Tento článok má dve časti. Prvá je o tom, že smartfóny nám umožňujú zaznamenať skoro hocičo. A tak zaznamenávame a zaznamenávame. A druhá je o zážitkoch, a či nám v ich smartfóny pomáhajú alebo nie. So smartfónom schopným zachytiť, čo sa okolo nás deje stojíme pred veľkou dilemou, či to všetko naplno zažiť alebo zaznamenať.

Silné zážitky, žiadne spomienky

Tento bonmot mám naozaj rád – týka sa skôr divokých alkoholických flámov, kde sme strašne vyvádzali (a mohli mať teda zážitky), ale rozprávať nám o tom museli iní. Keďže mám bonmoty oveľa radšej ako alkohol, tak sám som podobnú stratu pamäti nezažil.

V čase digitalizovania všetkých zážitkov nám však aj bez alkoholu hrozí niečo podobné. Ale poporiadku.

Nejde o spomienky, ide o zážitky

Mať množstvo spomienok je iste super. Máme sa k čomu vracať pri písaní pamätí, máme o čom rozprávať kamarátom aj vnúčatám.

Ja osobne si pamätám málo. Niekedy ani neviem, že som bol pri tom, ale moja žena vie aj to, čo som mal vtedy oblečené. Pamätám si útržky zo života, sem-tam nejakú presnejšiu spomienku, obvykle však skôr príbeh, ktorý som o danom zážitku niekomu porozprával. Nemám pamäť na zážitky ani na fakty. Ale niektoré veci viem, že sa stali a viem si ich vybaviť len preto, že ostali zachytené na fotografii. Aj preto až dodnes trávim niekoľko dní v roku triedením, upravovaním a pripravovaním foto-knihy s fotografiami za celý posledný rok.

Fotím od konca základnej školy, čiže od 80 rokov, kedy sa ešte fotilo na film. Ruský fotoaparát Sokol, či dokonca starožitný harmonikový fotoaparát zachytávali moje prvé fotografie. Potom som bol hodiny zamknutý v malej panelákovej kúpeľni, vyvolával filmy a blokoval kúpelku zvyšku rodiny.

Nepamätám si jednotlivé fotografie, ktoré som vyvolával v tmavej komore, ale pamätám si silný zážitok atmosféry v tme a tesnom priestore, námahu a sústredenie, a nakoniec vzrušenie, keď sa vo vývojke začala objavovať fotografia, ktorú som odfotil možno aj pred mesiacom.

Nie je až tak dôležité koľko si zo zážitku pamätáte, ale uvedomovať si čo s vami zážitok urobil a ako vás dodnes ovplyvňuje.

Pozitíva pohľadu cez objektív

Smartfóny umožňujú zaznamenať obraz a zvuk v HD kvalite a dokážu zapamätať skoro všetko na čo ich namierite – niečo ako externá pamäť mozgu.

Keď chodíte s fotoaparátom po meste s cieľom niečo zaujímavé odfotografovať, tak okolie vnímate bystrejšie, plnšie – pretože máte záujem niečo zaujímavé zachytiť. Je to ako hľadanie hríbov – keď sa na ne sústredíte, skôr ich nájdete.

S motívom, že chcete niečo zachytiť sa vám skôr stane, že budete všímaví k okoliu, ľuďom, farbám, svetlám aj tieňom. Budete citlivejší na to ako sa ľudia tvária, aj na to ako to na vás pôsobí.

Avšak to je niečo iné ako keď ste uprostred zážitku, ktorý vás nadchne a preto ho chcete zachytiť fotoaparátom. Kým vyberiete smartfón a nasmerujete objektív, tak sa vám zážitok vytratí. Ostane vám fotka, ale zážitok bude prerušený.

Vzácnosť vs. záplava

Napriek môjmu vrelému vzťahu k fotografii a fotografovaniu, budem písať kriticky o tom, čo nám so zážitkami robia smartfóny. Smartfón s objektívom ma dnes skoro každý. Každý je dnes fotografom aj kameramanom.

Voľakedy sa fotilo na film, film bol drahý, fotoaparát mal málokto a fotografie boli vzácne. Keď sa vám ich za rok nazbieralo pár desiatok, tak ste si ich nielen raz za čas prezreli, ale ste si konkrétne fotografie dokonca aj pamätali.

Pre presnosť (august 2018):

• dnes je nás skoro 7,7 miliardy,
• internet má 3,5 miliardy ľudí,
• a cez 3 miliardy ľudí má svoje účty na sociálnych sieťach.

Zaznamenávame svoje zážitky ako besní:

• Na Instagram uploadujeme 95 miliónov fotografií denne.
• Na FB ich uploadujeme 300 miliónov denne a 250 miliárd sme ich tam poslali od jeho založenia.
• Na Snapchate sa zdieľa 20.000 fotografií/sekundu (!) (3 miliardy snaps denne).
• Na Youtube sa uploaduje 400 hodín videa za minútu.
• Na live-stream sociálnej sieti Periscope (1,9 milióna užívateľov) sa streamuje 350 tisíc hodín videa denne.
• Priemerný majiteľ smartfónu má na ňom 630 fotografií a 24 videí (Gigaom, 2015).
• Ženy robia asi 2x toľko fotografií ako muži.
• 50% ľudí si fotí svoje jedlo a 20% z nich nás tým ešte aj obšťastňuje 🙁
• 9 z 10 fotografií sú z mobilov. Predaj digitálnych fotoaparátov za posledné roky klesol desaťnásobne zo 121.5 miliónov (2010) na asi 13 miliónov (2016).
• Za posledný rok (2017) sa urobilo 10% fotografií zo všetkých fotografií v dejinách. Od prvej fotografie z roku 1838 prešlo skoro 180 rokov.

Cunami fotografií

Umelec Erik Kessel vytlačil 350.000 fotografií. Iba jednu tretinu z milióna, ktoré boli uploadované za 1 deň na Flickr. Na výstave ich nahádzal na jednu hromadu. Chcel ukázať ako sa „topíme v záplave fotografií“. Autori fotografií chceli naplno veci zažiť alebo zaznamenať?

V roku 2000 Kodak slávnostne oznámil, že bežní ľudia po celom svete urobili najviac fotiek všetkých čias – 80 miliárd fotografií. Ale v roku 2013 sme už nafotili 660 miliárd fotografií, a v roku 2017 to bol až dvojnásobok – 1.200 miliárd fotografií!

Každý zaznamenáva – fotografujeme a natáčame videá denne. Robíme stovky záberov, niektorí si nájdu čas ich vytriediť, iní dokonca aj upraviť. Niektorí si ich možno aj spätne prezrú.

Strávime viac času zaznamenávaním a uploadovaním než samotným prezeraním svojich výtvorov.

Koľkokrát sa vám stalo, že ste zaplnili pamäť fotoaparátu a museli ste ich prenášať do počítača? Koľkokrát sa vám stalo, že ste chceli niekomu ukázať fotku, ale nevedeli ste ju v tej spleti záberov nájsť?

Koľkokrát ste počas niečoho zaujímavého vytiahli smartfón, aby ste to zaznamenali a uploadovali? A koľkokrát sa vám stalo, že vám to napadlo, ale smartfón ste nevytiahli, lebo ste si to chceli užiť?

Ako často vytiahnete smartfón, aby zachytili niečo pre seba, a ako často, aby ste to ukázali ostatným na sociálnych sieťach? A ako často, chcete fotografiou ukázať ostatným sami seba?

Zážitok nie je od slova zaznamenať

Zážitok je od slova zažiť, žiť.

Zážitok = Zaži + tok. (to je skôr básnicky ako lingvisticky)

Zážitok je prúd vnemov, ktoré vyvolávajú telesné reakcie, myšlienky a emócie. Tie vytvárajú naše prepojenie s realitou. Vnímanie diania umožňuje ponoriť sa do zážitku, užiť si ho a vstrebávať ho. Zážitok umožňuje ponoriť sa do diania a zažiť tzv. flow, pri ktorom stratíme pojem o čase aj prestaneme vnímať, čo si o nás myslia ostatní. Zážitky vytvárajú nás samých a umožňujú prepojenie so samými sebou. Ak vytiahneme fotoaparát flow zo zážitku sa stratí.

Zážitok vznikne vďaka všímavému vnímaniu prítomnosti. 

Na vnímanie pozornosti potrebujeme sústredenie, uvoľnenie a ponorenie.

Fotografovanie, natáčanie a livestreaming tento zážitok narúšajú, lebo sa nesústredíme na zážitok, ale či správne smerujeme objektív a či je zaostrené. Prenášame pozornosť od zážitku k výkonu zaznamenávania a tým zážitok narušíme.

Digitalizované spomienky zaznamenajú, kde sme boli, ale nie čo sme zažili.

Smartfón sa stavia medzi nás a naše zážitky – mierime ním na dieťa pri jeho prvých krokoch, kochajúc sa Niagarskými vodopádmi si ním zacláňame, máme ho pred sebou na koncerte obľúbenej kapely.

Smartfóny na koncertoch

Moji milovaní The Flight of the Conchords na svojom nedávnom comeback koncerte povedali svojim sebaironickým humorom fanúšikom: Hovoríme to aj svojim sexuálnym partnerkám. Prosím, prestaňte nás filmovať.

Sú však aj celebrity, ktoré sa vyjadrujú ostrejšie a jednoznačnejšie.

Prince na svojich koncertoch mával vyvesené tzv. Purple Rules a fotografovanie a filmovanie bolo skrátka zakázané. Bodyguardi smartfóny divákom odoberali a kto sa nepodriadil, bol vyvedený zo sály.

Yeah Yeah Yeahs pri vchode do koncertnej sály vyvesili: Prosím, nepozerajte show cez obrazovku svojho telefónu. Strčte si tú sračku do vrecka. Rešpektujte osoby za vami a Nicka, Karen a Briana na pódiu.

Pekne nepankáčsky to vyjadrili pankáči Savages: Naším cieľom je objavovať lepšie spôsoby ako žiť a užívať si hudbu. Používanie vašich telefónov počas koncertu nám bráni, aby sme sa do toho vložili naplno.

Hudobné duo She & Him mali tiež pri vstupe odkaz pre divákov: Nepoužívajte svoje telefóny na fotenie a video. Radšej si užite show – pripravili sme ju pre vás v 3-D.

Natáčanie smartfónom je porušenie základného princípu prečo ste na koncert prišli. Prišli ste si užiť priamy prenos a zapojiť sa do spontánnej atmosféry, ktorá je jedinečná a neopakovateľná.

Aby sa účinkujúci nemuseli týmto zaoberať, začali už vznikať kluby a koncertné miestnosti, ktoré ľuďom smartfóny zavrú do zamykacieho púzdra, ktoré po koncerte odblokujú. Apple napríklad ohlásilo, že bude vyvíjať technológiu, ktorá bude z pódia vysielať signál blokujúci natáčanie i-Phonov.

V Zálesí pri Bratislave túto technológiu ešte nemajú a tak som mal možnosť na vlastnej koži si vyskúšať, ako sa natáča koncert. Robil som to 3x po pár sekúnd. Michael Kocáb prišiel do Zálesia zaspomínať na okupáciu v 1968 a na to ako ich odtiaľto vystrnadil. Vďaka ti Michael Kocáb!

A zahral pár pesničiek s Karpatskými chrbátmi.

Zažiť alebo zaznamenať?

Či nám smartfóny kazia zážitky alebo ich pomáhajú nájsť záleží od niekoľkých faktorov.

Pozornosť na zážitok alebo na záznam

Prežiť naplno zážitok vyžaduje zameranie pozornosti na to, čo chceme sledovať – výhľad na okolie, západ slnka, koncert, obrazy v galérii, prechádzku v meste, futbalový zápas. Ak chceme tieto udalosti zaznamenávať musíme prepnúť pozornosť na smartfón a nasmerovať objektív. Počas celého záznamu máme rozbitú pozornosť, pretože sledujeme zážitok aj obrazovku. To znižuje kvalitu zážitku.

Motivácia užiť si vs. zaznamenať

Ak sme prišli na koncert kvôli tomu, že milujeme hudbu a spievajúce davy, ak ideme na prehliadku mesta, lebo chceme vnímať jeho atmosféru, tak nám tieto motívy pomáhajú udržiavať pozornosť a sústredenie na zážitok. Ak naším motívom je urobiť čo najviac záberov, či dokonca chceme náš zážitok sprostredkovávať iným online, začíname rozmýšľať ako to urobiť. Prestávame sa sústrediť na zážitok, ale na to ako urobíme záznam. To znižuje kvalitu zážitku. Chceme to zažiť alebo zaznamenať?

Pamäť faktografická vs. emocionálno-zmyslová

Pamäť nefunguje ako zbierka vnemov, ale skôr ako príbehová niť, ktorá sa ukladá vďaka emóciám, ktoré v danej chvíli prežívame. Ak budeme veľa času tráviť so smartfónom v ruke a ten nám bude odpútavať pozornosť od zážitku, tak si budeme pamätať ako sme sa cítili pri natáčaní, či hľadaní najlepšieho záberu, ale nebudeme si pamätať zážitok, kvôli ktorému sme smartfón z vrecka vytiahli. Takže, prišli sme na koncert, do galérie, na párty niečo zažiť alebo zaznamenať, aby sme si to pozreli inokedy?

Na čo budeme spomínať? Na to čo sme zažili alebo zaznamenávali?

Flow vs. odosobnenie

Flow je špecifický stav, kedy sme plne ponorení do činnosti. Môže nastať vtedy, keď fascinovane pozorujeme niekoho majstrovský výkon, alebo sami niečo náročné robíme. Napríklad tancujeme na koncerte a spievame s kapelou. Ak si vezmeme do ruky smartfón, tak automaticky potrebujeme získať od zážitku odstup, aby sme sa sústredili na to kam mierime objektív a hodnotíme ako vyzerá obraz. Ak počas zážitku dokonca zaznamenávame sami seba s cieľom to verejne zdieľať, tak hodnotenie ako vyzeráme a čo si o nás budú myslieť diváci ešte viac narušuje pôžitok zážitku.

Keď robíme záznam, tak hodnotíme ako vyzerá. A hodnotením sa vytvára odstup, ktorý nás vynorí zo zážitku.

Nehovorím: Nefoťte!

Pri fotení buďte viac všímaví. Zážitok si užívajte, ale nekazte fotením. Ak vašim prvotným zámerom je fotografovať, tak vám to môže pomôcť vidieť veci fotografickým okom, a pomôže vám pri hľadaní zaujímavých situácií a zážitkov.

Nehovorím: Nefoťte!

Hovorím nefoťte a netočte pre to, aby ste sa druhým pochválili, kde ste. Narúšate tak zážitok sebe, tým ktorých fotíte, aj ostatným okolo seba. Urobte si pár fotiek, krátke video a telefón schovajte. Alebo ho ani nevyťahujte. Dnes existuje záznam skoro zo všetkého, stačí si ho vyhľadať – je mnoho iných, ktorí si akciu neužili, ale natočili vám ju. A oveľa lepšie ako vy. Vy si môžete užívať.

Rozhodnite sa, či chcete niečo zažiť alebo zaznamenať.

Máte svoje zmysly a jedinečnú príležitosť byť pri tom.

Tak buďte. 

---

---