Ľudia sa ľahko nechajú  prevalcovať negatívnymi vecami, a preto je dnes dôležité  hľadať cestu, ako naplniť svoj život niečím zmysluplným a pozitívnym.  O šťastí, pozitívnej psychológii, či o našich génoch so psychológom Alešom Bednaříkom.

Psychológii sa venuješ viac ako dvadsať rokov. Čo z pohľadu tvojich skúseností dnes ľudia definujú ako svoj najväčší problém?

Keď to zjednoduším, najčastejšie riešim situácie spojené s konfliktmi a s preťažením. Od ľudí sa očakáva stále viac zodpovednosti a rôznorodej činnosti.

Zároveň, aj rýchle prispôsobovanie sa stále častejším zmenám má veľký vplyv na nespokojnosť ľudí. Je to ďalšia záťaž navyše. Na druhej strane sa čoraz častejšie stretávam s otázkou, ako  naplniť život niečím zmysluplným a pozitívnym. Ľudia majú oprávnene pocit, že negatívne valcuje to pozitívne.

Je táto záplava negatívneho dôvodom, prečo si sa začal venovať téme šťastia v živote ľudí?

Áno, hľadal som, ako do ich života dostať viac pozitívneho a zmysluplného. Návody a naučiteľné postupy, ktoré by som mohol ľuďom sprostredkovať. Je oblasť v psychológii, ktorá sa tomu venuje – je to pozitívna psychológia.

Čo si pod ňou môžeme predstaviť?

Pozitívna psychológia vznikla len asi pred dvadsiatimi rokmi a jej cieľom je skúmať, čo v ľuďoch posilňuje šťastie a ich psychické zdravie. Vždy som sa snažil prinášať ľuďom overené veci. Pozitívna psychológia si zakladá na tom, že ak zverejní fungujúce praktiky a zručnosti, tak ich má experimentálne aj v praxi vedecky overené.

V našich končinách je šťastie chápané skôr ako niečo výnimočné, prchavé – niečo, čo príde náhodou. Nájdem štvorlístok, budem mať šťastie, vidím kominára, prinesie mi šťastie. Ako vníma šťastie psychológia?

Špičkoví predstavitelia pozitívnej psychológie sa snažia vyhýbať pojmu šťastie, pretože v našom vnímaní je už toto slovo sprofanované a významovo pokrivené. Napríklad je spojené s náhodou.

Radšej ho nahrádzajú pojmom subjective well-being, čo prekladáme ako subjektívne prežívanie pohody. Mne pojem šťastie nevadí, zdá sa mi veľmi zrozumiteľný pre slovensky hovoriacich ľudí. Ak by som ho mal jednoducho, ale stále psychologicky definovať, tak je to kombinácia aktuálneho prežívania pozitívnych emócií spojená s racionálnym uvedomením si, že posledné obdobie môjho života bolo dobré.

Takže šťastie nie je niečo dočasné a krátkodobé?

Oboje. Aby som to vysvetlil inak – je to ako porovnávať počasie s podnebím. Sme radi, keď je vonku pekne, keď je práve dnes slnečno a príjemne teplo. Ale keď zaprší, tak nám to pokazí náladu. Ak však žijeme v podnebí, kde je počasie v podstate stále pekné a slnečné, čiže je nám dlhodobo dobre, tak nám dážď náladu nepokazí, dokonca si ho interpretujeme ako dobrú vec. A ak aj príde miesto dažďa silná búrka a strhne nám strechu,vieme, že ju postupne opravíme a spravíme ju pevnejšou než predtým.

Súčasťou šťastia je aj optimistická predstava, že veci čo sa nám dejú nejako nakoniec zvládneme a čaká nás aj to dobré.

Šťastie je skôr stále a dlhodobé?

Je to celkom stabilný stav pozostávajúci z mnohých zložiek, ktoré tvoria nielen hlboké uspokojenie z dobrého života, ale fungujú ako psychický imunitný systém. Robia nás odolnejšími voči nepriazňam, stresom a konfliktom.

Pokračovanie rozhovoru na ďalšej strane.