Smartfón si získal naše srdcia, dobil našu myseľ a pripútal k sebe úzkymi vzťahmi. Smartfón pre dieťa je ako keby ste mu dali heroín, výherný automat, krivé zrkadlo a zavreli ho do samotky. Aj keď titulok aj perex môžu vyzerať bulvárne, postupne pochopíte, že to síce myslím s nadsádzkou, ale celkom vážne.

Celkom vážne preto, lebo predostriem argumenty, ktoré podporujú moje tvrdenie, že aj tieto aj nasledujúce Vianoce veľa rodičov kúpi deťom hračku, ktorá má účinok ako heroín, hrací automat, krivé zrkadlo aj samotka dokopy.

Smartfón

Sú témy, pri ktorých viem, že vždy niekoho nahnevám. Nie tým, že by som bol urážajúci, ani tým, že by som bol vulgárny, či necitlivý. V tejto konkrétnej téme je to tým, že pomenovanie reality odhaľuje aké hrozné chyby robíme a aj keď o nich vieme, tak nám je strašne zaťažko s nimi bojovať. Miesto toho, aby sa ľudia nad sebou zamysleli, a hľadali účinné riešenia, tak majú skôr tendenciu obviňovať posla zlých správ alebo upraviť svoje hodnotenie toho, čo je normálne.

To je síce tiež normálne a ľudské, ale mylný postup a vedie k ďalším bolestivým chybám.

Budem hovoriť o rodičovskej zodpovednosti, sociálnom porovnávaní, konzumnom tlaku a závislosti na tvrdých drogách. Je to niekoľko tém, ale nanešťastie sa dnes spájajú do jednej malej krabičky veľkosti čokolády – zasa smartfón.

Smartfón je pekný, lesklý super-personifikovaný počítač do ruky, ktorý sa ovláda hladkaním a ťukaním na obrazovku. Najviac by sme mali hladkať tých, čo máme najradšej a tých čo sú nám najbližší. Preto asi v priemere viac ako 2.500x denne pohladkáte sklo svojho smartfónu, však?

Smartfón je najčastejšou vstupnou bránou do virtuálneho sveta intergalaktických rozmerov – internetu. Ani internet, ani smartfón však sami o sebe za nič nemôžu. Ale obaja sú bránou k trikom, ktoré nachystali ľudia na iných ľudí – dospelých, teenagerov aj úplne malé deti. O tých trikoch budem hovoriť v ďalších článkoch

Základné fakty

Od minulého roku (2016) sa prvýkrát v prieskumoch ukazuje, že deti trávia viac hodín online ako pozeraním TV. Smola je však to, že robia oboje, a niekedy aj naraz. Aj pozerajú TV aj sú online. Už niekoľko rokov pokračuje trend, že deti pozerajú televíziu kratšie a kratšie. Takisto však pokračuje trend, že deti sú online dlhšie a dlhšie. Sledovanie všetkého online však raste oveľa prudšie ako rástli hodiny sledovania TV.

Zaujímavý je aj rýchlo sa rozvíjajúci trend, nová norma existencie – tzv. hybridný čas. Dnes, vďaka mobilom a oveľa intenzívnejšie vďaka smartfónom, už nedelíme čas na „čas offline a čas online“.

Keď sa pozriete okolo seba – ľudia v reštauráciách, za chôdze aj počas šoférovania (!), sediac na porade, počas rozhovoru s priateľmi, či iných činnostiach, zároveň sledujú smartfón. To je ten hybridný čas – zlieva sa online a offline. Pozornosť máme rozdelenú. A to v podstate nikto ešte nepoužíva okuliare s virtuálnou realitou.

Čísla z Británie sú nasledovné – deti mladšie ako 15 rokov pozerajú TV cca okolo dvoch hodín a online sú niečo cez 3 hodiny. Spolu je to však viac ako 5 hodín sledovania digitálnych médií v porovnaní s maximálne 30 minútami čítania. Presmerovanie detí od televíznych obrazoviek do online sveta je priamo spojené s vlastnením smartfónov (a tabletov) a dostupnosťou internetových služieb. Pozri viac tu. 

Podľa Mobile Kids Report urobenom The Nielsen Company (USA) na konci roku 2016 sa v správe píše, že skoro polovica rodičov (45%) kúpi už 10-12 ročným deťom smartfón so všetkými online službami, ktoré majú aj rodičia.

Iný prieskum, britského televízneho regulátora OfCom z novembra 2016 ukazuje nasledujúce čísla:

• tretina (34%) predškolákov (3-4 ročných!) vlastí svoju digitálnu mašinku – tablet alebo hraciu konzolu. Ešte v roku 2013 ju vlastnilo iba 3% predškolákov! Normy sa naozaj menia veľmi rýchlo.
• Keď deti dosiahnu školský vek už uprednostňujú pred tabletmi smartfóny. Jeden z troch 8-11 ročných a 8 z 10 detí medzi 12-15 rokov majú svoj smartfón.

Prečo rodičia kupujú deťom smartfón?

Najčastejším dôvodom prečo rodičia kupujú svojim deťom smartfón je, aby s nimi mohli byť kedykoľvek v kontakte, a aby vedeli kde sú a ako sa majú. Nuž, milí rodičia, keď má dieťa mobil, tak:

1. viete, kde bude – bude online.
2. budete s ním v kontakte možno častejšie ako predtým, ale zhoršia sa vám vzťahy.
3. vaše deti sa budú cítiť horšie a to niekoľkými rôznymi a bolestivými spôsobmi (viac podrobnejšie v ďalších článkoch).

Druhým najčastejším dôvodom prečo rodičia kúpia dieťaťu smartfón je ten, že dieťa pod tlakom rovesníkov a marketingu otravuje rodičov, že aj ono chce smartfón. Niekde som čítal výskum, že rodičia zvyknú podľahnúť, keď si dieťa niečo pýta už desiaty krát. Deti vedia robiť nátlak na rodičov. Predpokladal by som však, že ho vedia rodičia zvládať, pretože by mali byť vzorom svojmu dieťaťu ako odolať sociálnemu tlaku. Asi však musia deti tlačiť na rodičov často a intenzívne, lebo veľa rodičov už podľahlo a radšej chce mať pokoj.

Rodičia by mali radšej nepodľahnúť dieťaťu a miesto toho učiť dieťa nepodľahnúť tlaku rovesníkov. Ale zreteľne to nevedia ani rodičia, tak ako to môžu vedieť ich deti?

Je dúfam všetkým jasné, že keďže sa rozprávame o deťoch pod 15 rokov, tak všetkým (až na nejaké výnimky) museli kúpiť smartfón rodičia a ešte im každý mesiac platia dátové služby. A tak sú rodičia plne zodpovední za to, čo deťom tou kúpou spôsobia.

Na záver pár pikošiek

• V Británii 73% detí bolo už  v druhom roku života niekedy online (deti vo veku 1-2, ak by to niekomu nedochádzalo)!
• 12-15 roční už posielajú v priemere 289 správ týždenne (cca 41 denne).
• ¼ detí vo veku 13-14 rokov komunikuje na internete s množstvom ľudí, ktorých nikdy fyzicky nestretli. Z 15-16 ročných to robí až 1/3. Mne z toho vyplýva, že mnohí teenageri sa možno bavia viac času online s úplne neznámymi ľuďmi ako sa bavia osobne s blízkymi priateľmi či rodičmi.
• Už v roku 2011 až 1/3 opýtaných teenagerov hlásila, že kvôli tráveniu voľného času na sociálnych sieťach sa menej učia a menej času trávia so živými kamarátmi.

A nielen to – väčšinu času online netrávia s nejakým konkrétnym zámerom, ale iba len tak! Čiže zabíjajú voľný čas, lebo nevedia, čo iné zmysluplnejšie by chceli robiť.

Aj keď sú predchádzajúce prieskumy z Veľkej Británie a z USA, hovorím si, že my na tom tak zásadne odlišne nebudeme.

Situácia u nás

A tak som si hľadal niečo priamo zo Slovenska alebo Česka a našiel som bakalársku prácu Kataríny Cseriovej o využívaní sociálnych sietí detí v ČR a SR (rok 2011!). V oboch štátoch mala vzorku 14-15 ročných detí (171 a 176 detí). Uvádzam pár zaujímavých údajov.

Až prekvapivých 61 % slovenských (106 žiakov) a 65 % českých (115 žiakov) opýtaných respondentov pravdepodobne porušilo podmienky pre registráciu na sociálnych sieťach alebo schválne uviedlo mylnú informáciu o svojom veku. Spodná veková hranica je 13 rokov a deti uvádzali, že sa na sociálne siate prihlásili pred 2-3 rokmi. Predpokladám, že mnoho rodičov, ktorí by sa to dozvedeli, by nad tým iba mávli rukou.

A z toho istého prieskumu z roku 2011 vyplynulo, že

slovenskí žiaci strávia na internete v priemere 8,59 hodiny a českí žiaci až 9,46 hodiny za deň. Najvyšší počet hodín bol v oboch štátoch až 18 hodín!

To je alarmujúce, aj keby to bolo veľmi nepresné a nadsadené číslo.

V ďalšom článku sa zameriam na tému NE/SÚSTREDENIA, potom zhrniem negatívne dopady virtuálneho života našich detí a v poslednom si povieme niekoľko návodov ako aspoň zmierniť to, čo sa deje v novej normalite – že smartfóny, online svet a sociálne siete sú súčasťou života skoro úplne každého dieťaťa nad 10 rokov.

Oveľa viac zozbieraných informácií nájdete na mojej FB stránke Digitálna pasca.