Máme tráviacu, dýchaciu, pohybovú a ďalšie sústavy, ktoré nám síce v komplikovanej, ale celkom dobre zladenej súhre umožňujú existovať. Umožňujú nám prijímať energiu v podobe potravy, vyberať zo vzduchu kyslík, ktorým kŕmime naše bunky, svaly a mozog, aby dobre fungovali.
Najmä však nervová a hormonálna sústava nám umožňujú prežívať pozitívne aj negatívne pocity (zmyslové vnemy) aj emócie. Telo nám umožňuje pohybovať sa, komunikovať s druhými tvormi, umožňuje nám byť v celkom intenzívnej interakcii s okolitým svetom.
Keď všetko funguje ako má, tak zažívame príjemné až blažené pocity – pri jedení, pohybovaní sa, rozmnožovaní, komunikácii, oddychovaní… Fyzické vnemy sú obvykle spojené s prežívaním pôžitkov rôzneho druhu. Schopnosť užívať si pôžitky prispieva ku šťastiu.
Len znova zopakujem – telo je predpokladom k všetkým ostatným oblastiam, ktorými budeme prechádzať.
Telo nám umožňuje prežívať potešenia rôzneho druhu. Telesné šťastie je časť šťastia, ktorú nám sprostredkovávajú zmysly a pôžitok je väčšinou spôsobovaný uspokojovaním telesných potrieb.
Potreby umožňujú, že sme šťastní
Telo je organizmus, takže spotrebováva a vydáva energiu – a tým pádom má svoje potreby. Potreba sa prejavuje pri nedostatku niečoho a tak začíname mať nutkanie hľadať jej uspokojenie. Veľmi zjednodušene – ako keď sa na aute míňa v nádrži benzín a kontrolka hlási – natankuj!
A tak sme našimi potrebami hnaní (motivovaní) do činnosti. Základné činnosti sú vyhľadávanie a vyhýbanie sa. Hlad a smäd nás núti vyhľadávať potravu, potreba bezpečia nás núti vyhľadávať miesta, činnosti aj ľudí, s ktorými sa cítime v bezpečí. Vyhľadávame to, čo nám prospieva a robí dobre. Vyhýbame sa tomu, čo nám ubližuje a spôsobuje utrpenie. Vyhýbame sa horúčave aj nadmernému chladu, vyhýbame sa vyčerpaniu aj nude, vyhýbame sa konzumácii vecí, z ktorých nám je zle a vyhľadávame tie, ktoré nám robia dobre.
Máme však aj potreby, ktoré nie sú čisto telesné, ale aj v rôznej miere duševné. Náš telesný mozog produkuje vedomie a to prináša sebou psychologické potreby – sme sociálne tvory, tak hľadáme uspokojenie v priateľstvách a náklonnosti druhých, hľadáme uznanie, ktoré nám dodáva sebavedomie a sebauspokojenie. Sme učiace sa tvory a tak hľadáme, v čom by sme sa mohli rozvíjať a učiť, v čom by sme mohli byť skvelí a vynikať, uspokojuje nás, keď nám veci dávajú zmysel a prinášajú prospech nám aj ostatným okolo nás.
Keď sme ako tak ku sebe vnímaví, tak chápeme signály z nášho tela, uvedomujeme si, čo potrebujeme a kedy sme uspokojení. Zaujímavé je, že:
- samotné vyhľadávanie zdrojov pre uspokojenie našich potrieb je často príjemné
(vyberanie kníh v kníhkupectve, alebo hľadanie čo si dáme na obed) - aj samotný proces uspokojovania potrieb je príjemný
(čítanie, či príprava a jedenie jedla) - a aj záverečné uspokojenie, aj keď je dočasné, vnímame ako príjemné
(dočítaná múdra kniha, nasýtenosť po jedle).
Sme tvory potrieb a ich uspokojovanie nám prináša utrpenie, ale aj veľa príjemného.
Sme zmyslové tvory
Spojenie medzi našim telom a vonkajším svetom umožňujú naše zmysly.
Naše zmysly nám pomáhajú vnímať a orientovať sa v okolitom svete. Zmysly nám dokonca umožňujú vnímať aj náš vnútorný svet. Z vonkajšieho sveta vnímame farby, svetlo, teplo, vône, pohyby a ďalšie veci mimo nášho tela. Podobne vnímame zmyslami aj vnútorné telesné pochody ako škvŕkanie čriev, bolesť kolena, tlačenie topánok, plný žalúdok, napnuté a uvoľnené svaly… Vnímame aj nervozitu okolo žalúdka, búšenie srdca, tlak v hlave a ďalšie prejavy emócií. Emócie by sme si bez signálov z nášho fyzického tela a bez našich fyzických zmyslov, ani neuvedomovali.
Keď sme v interakcii s vecami, tak nám prinášajú aj zmyslové pôžitky – či už je to jedenie (chuť), pohladenie (hmat), sledovanie pekných vecí (zrak), počúvanie zvukov lesa alebo obľúbenej hudby (sluch). Ale potešenie nám prináša aj keď vynakladáme fyzickú námahu, sme v pohybe (proprioreceptory), či naopak ležíme po pohybe unavení, a spokojní z vykonaných činností, či nazbieraných zážitkov.
Zmysly nám poskytujú veľa bolesti a nepríjemných pocitov, ale aj veľa potešenia.
Naše telo, jeho potreby a interakcia tela s okolím prostredníctvom jeho zmyslov sú evolúciou nastavené tak, aby nám pomáhali prežiť. Inak by sme tu neboli. A máme ich všetci. Príjemné prežívanie mnohých vecí nám prináša dávky šťastia, ktoré prispievajú celkovej spokojnosti so životom.
Nadstavbou k telu je jeho postupný upgrade v posledných tisícročiach evolúcie – mozog, šedá kôra mozgová a jeho úžasný softvér – vedomie.
O emóciách a presvedčeniach v pokračovaní článku.