Majster sveta v šťastí – Dánsko : Slovensko

Majster sveta v šťastí je už niekoľko rokov Dánsko. Na horných priečkach sa striedajú všetky škandinávske krajiny, ale Dánsko je vždy medzi nimi.

V hokejovej terminológii by sa dalo povedať, že aj Slovensko sa snaží prebojovať do prvej ligy šťastných krajín. Možno tak proklamuje, ale často sa ani nesnaží. Našich mocipánov nezaujíma, v ktorej lige hrá náš štát, ale iba oni sami. A tak sa im darí naše postavenie skôr zhoršovať.

Veru tak. Tak to funguje so šťastím – staráš sa iba o svoje šťastie? Tak vtedy robíš nešťastnými ostatných.

Zle spravovaný štát znižuje spokojnosť a šťastie jej občanov. Najhoršie však je to, že nespokojní občania sa majú tendenciu radikalizovať.

(menej ako 22 minút vášho občianskeho času, 2793 slov, 3 strany)

Vývoj vo viacerých krajinách sveta (Brexit, Majdan, Arabská jar) ukazuje, že aj napriek dobrým ekonomickým výsledkom krajiny, sa ľudia môžu radikalizovať až k občianskej vojne. Jedným z ukazovateľov hroziaceho kolapsu je, ak šťastie občanov krajiny klesá. Krajina sa tak napriek dobrému ekonomickému vývoju môže dočkať politických, sociálnych aj občianskych nepokojov.

Myslím, že v takejto situácii, je rola zhromaždení organizovaných ľuďmi z Iniciatívy Za slušné Slovensko oveľa dôležitejšia ako sa na prvý pohľad javí.

Ale poporiadku.

Pôvodne som chcel tento piatok napísať niečo o Dánskom koncepte šťastia – hygge. Článok zverejním o týždeň. Pretože mi však do písania vstúpilo výročie zavraždenia dvoch mladých ľudí a špina, ktorá sa znova a znova vyplavuje z najvyšších miest riadenia štátu, tak sa mi článok premenil z hygge na parametre dobre spravovaného štátu. A keďže hygge je dánsky termín, tak sa venujem Dánsku.

Vyšiel mi z toho zatiaľ najdlhší článok na blogu, ale verím, že má v sebe dosť zaujímavých informácií o stave našej krajiny, o spravovaní štátu a o šťastí spoločnosti a jednotlivca.

Majstri sveta v šťastí – Dánsko

Porovnávať by sme sa mali s porovnateľnými. A porovnávať by sme sa mali s najlepšími z nich.

Dánsko je už roky jednou z najšťastnejších krajín na svete. Využijem tak porovnanie našej krajiny s Dánskom a ukážem na niektorých parametroch prečo má práve Dánsko oveľa šťastnejších občanov ako Slovensko.

použité z https://countryeconomy.com

Dánsko je krajina naozaj dobre porovnateľná so Slovenskom – počtom obyvateľov, rozlohou, modernou históriou aj kultúrou sme si naozaj dosť podobní. Jasné, sú aj rozdiely – mali sme komunizmus oni nie, dánski kresťania nie sú katolíci, ale luteráni. A iste nájdete aj iné rozdiely, ktoré môžu mať vplyv na mieru šťastia.

Dáni vo výskumoch šťastia World Happiness Report patria k špičke šťastných už osem rokov po sebe. Pohybujú sa vytrvalo v hornej trojke. V top desiatke sú aj ostatné severské štáty – Švédsko, Fínsko, Nórsko, Island alebo Kanada. My sa držíme v štvrtej až piatej desiatke.

Ak chceme súťažiť s Dánmi, možno by sme mali ostať pri hokeji, inak nás severania bijú vo všetkých parametroch.

Sú aj iné celosvetové merania šťastia (napríklad Gallup) a aj v nich vychádza Dánsko na špici. Merania sa robia v ekonomických aj sociálnych parametroch krajiny, ale aj v subjektívnom prežívaní šťastia jednotlivcov. Dánov všetky merané parametre – objektívne aj subjektívne – držia v rebríčku vysoko nad nami.

Zaujímavé porovnanie našich krajín si môžete urobiť a pozrieť kompletne tu. V tomto blogu z toho použijem iba niečo.

Slovensko : Dánsko

Zaujímavé je pozrieť si niektoré ekonomické parametre. Nikto nepochybuje, že práve v nich Dáni nad nami vyhrávajú. Zaujímavé je však vidieť dva typy čísiel – výdavky štátu v prospech krajiny a občanov, a niektoré pracovné indikátory, ktoré sa podieľajú na výške HDP (o jednu tabuľku nižšie).

majster sveta

Ekonomické parametre Dánsko vs. Slovensko

Dáni majú asi 3x väčšie HDP ako Slovensko a majú asi 2x vyšší dlh. Z hľadiska sociálneho štátu je zaujímavé pozrieť sa najmä na výdavky štátu:

  • Dánsko dáva väčšie percento z väčšej sumy na vzdelanie.
  • Dánsko má vyššie percentuálne aj celkové výdavky na svoje zdravotníctvo.
  • Dánsky štát má celkové výdavky väčšie ako Slovensko.

Dánsko je sociálnejší štát – nielen preto, že sú bohatší, ale aj väčšie percento z tohoto bohatstva rozdeľujú a spravujú tak, že investujú do občanov svojej krajiny.

Odporúčam na ďalšie čítanie  Serotonín - chémia sebavedomia

Korupcia, konkurencie schopnosť a krehkosť štátu

majster sveta dánsko

Dánsko je krajina, kde je najnižšia korupcia štátnej správy na svete už roky. Napriek tomu, že sa v indexe korupcie o trochu zhoršili, stále vedú svetový rebríček. Slováci sú oveľa náchylnejší ku korupcii a tak sme až na 57 mieste. Miera korupcie je každodennou témou v médiách aj rozhovoroch bežných ľudí. Takýto stav prudko znižuje dôveru občanov v spravodlivé poskytovanie služieb štátu a nedôvera preniká aj do iných oblastí spoločenského života. A nízka dôvera znižuje šťastie.

V schopnosti konkurovať iným štátom tiež hlboko s Dánskom prehrávame (Dáni sú na 10 mieste a pred desiatimi rokmi boli až na 3 mieste). Slovensko je dnes na 41 mieste a to sme sa vyšplhali na úroveň pred desiatimi rokmi. Za posledných 10 rokov sme však na tom boli aj oveľa horšie – dokonca aj na 78 mieste.

V porovnaní s Dánmi sme oveľa náchylnejší na vnútorné konflikty alebo kolaps – to meria Fragile State Index. V roku 2018 sme síce stále boli v pásme stabilného štátu, a sme na 147 mieste (zo 178 krajín) – pozor tu je poradie odzadu. Na 178 mieste – teda najstabilnejšie je Fínsko. My sme od nich na 31 mieste. Sme teda ešte stále medzi 40-timi najstabilnejšími krajinami sveta. Stabilita krajiny pridáva pocitu bezpečia aj šťastia občanov.

Takže napriek všetkému, čo sa u nás deje, sme relatívne stabilná krajina, aj keď uvidíme ako sa zmenia čísla z pohľadu roku 2019.

zdroj: http://fundforpeace.org/fsi/country-data/

Málo je už zhnité v štáte Dánskom, oveľa viac hniloby je na Slovensku

Krehkosť štátu sa meria vo viacerých parametroch – vyberiem len niekoľko, v ktorých sa naša krajina stáva očividne krehkejšou:

  • Security Apparatus – bezpečnostný aparát. Ide o fungovanie organizovaného zločinu, fungovanie tajnej polície, zneužívanie bezpečnostných zložiek politikmi… Keď si vezmete ako najvyšší predstavitelia porušujú bezpečnosť štátu, tak by nám malo byť zle od žalúdka – napríklad sledovanie novinárov pomocou štátnych orgánov pre mafiu.
  • Factionalized Elites – používajú elity reprezentujúce štát nacionalistickú a xenofóbnu rétoriku rozdeľujúci krajinu a občianske skupiny? Rozdeľuje sa majetok spravodlivo medzi všetkých alebo iba medzi vybranú elitu?
  • Group Grievance – útočenie a odsudzovanie skupín v štáte (Útoky na novinárov, farmárov, aktivistov aj organizátorov demonštrácií. Nehovoriac o útokoch na Rómov, cudzincov…)
  • Human Flight and Brain Drain – odchod obyvateľov a únik mozgov (Kto by si tu ešte chcel opísať doktorandskú prácu?) A prečo nás odchádza 350.000 ročne? Odchádzajú študenti, vedci aj inteligencia.
  • State Legitimacy, legitímnosť štátu – otvorenosť štátu poskytovať služby, transparentnosť, či priame útoky a zneužívanie moci voči občanom. Nikto už neverí politikom ani štátnej správe, že majú dobré úmysly pracovať v prospech občanov. Vyšetrovanie kriminálnych činov, keď sa skutok nestal, či vyháňanie farmárov z ich pozemkov a potom aj od ministerky. Česť všetkým, čo sa stavajú v štátnej správe na odpor alebo si robia čestne svoju prácu.

V týchto a ďalších parametroch je náš štát na tom stále horšie a horšie.

Keď sa pozrieme na to ako Slovensko a Dánsko podporujú schopnosť inovovať (Innovation Ranking) a hodnotu nášho ľudského kapitálu (schopnosť vytvárať hodnoty, vzdelanie…), tak v oboch sme na 36 mieste – ďaleko za Dánskom.

Mimochodom, imigrantov máme 3x menej ako Dáni, ale zo Slovenska emigruje ročne cez 350.000 ľudí – minulý rok najviac od nežnej revolúcie. Asi nám tu nie je až tak dobre, však? Len pre presnosť, aj z Dánska odchádza preč asi 250.000 ľudí ročne, tak by bolo zaujímavé poznať, či ich motívy sú odlišné od našich.

Keď si uvedomíte ako sa rozkrádajú a neefektívne rozdeľujú Eurofondy na vedu a vzdelávanie, tak budeme na tom v týchto parametroch ešte aj o niekoľko rokov horšie a horšie. Keď si uvedomíte ako stále klesá úroveň školstva a že sme výrobnou halou pre automobilový priemysel, tak ani v parametroch konkurencie schopnosti nás nečaká zlepšenie. Nadšené výkriky o slovenských start-upoch sú vysoko preceňované a sú výnimkou na našom trhu práce.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.