Tom Hodgkinson je lenivec a vie ako si užívať život. Presvedčený a presvedčivý lenivec. Dokonca za lenivosť apeluje, evanjelizuje, horlí a presviedča. Napísal sériu kníh, kde centrálnou myšlienkou je, že s lenivosťou môžeme žiť dobrý, úspešný a šťastný život. Či dokonca vychovať šťastné deti.
Tom Hodgkinson nie je až taký lenivý ako vyzerá. A to aj preto, lebo lenivosť neznamená nerobiť celý deň nič. Ale znamená skôr nerobiť zbytočne veľa a nerobiť bez rozmyslu, nerobiť zbytočnosti, ale podstatné veci a nehnať sa za množstvom, majetkom a slávou.
Tom Hodgkinson je spisovateľ a bohém. Prispieva do známych časopisov a často píše aj o rodičovstve. Je to sčítaný bohém, ktorý vie citovať filozofov rovnako ako ekonómov, náboženské knihy aj krásnu literatúru.
Lenivý rodič
Na môj vkus je trochu príliš anarchista, a na vkus mojej manželky trocha moc pije a príliš sa o chľastaní rozpisuje. To nebol celý náš dojem z knihy o lenivom rodičovstve. Ale možno je to len preto, lebo my skoro vôbec nepijeme. Ale inak sa nám jeho kniha o lenivom rodičovstve páčila, lebo nám hovorila z duše.
Asi niečo v tomto duchu – deti vypustite von a nestarajte sa o nich. Až keď sú hladné, smädne, zranené a plačú, tak zistite akú pomoc potrebujú. Volajte si na návštevy kamarátov, či už s deťmi alebo bez nich, a nechajte deti behať a hrať sa s ostatnými deťmi, či dospelými, ktorý sa chcú dobrovoľne zapojiť. Deti otravujú rodičov len vtedy, keď sa nemajú s kým hrať. A keď neotravujú, tak dospelí môžu konverzovať, mudrovať, pofajčievať, pojedať a popíjať.
Choďte s deťmi do prírody, nechajte ich hrať sa na dvore. Deti počasie nezaujíma. Deti zaujíma, či sa majú s kým vonku hrať. Nepotrebujú program od rodičov, nepotrebujú sofistikované hračky, nepotrebujú organizovaný program a animátorov. Potrebujú iné deti a priestor.
Ako si užívať život
Kapitalizmus má dva základné nástroje, ktorými k sebe láka občanov – nekonečný úspech v práci a bezbrehý konzum vo voľnom čase. Čo zarobíte, to miniete. Keďže veľa miniete, tak potrebujete viac zarábať. Potom ako viac zarábate, máte sebavedomie viac míňať a to vás vedie k väčšiemu konzumu. A túžba viac minúť vedie k potrebe viac zarábať. Kapitalistické mlyny nemelú pomaly ako tie božie, ale melú rovnako isto.
Ako píše Hodgkinson vo svojej knihe Ako si užívať život:
Komerčný svet s nami zaobchádza ako s celebritami. Až do okamihu, kým sa dostane k našej kreditke. Vzápätí nás odkopne a drží nás s hlasom automatu na zákazníckej linke. Akí sme my len hlúpi.
Možno nie sme hlúpi, ale berieme sa príliš vážne. Z toho potom vyplýva, že sa pokladáme za dôležitých a od toho sa odvíja naše mylné presvedčenie, že bez nás by sa svet zrútil a preto potom makáme ako fretky, chceme predviesť, čo všetko dokážeme až sa z nás stanú vyčerpaní a vyhorení vorkoholici.
Lenivec nezažíva úzkosť. Snaživec áno.
Nezachránime svet, len sa dostaneme do pasce nepostradateľného človeka, ktorého potom nakoniec svet musí zachraňovať pred sebazničením. Berieme príliš vážne nielen seba, ale všetko, čoho sa dotkneme, všetko, čo vlastníme, všetko, čo sme vytvorili. Lipneme na ľuďoch, veciach, myšlienkach aj emóciách spojených s túžbami, ktoré nám implantovala lákavá reklama a motivačné knihy.
Výsledkom je úzkosť a tá nás ženie do náruče komercie. Nielen, že nás nalákajú v práci na krásne reči o sebarozvoji, sebauplatnení, dôležitosti našej práce, ale aj nevyhnutnosti dosahovať excelentné výkony a potrebou blysnúť sa pred vlastným tímom, pred konkurenciou a pred celým svetom.
A potom, keď ideme domou nás úzkosť zasa núti konzumovať – jedlo, lieky, telku, hudbu, sociálne siete. Aby nám nič neušlo, aby sme v tom nabitom pracovnom programe stihli ešte aj mať pocit, že žijeme.
Akoby sme zabudli ako si užívať život. Na smrteľnej posteli nikto neľutuje, že nestihol splniť pracovné ciele.
Anarchista lenivec
Tom Hodkinson je veľkohubý. Väčšinou je to zábava a často má pravdu. Niekedy preháňa a má rád veľké nadpisy typu: Odmietnite kariéru a všetky jej prázdne sľuby.
Každú kapitolu v knihe Ako si užívať život končí aj výkrikom ako napríklad: Požadujte menej! alebo Kúpte si kosu!, či dokonca anarchisticky Rozstrihnite svoju kreditku!
Všetko, o čom píše, stojí za zamyslenie – viete si tak konfrontovať svoj život, svoju prácu, svoju výchovu detí, svoju túžbu po slobode a šťastí – s jeho premyslenými, sčítanými a odvážnymi výpadmi proti niečomu, čo ste možno doteraz pokladali za samozrejmé alebo nevyhnutné.
Horizont unikajúcej kariéry
Parafrázujem provokatívne myšlienky Toma Hodgkinsona – Elita ani spodina nemá vieru v pokrok. Šľachtici sa už nemajú kam pretlačiť a spodina nemá zase šancu postúpiť vyššie. Len stredná vrstva sa bojí pádu a chorobne túži po úspechu a bohatstve.
Predhadzujú vám kariéru ako večne unikajúci vrchol toho, čo môžete dosiahnuť. Kariéra sa tak stáva epicentrom každodenného boja. Úsilie o sebazdokonaľovanie a úspech je svetská verzia snahy o spásu. Ale je to osamelá púť a často končí skôr v zatratení.
Veci, veci a ďalšie veci
Haldy dostupného tovaru vyvolávajú nutkanie ho mať. Množstvo novšieho, dokonalejšieho, dizajnovejšieho, rýchlejšieho, lacnejšieho tovaru vyvoláva nutkanie ho kúpiť. Veľa tovaru vás sklame a vedie k ďalšej túžbe mať ďalší, ktorý by našu túžbu (akú vlastne?) uspokojil.
Nenakúpiť, odolať, nezaujímať sa o nové veci, nie je prejavom ignorantstva, ale slobody. Nemať, či zbaviť sa množstva nepotrebných vecí nie je prejavom sebaobetovania sa a skromnosti, ale slobodného ducha. Je to gesto oslobodenia od zotročovania konzumom.
Minimalizmus a podobné hnutia vedú ľudí k tomu, aby vystúpili z kolotoča vlastnenia a konzumu.
Ako si užívať život? Je na to veľa odpovedí. A veľa zaujímavých odpovedí dáva práve Hodgkinson. Odporúčam všetky jeho knihy. Tu som nadhodil len dve z tridsiatich kapitol knihy Ako si užívať život a nadhodil aj pár myšlienok z jeho skvelej knihy Lenivý rodič.
Tom Hodgkinson provokuje. Ale inteligentne, zaujímavo a podnetne. Odporúčam.
Pohodu nepropaguje iba Hodgkinson, ale napríklad aj švédske lagom.