Pohodička v nebezpečnom štáte

Čo sa týka úrovne šťastia v krajine, rozdiely medzi nami a Dánmi sú v niečom minimálne a v niečom obrovské.

Myslím, že čo sa týka hygge sme na tom rovnako. Hygge je dánsky pojem pre pohodu, bezpečie, útulnosť. Je o tom ako si jednotlivci alebo malé skupinky priateľov a rodiny vedia urobiť hygge – pohodu. Ale aj my si vieme obliecť v zime teplé ponožky, zapáliť krb, uvariť si horúci čaj alebo červené vínko a stretnúť sa s kamarátmi na pokec. Vieme si aj zariadiť svoj vlastný byt alebo dom tak, že sa v ňom cítime útulne. Jasné, Dáni majú pravdepodobne lepší vkus, ale do IKEA vie ísť nakúpiť každý.

Ten gigantický rozdiel medzi Slovenskom a Dánskom je v inom – nie v schopnosti vytvoriť si útulnú „hygge“ atmosféru. Ten zásadný rozdiel je vo veciach, ktoré oveľa viac vplývajú na naše šťastie. Oveľa viac ako upokojujúce mihotanie sviečok v útulnom bytíku. Doma sa dočasne schovávame pred nepríjemnou realitou, ale tak či onak, nakoniec narazíme na to, ako funguje spoločnosť, v ktorej žijeme. Stačí si zapnúť sociálne siete, televízor alebo mať problém, ktorý musíte riešiť so štátnou správou.

Sociálny štát? Ale kdeže!

Dánsko má dobre fungujúci sociálny systém – zdravotníctvo, školstvo a pomerne štedré dávky v nezamestnanosti – to určite prispieva tomu, že Dáni nie sú takí nešťastní ani počas dlhých, tmavých a studených zím. Cítia sa isto a bezpečne.

Školstvo a zdravotníctvo je v Dánsku zadarmo (oni vedia, že je z ich daní!), ale to neznamená, že má takú nízku úroveň ako u nás. Že je zadarmo, je dôležité najmä pre nižšie príjmové skupiny.

A to majú Dáni celkom dobrú sociálnu rovnosť – jednotlivé príjmové skupiny tam nemajú tak veľmi odlišné príjmy ako napríklad v USA. Dánsko je v poradí tretia krajina na svete v snahe vyrovnávať sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť. Nie je to náhoda. Dáni na tom pracujú vedome. Parametre, ktoré ľudí robia nešťastnými sa snažia korigovať. A sociálna nerovnosť je jeden zo silných faktorov, ktoré znižujú prežívanie šťastia. Slovensko je až na 32 mieste.

Dobre alebo zle spravovaný štát má vplyv na naše šťastie.

V Dánsku vám 9 z 10 ľudí povie, že nemá problém platiť dane. Podobne ako my, polovicu svojich príjmov odovzdajú na daniach. Keď však Dáni vidia ako je spravovaný štát, tak nemajú problém do neho investovať, lebo vidia, že štát investuje do občanov naspäť.

Nie vlakmi zdarma, ani obedmi zdarma, či vynútenými x-tými platmi, rekreačnými poukazmi, či vianočnými dôchodkami. Ale najmä lepším systémom spravovania školstva, zdravotníctva a iných sociálnych nástrojov. A potom aj smelšími výdavkami do dobre spravovaných a spravodlivých nástrojov riadenia rozvoja štátu a sociálneho bezpečia občanov.

Na Slovensku je to práve naopak – 9 z 10 ľudí vám povie (alebo si aspoň pomyslí), že by dane najradšej neplatili. Súvisí to s tým akú máme skúsenosť a akú máme dôveru v to, čo s našimi daňami politici a štátni úradníci urobia. Ak by sme podobne ako Dáni vedeli, že naše dane budú využité v prospech krajiny, reagovali by sme inak. Ak by sme cítili ozajstné a nie proklamované sociálne istoty, tak by s platením daní malo problém oveľa menej ľudí. Naopak, každý kto môže, sa na Slovensku snaží plateniu daní vyhýbať alebo ich všakovakými tvorivými spôsobmi znižovať. Aké vzory vidíte, také nasledujete.

Aby nevzniklo nedorozumenie, šťastie nie je spojené s platením daní. Výskumy šťastia merajú sociálne prostredie, v ktorom žijeme – či dôverujeme spravovaniu krajiny, ako sa cítime bezpečne, keď ochorieme alebo keď budeme mať sociálne problémy (napríklad, keby sme prišli o prácu alebo o zdravie).

Vnímanie sociálnych istôt a spravodlivosti ovplyvňuje mieru nášho šťastia

Keď vnímame, že sa spravodlivo a užitočne rozdeľujú dane a ďalšie štátne peniaze, tak sme šťastnejší. Keď máme istotu, že sa dovoláme spravodlivosti a že sa ku nám štátna správa bude správať ako ku každému inému, tak sme šťastnejší.

Keď však vieme, že existujú nejakí vyvolení alebo „naši ľudia“ a až potom niekde ďaleko za nimi tí ostatní, a keď vieme, že jedni môžu všetko a majú všetko a druhí sa nedovolajú základnej spravodlivosti, tak takýto pocit z krajiny znižuje prežívanie šťastia.

Nežijeme izolovaní od okolia. Vnímame, čo sa deje. Bezpečie a spravodlivosť má na naše šťastie zásadný dopad.

A potom, aj keď si vieme urobiť pohodičku (a Dánske hygge), tak iba na chvíľu.

V krajine, v ktorej nám mocní so smiechom sfúkavajú sviečky, vypijú grog rovno z ruky a ukradnú deku, ktorou sme zakrytí, tak nám individuálne šťastie dlho nevydrží. A keď sa nám neľúbi, tak dostaneme po papuli alebo sa nám vysmejú.

To by aj dánske hygge najdánskejšieho Dána bolo raz-dva fuč.

Individuálne šťastie je ovplyvnené tým ako funguje svet, ktorého sme súčasťou

Individuálne šťastie je ovplyvnené dobrými rodinnými, pracovnými a priateľskými vzťahmi. Individuálne šťastie je ovplyvnené tým ako na tieto vzťahy dopadá fungovanie štátu.

• Máme dobrý pocit, že naše deti v škole vychovávajú, aby boli pripravenejšie, šťastnejšie a múdrejšie?
• Máme dobrý pocit, že keď ochorieme, tak sa v nemocnici o nás dobre postarajú, a budú sa ku nám a k našim blízkym správať slušne a citlivo?
• Máme dobrý pocit, že ak sa stane nešťastie alebo zločin, tak nás budú chrániť a dolapia páchateľa?
• Máme dobrý pocit, že keď zaplatíme dane, tak ich štát využije v prospech občanov?
• Máme dobrý pocit z toho, že zákony tejto krajiny slúžia na to, aby pomáhali a presadzovali spravodlivosť?
• Máme dobrý pocit, že žijeme v bezpečí?
• Máme dobrý pocit z toho, ako sa spravuje spoločné bohatstvo? Napríklad lesy?
• Máme dobrý pocit, že ak by sme prišli o prácu, ostali invalidní, či inak nemohli zarábať, že slušne prežijeme?
• Máme pocit, že keď nám bude ublížené, tak sa dovoláme spravodlivosti?
• Máme optimizmus, že keď investujeme svoj čas, intelekt a energiu, a keď budeme podnikaví, pracovití a tvoriví, tak sa nám to oplatí?
• Platí to pre všetkých? Pre nás, pre naše deti aj našich rodičov?

Ak nie, tak niet divu, že Dáni sú v rebríčku šťastia oveľa vyššie.