100% prírodná liečba – terapia lesom

(menej ako 13 minút lesného čítania, 1645 slov, 2 strany)

Terapia lesom je liekom na mestské choroby. V predchádzajúcom článku sme si povedali, že život v meste a teda mimo prírodu spôsobuje, že sme nešťastní a keď sa k tomu pridá pracovný a konzumný tlak, rapídne sa zvyšuje pravdepodobnosť psychickej aj fyzickej nepohody, ktorá môže prerásť až do rôznorodých telesných aj duševných ochorení.

A nielen to – ide aj o to, že väčšina z nás trávi viac ako 90% času v byte, v aute, v kancelárii, výrobnej hale, v obchodnom centre. Aj hýbať sa chodíme do telocviční, posilňovní, či rotopédujeme pred televízorom doma. Chodíme málo von – do parkov alebo do lesov. A to je problém.

Menej ako 10% času trávime vonku. A je veľmi pravdepodobné, že viaceré zdravotné problémy sú týmto deficitom prírody spôsobené.

Kedy ste naposledy kráčali lesom? Kedy ste ponorili ruky do jazera alebo potoka, aby ste cítili jeho chlad? Kedy ste naposledy vnímali vône borovíc, či lúčnych kvetov?

Kedy ste svoje telo a zmysly vystavili počasiu? Akémukoľvek počasiu? Byť vonku, skoro za každého počasia, je dnes pre stále viac a viac ľudí brrrrr. Najmä, keď je škaredo, veterno a chladno. Síce mnohí máme najkvalitnejšie športové oblečenie, ktoré nás ochráni pred zimou aj mokrom, ale nepoužijeme ho na to, aby sme boli proste viac vonku. Dáme si ho iba na lyžovačku alebo na firemný teambuilding – teda raz, dva razy do roka.

A prečo na tom vlastne záleží? O tom je táto séria článkov.

Biofília je láska k prírode

V knihe Last Child in the Woods (Posledné dieťa v lesoch) jej autor Richard Louv pomenoval dôsledky spojené s nedostatkom pobytu v prírode. Strádaniu spojenému s odlúčením od prírody dal názov Nature-Deficit disorder – čiže porucha nedostatku prírody.

Je aj logicky pochopiteľné, že pri nedostatku kontaktu s prírodou trpíme. Celú evolúciu sme boli jej integrálnou súčasťou. Celé naše telo, zmysly aj psychika sa vyvinuli ako prirodzená súčasť prírody spoločne s celou faunou, flórou, baktériami a inými druhmi života. Sme jemne na prírodu naladení a sme s ňou napevno previazaní. Máme v tele viac buniek, ktoré nie sú ľudské a pomáhajú nám v tráviacom trakte stráviť potravu, ktorá je z vonkajšieho prostredia. Máme v sebe viac
“buniek z vonkajšej prírody” ako našich vlastných.

biophilia

O evolučnom prepojení s prírodou píše tiež jeden z najuznávanejších odborníkov na evolúciu človeka – Edward O. Wilson. Vyšlo mu u nás viacero kníh v českom preklade. Tri z nich sú práve o človeku – Smysl lidské existence a O lidské přirozenosti. Tretia z nich sa volá Biophilia a v nej práve Wilson vysvetľuje ako to, že sme tak úzko prepojení s prírodou. Na opísanie nášho vzťahu s prírodou použil názov biofília. Biofília je hlboká náklonnosť k všetkému živému a teda aj k prírode. Pobyt v prírode vnímame ako krásny, zmysluplný a obohacujúci. Pobyt v prírode nás robí šťastnými a udržuje nás v dobrej psychickej kondícii. Vďaka biofílii nás to ťahá do prírody a vďaka nej aj v prírode pookrejeme. Preto aj milujeme domáce zvieratká a psom a mačkám domácim sa po “skrotení človeka” darí veľmi dobre.

Biofília je láska k živému

A práve v súvislosti so zvieratami si môžeme uvedomiť ďalšie naše odtrhnutie od prírody. Kvôli mäsu, vajciam, mlieku, kožušine a zábave, väzníme viac zvierat ako je ľudí na zemi. Milujeme domácich mazlíčkov, ale väzníme miliardy hydiny aj dobytka. Sme proti otroctvu, ale jeme mäso zo zotročených zvierat. Tvrdíme, že nie sme rasisti, ale sme speciesti (spíšisti). Ľudí už otročiť ani diskriminovať nechceme, ale iné živé tvory diskriminujeme. Ale to je na iný samostatný článok.

Keď sa vrátim k tomu ako pobyt v uzavretých priestoroch mení naše zdravie k horšiemu, tak si stačí predstaviť zvieratá uväznené v bytoch, klietkach, či zoologických záhradách. Podobne ako my, sú biofilné, čiže prírodu milujúce, aj ostatné živočíšne druhy.

V tejto časti sa chcem venovať tomu, prečo a ako má príroda na nás taký liečivý dopad. A naozaj to nie je iba o tom, že máme byť na čerstvom vzduchu. V lese je naozaj viac kyslíka, lepšia vlhkosť, menej prachu a iných splodín. To sú pre naše mestom namáhané pľúca prospešné kvality vzduchu.

Príroda však poskytuje aj mnoho ďalších liečiv.

 forest bathing lesný kúpeľ deti v prírode terapia lesom 100% prírodná liečba

 

Photo by Linda Söndergaard on Unsplash

Umenie a veda lesného kúpeľa

Som nadšenec prírody. Presťahoval som sa do nej, rád sa v nej pohybujem a ešte radšej fyzicky pracujem. Aj polehovanie a čítanie pod stromami má väčšie čaro ako v interiéri. Chvíle pri ohni v lese strávené posedávaním a rozprávaním s blízkymi patria medzi tie najpríjemnejšie.

Zaujíma ma, čo nás robí šťastnejšími a čo môžeme pre to robiť.

V prírode má každý spontánne pocit, že mu je lepšie. V prírode je zaujímavé aj to, že v podstate nemusíte nič robiť – a lepšie vám bude aj tak! Šťastie zdarma, šťastie bez námahy. Na rozdiel od ostatných oblastí, ktoré nám prinášajú zvýšené prežívanie šťastia, spokojnosti a zmysluplnosti – do prírody stačí iba ísť. Dať si ju do programu.

Keďže ma podrobnejšie zaujímalo, čo prispieva nielen dobrému pocitu, ale aj mnohým zdravotným efektom, potešil som sa, keď som objavil, že bola preložená celkom čerstvá kniha od prezidenta Spoločnosti pre lesnú medicínu v Japonsku. Jej autor Qing Li píše, že: Niektorí ľudia študujú les, iní študujú medicínu. Ja sa zaoberám lesnou medicínou, aby som našiel spôsoby, akými prechádzka po lese prospieva našej celkovej pohode.

Odporúčam na ďalšie čítanie  Dary nedokonalosti - zraniteľnosť a šťastie

Je to nádherne výpravná kniha. Na každej strane je krásny obrázok lesa. Jednoduchým a krátkym jazykom nás Quing Li oboznamuje so situáciou v Japonsku ako keby písal haiku o lese a zdraví. Odporúčam – čítanie pre radosť aj poznanie. Skvelý darček pre milovníkov prírody.

V následujúcom zozname budem používať viaceré zdroje, kniha je jedným z nich.

Pokračovanie na druhej strane.

Terapia lesom

Toto nie je najpresnejší nadpis. Terapia lesom obvykle neznamená liečbu, ale že nás príroda dostane do pôvodného nastavenia. Pre mnohých ľudí to znamená jednoduchú vec – dostať sa z horšieho stavu do lepšieho. Do toho prirodzeného. A to je liečenie 🙂

Do prírody sa môžete odviesť autom a tam si posedieť na lavičke. Ak si však chcete užiť prírodu naplno, určite je na mieste byť v pohybe – chodiť. Netreba
hneď nahodiť tempo nordic walking alebo bežať. Postačí aj obyčajná prechádzková chôdza.

Terapia lesom – pohyb

Výskumy ukazujú, že na zlepšenie viacerých zdravotných aj duševných parametrov postačuje iba pobyt v prírode, môžete dokonca ležať, sedieť a užívať si liečbu prírodou.

Ideálne je však chodiť aspoň 4 hodiny, aby ste prešli asi 5 kilometrov.

Iné výskumy ukazujú, že športovanie vonku má priaznivejšie účinky na upokojenie mysle ako keď cvičíte v miestnosti. Hýbať sa vonku má silnejšie účinky ako pohyb vo vnútri.

Keď vypustíte do prírody deti, nikdy sa vám nepodarí ich udržať, aby išli disciplinovane s vami. Pôjdu nezastaviteľne dopredu, zmenia nečakane smer z cestičky do lesa alebo sa zaseknú pri niečom fascinujúcom. Prechádzky v lese s našimi deťmi som mal rád, aj keď prechádzkou by som to nenazval. Detská taktika pohybu po lese je odvodená od čínskeho vojvodcu Qrok-sun-qroka. Základom je nepredvídateľné správanie, zmeny smeru aj nálad. Detskej radosti v prírode dominuje rozbeh do neznáma, mlátenie palicami do žihľavy, zastávka pri mlokovi, odbočka k bútľavému stromu, a návrat späť odkiaľ sme sa stratili.

deti v prírode terapia lesom 100% prírodná liečba

 

Photo by Robert Collins on Unsplash

Pri rozprávaní o účinkoch prírody som úmyselne začal pohybom. Pohyb totiž nie je priamy liečivý vplyv prírody. Je iba nepriamy – príroda v nás vyvoláva chuť rozbehnúť sa, hýbať sa. Kyslík nás energetizuje aj motivuje k pohybu. Máte chuť aspoň rozpažiť, ale oveľa častejšie zrýchliť krok a rozbehnúť sa.

Príroda pudí k pohybu. A samotný pohyb je prospešný. Zlepšuje náladu a zvyšuje sebavedomie aj spokojnosť. A po poriadnom pohybe prichádza fyzická únava s oddýchnutou mysľou – a dobrý spánok. Dobre vyspatí ľudia sú šťastnejší a spokojnejší ako tí nevyspatí. Pohyb aj dobrý spánok a ich vplyv na naše zdravie a šťastie sú samostatné témy na články.

Tri zmysly pohybu

Aby sme zvládali akýkoľvek telesný pohyb, je nevyhnutné využívať a rozvíjať až tri zmysly:

  • vnímanie rovnováhy – equilibriocepcia
  • vnímanie polôh tela a končatín – propriocepcia
  • vnímanie napätia a uvoľnenia v svaloch – kinestézia

Byť v pohybe a robiť automatické aj vedomé pohyby, ktoré vyžadujú koordináciu vyžaduje dlhodobý výcvik. Tanec, plávanie, spev, loptové hry aj prostá naháňačka sú dôležité pre zdravie, ale rovnako aj pre zdravý psychický a neurologický vývoj v každom veku.

Nerozvíjať tieto zmysly je ako keby ste vyrastali v tmavej miestnosti – nerozviniete zrak. Ako keby ste žili v úplnom tichu – nerozviniete sluch.

Epidémia nepohybu medzi deťmi, teenagermi aj dospelými nespôsobuje iba nadváhu, ale má aj dôsledky pri nerozvíjaní troch zmyslov potrebných k vnímaniu a ovládaniu vlastného tela.

Znova musím zdôrazniť, že telesné telo a duševné Ja sú navzájom tak úzko prepojené, že duša a telo nie sú dve entity, ale jedna. A navzájom sa tak výrazne ovplyvňujú, že dualizmus tela a duše je skrátka iba starý a nepravdivý koncept. (Ale to je na iný samostatný článok.)

Pohyb zvyšuje emocionálnu inteligenciu

Uvedomovanie si telesných signálov je nevyhnutné na lepšie vnímanie emócií – tie sa totiž prejavujú v telesných signáloch. Ľudia používajúci telo sú aj emocionálne inteligentnejší. Ľudia, čo sa hýbu, sa vedia aj lepšie ovládať, pretože pohyb a športovanie sú o sebakontrole. A pre deti je najprirodzenejšie učiť sa sebakontrole pri ovládaní zložitých pohybov.

Sebakontrola je základným znakom psychickej zrelosti.

Dnešná epidémia nehýbajúcich sa detí je výrazne posilňovaná digitálnymi médiami. S obrazovkou v ruke sa nedá behať za loptou ani po lesných cestičkách. Komunikáciou cez virtuálny priestor sa deti nestretávajú s často komplexnými verbálnymi aj neverbálnymi prejavmi v komunikácii. Komplexné emócie a ich premeny počas rozhovorov v krátkych textových výmenách neexistujú.

Nedostatok pohybu aj nedostatok osobných interakcií detí ochudobňuje o rozvoj sociálnych aj emocionálnych zručností aj o rozvinutú schopnosť sebakontroly.

Naopak – pobyty v lese, tábory, výlety v skupinách výrazne tieto mimoriadne dôležité kompetencie pre život rozvíjajú.

Aby som to uzavrel – príroda motivuje k pohybu. Pohyb rozvíja zdravie, telesnú zdatnosť, kognitívne aj emocionálne funkcie. Toto všetko prináša mnoho podnetov k šťastným chvíľam a tak prispieva k celkovej životnej spokojnosti.

O ďalších zmyslových pôžitkoch a liečebných účinkoch prírody si povieme v ďalšom článku o týždeň.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.