Čomu venujete pozornosť, také budete mať zážitky. Čomu venujete energiu, v tom sa budete zlepšovať. Čomu venujete svoj čas – to bude váš život.

(menej ako 17 minút vášho života, 2252 slov, 2 strany)

Dnešný svet vnímame stále viac a viac cez virtuálnu realitu médií. Stále menej ľudí, stále menej detí a teenagerov, ide „do sveta“. Do reálneho sveta. Stále viac času trávime pred obrazovkami rôzneho typu. Vo virtuálnom svete a pred obrazovkami trávime v priemere viac ako 6 hodín denne! Niektorí oveľa menej, iní oveľa viac. Je to oveľa menej ako venujeme denne pohybu, rozhovorom s blízkymi, či čítaniu kníh a pobytu v prírode. Šesť hodín denne nevenujeme ani všetkým týmto činnostiam dokopy.

Tento článok nebude o tom, ako nám virtuálny svet škodí. Je iba o tom ako trávime svoj čas. Je to tak, ale čomu venujete svoj čas – to bude váš život.

Politika, šport a cudzí ľudia

Ľudia nevenujú toľko času tvorivosti, sebarozvoju alebo iným dobrým veciam ako ho venujú sledovaniu politiky, športových podujatí alebo oblečeniu a výzoru celebrít. Tieto oblasti pop-kultúry zahlcujú náš život a pritom sú pre naše každodenné šťastie a spokojnosť úplne nepodstatné.

Ľudia trávia menej času činnosťami a vzťahmi, ktoré by ich robili šťastnejšími, ale dobrovoľne trávia čas činnosťami, ktoré ich šťastie zhoršujú.

Iba zopakujem – aj keby digitálne médiá neboli škodlivé (čo sú), tak spôsob ako trávime svoj čas ovplyvňuje našu psychickú pohodu alebo nepohodu. Nie je to iba o tom, či sme v pohode. Je to najmä o tom, či to, čo robíme dáva nášmu životu pridanú hodnotu – či sa rozvíjame alebo nie, či robíme niečo zmysluplné alebo iba zabíjame svoj čas.

Sledovať správy – politické, bulvárne a športové je ako sa kŕmiť čistým cukrom. Médiá nám servírujú správy už natrávené, nemusíte ani myslieť. Každý deň niekoľko kociek cukru a máte pocit, že ste nabití informačnou energiou, dokonca presýtení. Ale informačná (nutričná) hodnota je žiadna. Z takýchto informácií nebudete múdrejší, inteligentnejší, vzdelanejší, ani lepší ľudia.

Pri čítaní kníh a dlhých článkov, počas rozhovorov so skúsenými ľuďmi, alebo pri získavaní vlastných (a nie sprostredkovaných) skúseností sa musíte kognitívne aj emocionálne namáhať. Až to spôsobuje, že sa meníme k lepšiemu, učíme a rozvíjame.

Kráľovstvo pokrivenej optiky

Máloktoré médium má za cieľ vás klamať, zavádzať alebo ohlupovať. Myslia to úprimne a obvykle sa snažia robiť to najlepšie, čo sa dá. Avšak potrebujú aj sledovanosť, aby prežili. To však ovplyvňuje aký obsah a akou formou vám informácie médiá ponúkajú. Krátke, jednoduché, pestré, príťažlivé. Ale najmä krátke a jednoduché.

Nekonečný sled takýchto správ dokážeme denne bez námahy vstrebávať. Doslova bezmyšlienkovite.

Sme informačne obézni, ale intelektuálne a emocionálne podvyživení.

Keď sledujete ako niekto tlčie prázdnu slamu, tak sa potom nečudujte, že sa prázdnou slamou kŕmite. Keby nás sledovanie médií podnietilo k rozmýšľaniu, tak by sme nechceli pasívne sledovať ďalšie a ďalšie novinky, ale by sme chceli hlbšie porozumieť tomu, o čom rozmýšľame.

Sledovanie spravodajstva nás rozruší – sme vystrašení, nahnevaní, sklamaní. Cítime závisť, opovrhnutie, pohoršenie. To sú emócie, ktoré priťahujú k obrazovke, tak sa nečudujte, že ich prežívate.

Padne lietadlo, vidíme teroristický útok a myslíme si, že svet je nebezpečné miesto. Nie je to pravda. Start-upy sa vysoko preceňujú, sestry hlboko podceňujú. Príbehy jednotlivcov sú síce príťažlivé, ale pre ostatných obvykle absolútne nepodstatné. Sú dôležité pre daného jedinca a jeho blízky okruh, ale nie pre vás. Mnohé všeľudské témy, kľúčové problémy, komplikované, ale zásadné veci – sú pre vás podstatnejšie, ako to, či sa niekde narodila malá panda, alebo horel vagón. Avšak zásadné témy nie sú pre médiá zaujímavé, lebo sú v 30 sekundovej dokrútke neuchopiteľné.

Keď sledujete cudzích ľudí, ktorí rozprávajú prázdne nezmysly o veciach, ktoré si majú vyriešiť medzi sebou, tak sa nečudujte, že nemáte čas riešiť osobné veci, na ktorých vám naozaj záleží.

Politiku robte, ale radšej nesledujte

Sledovanie politiky znižuje životnú pohodu. Väčšina ľudí, ktorí majú rádio, televíziu, kupujú noviny a sledujú svoje smartfóny, si kontroluje správy aj niekoľkokrát denne. Myslíte si, že keď budete nalepení na obrazovke, tak budete v obraze? Keď budete sledovať každý deň, ako niekto korumpoval, kradol, klamal, opisoval, zavádzal a obviňoval druhých, tak na druhý deň sa dozviete znova niečo zaujímavé? To možno. Ale užitočné? Myslíte si, že si budete vedieť lepšie vybrať vo voľbách stranu alebo politika?

Ani nie. Občianske aj politické rozhodnutia robíme aj tak za pár sekúnd. V politických názoroch máme aj tak obvykle dávno jasno a svoje politické preferencie robíme emocionálne, intuitívne (na základe predchádzajúcich skúseností) a iracionálne. Sledovaním každodenných správ, aj niekoľkokrát denne, sa viac podstatného nedozviete. Len sa viac nahneváte, budete viac smutní, úzkostnejší a zmätenejší. Budete menej dôverovať nielen politikom, ale aj systému a v podstate všetkým, ktorí sú pre vás reprezentantmi „politiky“.

Dôvera je základným predpokladom dobre fungujúcich vzťahov, je to tmel spoločnosti, priateľstva a rodiny. Sledovanie spravodajstva dôveru narušuje každý deň – intenzívne a nástojčivo. A to ešte nehovorím o fake news, hoaxoch a konšpiračných teóriách, ale o bežnom obsahu štandardných médií.

Každodenné sledovanie politiky má nepodstatne malý význam pre naše životy.

Občiansky a politický aktivizmus je niečo iné. Občiansky aktivizmus, angažovanosť, pri ktorej naozaj ovplyvňujeme svet okolo seba, je spojený s množstvom prísad pre šťastný a zmysluplný život. Ak ste občianski aktívni – je jedno, či je to politicky, environmentálne, charitatívne, komunitne, či inak. Darujte svoje oblečenie, dobrovoľníčte, vyzbierajte smeti pred domom – najlepšie so susedmi. Vtedy ste s inšpiratívnymi ľuďmi, ktorí vás prijímajú a podporujú, ste tvoriví, meníte svoje okolie k lepšiemu a robíte niečo zmysluplné. Pomáhate a konáte dobro. Nesledujete len svoj prospech, ale aj prospech ostatných. To je dosť ingrendiencií, ktoré napriek námahe a prekážkam občianskeho aktivizmu zvyšujú spokojnosť so životom.

Takže, nečumte na správy, ale konajte. Angažujte sa občiansky. Budete šťastnejší.

Hýbte sa. Nesledujte ako to robia iní

Sledovanie športových dianí a ich výsledkov je obvykle mrhaním nekonečných hodín času. Majstrovstvá v tom či onom, jedna aj druhá Olympiáda, miestne, medzištátne a celosvetové súťaže, závod z kopca aj do kopca, naši proti hocikomu, ženské a mužské disciplíny, juniori, dospelí aj vyslúžilci. Skrátka, športové podujatia non-stop a na celý život. A čomu venujete svoj čas – to bude váš život.

Trávite pri tom čas, ktorý by ste mohli venovať aktívnemu pohybu a športu. Sedenie pred televízorom nás nerozvíja, telesne upadáme a obvykle sme pri tom sami. Ak aj sledujeme šport v spoločnosti iných, tak kvôli TV sme s nimi menej v interakcii, lebo dianie na obrazovke vyrušuje našu pozornosť na rozhovor. Sledovanie TV a nadmerné užívanie akýchkoľvek médií je spojené s vyšším výskytom depresií. Ale sľúbil som, že nebudem písať o škodlivosti.

Sledovanie športových podujatí nespôsobuje, že viac športujete. Viac športujete, keď nesledujete TV.

Uznávam – niekedy sledovanie športu, najmä v skupine, prináša pozitívne emócie radosti a hrdosti. Ale aj tak, je lepšie si ten futbal s kamarátmi zahrať, než ho s nimi sledovať. Je lepšie sa pobicyklovať, ako pozerať peletón a hľadať v ňom Sagana. Je oveľa viac ľudí, ktorí ani nejdú von na prechádzku, lebo pozerajú Vlhovú (a všetky ostatné lyžiarky, reklamy, komentáre a analýzy), ako tých, ktorí vďaka nej začnú lyžovať a venovať sa akémukoľvek pohybu.

Aktívny pohyb a šport je spojený so zvýšením kondície, zdravia aj šťastia. Potvrdzujú to stovky a stovky štúdií pri ľuďoch rôzneho veku, v rôznych krajinách. Pohyb pomáha ľuďom zdravým aj tým so zdravotnými a psychickými problémami.

Takže nečum na športový prenos, ale hybaj von!

Pokračovanie na druhej strane: ešte niečo o sledovaní tých druhých a o tom, ako zmysluplnejšie pozerať televízor.