Zmyslové kúpele – terapia lesom

Ak chcete navštíviť zmyslové kúpele, nepotrebujete vyšetrenie ani lekársky predpis. Ani sa nemusíte obávať, koľko vám preplatí poisťovňa a koľko budete doplácať sami. Cesta do prírody je zadarmo, vyjde vás maximálne pár eur cestovného. A dávkovanie si ordinujete sami.

A to je ten problém – prírodu si ordinujeme oveľa menej akoby sme mali.

(menej ako 12 minút vizuálneho čítania, 1470 slov)

V predchádzajúcich dvoch článkoch sme si ukázali ako negatívne ovplyvňuje našu psychiku mestské prostredie a že nás príroda podnecuje k pohybu. Pohyb samotný rozvíja až tri senzorické zmysly – rovnováhu, polohy končatín a tela, napätie a uvoľnenie svalov. Rozvíjaním svojich pohybových zmyslov rozvíjame aj emocionálnu inteligenciu, lebo emócie aj iné psychické procesy sa prejavujú v tele a je dôležité byť k svojmu telu vnímavý.

Avšak to je len začiatok toho ako na nás príroda pozitívne účinkuje.

Zmyslové kúpele

V prírode je určite dobré byť v pohybe. Vďaka pohybu vidíme rôzne aspekty prírody a dostaneme sa na nové miesta.

Avšak z času načas je ešte lepšie zastaviť sa, posadiť sa, ľahnúť si a len tak vnímať a nasávať zmyslami okolie. Prírodu si najlepšie užijeme, ak budeme vnímaví na senzorické podnety. Tých nám príroda poskytuje bezpočet a vďaka nášmu “prírodnému nastaveniu” pôsobia dokonca aj liečivo.

Vnímame a liečime sa – super, nie? Žiadne nepriaznivé vedľajšie účinky. Možno len predpísané dávky. A to je to, čo nám spôsobuje najväčší problém. Terapiu prírodou neužívame ani v základných minimálnych dávkach.

Keď chceme urobiť niečo pre svoje zdravie a posilniť prežívanie šťastia vo svojom živote, najľahšia cesta je cesta do prírody.

Naše zmysly, naše telo a náš mozog sú evolúciou v prírode na ňu prepojené a naladené. V angličtine sa používa výborný pojem – wired. Prekáblovaní 🙂

V tomto článku sa venujem zmyslu, ktorý najviac preferujeme – zraku.

jazero a les modrá a zelená sú liečivé farby
Photo by Kalen Emsley on Unsplash

Už len keď si prezeráte tento obrázok, keď prechádzate zrakom po hladine jazera, vnímate jeho farby a jemné zvlnenie, keď si všímate ako sa z neho dvíha para a prechádza do vždy-zeleného ihličnatého lesa a potom vyššie a vyššie – mali by ste sa cítiť lepšie. Výskumy ukazujú, že len samotné prezeranie obrázkov prírody pôsobí na nás blahodárne.

ZRAK

Ľudia sú primárne vizuálne tvory. Zrak nám poskytuje skvelú orientáciu v prostredí, v ktorom sa pohybujeme a na rôznych živočíšnych druhoch je vidno ako sú oči rôznorodo prispôsobené, aby pomáhali prežiť.

oči zvieracích druhov

Zrak však nie je iba nástroj prežitia – prináša nám aj vizuálne pôžitky. Farebnosť prírody, jej špecifické tvary, jej rozsiahlosť, hĺbka aj výška a nakoniec aj samotné svetlo na nás pôsobia terapeuticky.

Farby

Za najpríjemnejšie farby pokladáme modrú a zelenú. A nie je náhoda, že týchto dvoch farieb je v prírode najviac. Modrej farby je obloha a voda – vidiac modrú oblohu vieme, že je pekné počasie a keď vidíme vodu, vieme, že neumrieme od smädu. Oboje nám dáva pocit bezpečia. Zelené sú chlorofylom vytvárané farby tráv, listov a ihličia. Sú to farby nášho prirodzeného prostredia a upokojujú nás. Obklopení zeleňou sa cítime ako doma – niekedy ako v obývačke, kde oddychujeme a inokedy ako v kuchyni – lebo kde je zelená, tam sú aj plody, ktoré môžeme konzumovať.

Na opačnej strane obľúbenosti farieb je sivá, ktorá je najčastejšou farbou v meste a v prírode je skôr znakom mŕtveho prostredia. Niet divu, že z pohľadu farebnosti jednoznačne víťazí príroda nad mestom.

Tvary

Väčšina ľudí vie o farbách, že pôsobia na našu psychiku. Ale že aj tvary môžu mať upokojujúci alebo unavujúci účinok na našu myseľ, to vedia možno iba umelci, či architekti.

Prekrývajúce sa koruny stromov, opakovane sa rozvetvujúce konáre, miliardy listov, štruktúrovaná kôra kmeňov, pod stromami sa rozprestierajúci mach alebo ďalšie milióny pestrých tráv pohybujúcich sa vo vánku. Toto všetko pôsobí na našu myseľ upokojujúco. Takýto jemne štruktúrovaný povrch, ktorý je v miernom, ale neustálom pohybe – spôsobuje, že sa naša myseľ rozptýli. Nemá sa čoho zachytiť a konečne to ani nepotrebuje. Po únavnom celodennom preskakovaní z jednej dôležitej veci na inú sa myseľ rada ničoho nechytí. A oddychuje.

V práci sme neustále nútení sústrediť sa a preskakovať z jedného sústredenia do druhého. Aj prostredie samotného mesta je pre našu myseľ unavujúce. Naša pozornosť je v meste nútená zachytávať sa pohybujúcich sa objektov – ľudí aj áut. Vnímame ich ako ohrozenie, lebo môžu do nás naraziť. V meste sú predovšetkým ostré hrany, veľké a monotónne plochy.

K únave mestskej mysle prispieva aj nekonečná záplava nápisov a pozornosť upútavajúcich reklám. Aj pri obyčajnej prechádzke mestom sa naša pozornosť narobí a informačne ľahko presýti.

Odporúčam na ďalšie čítanie  Zmysly, potreby, telo - sme nastavení na šťastie
fraktálne tvary
Photo by Tavin Dotson on Unsplash

Fraktálne tvary sú špecialita prírody – sú to symetricky sa opakujúce vzorce tvarov usporiadaných husto vedľa seba (ako kvet na obrázku). Fraktálne tvary poznáte zo snehových vločiek, či primrznutých okien v zime. Ale sú všade v prírode, nielen v kryštáloch, ale aj v listoch, šupinách šišiek aj rýb. Rozvetvujúce sa konáre stromov, kvet bodliaka aj papraď – majú fraktálne tvary. Rozvlnená hladina mora alebo jazera je nekonečnou fraktálnou a premenlivou plochou. Dôležité je, že keď si prezeráme takéto fraktálne tvary, tak nás upokojujú. Je na to aj tento výskum. Sledovanie fraktálnych tvarov dokáže upokojiť náš stres efektívnejšie až o 60%.

Svetlo a tma

Ak by sme mali hovoriť o počiatkoch zraku, tak schopnosť orientovať sa v okolí začínala rozpoznávaním svetla a tieňov okolitých objektov. Aj tie najjednoduchšie živočíchy majú svetlo-citlivé bunky a vďaka nim sa dokážu orientovať podľa svetla a keď sa nečakane zjaví tieň, tak utečú do skrýše, lebo by to mohol byť predátor.

Naše oko je oveľa zložitejšie a reagujeme na oveľa jemnejšie obrazy a zmeny svetla. Príjemne a upokojujúco na pôsobí svetelná hra slnka presvitajúceho medzi listami – je to vďaka tomu, že rozptýli našu pozornosť a relaxujeme. Uchvacuje nás východ aj západ slnka, v noci svetlo mesiaca a hviezd. Tieto gigantické svetelné objekty priťahujú našu pozornosť aj kvôli tomu, že prežívame úžas nad šírkou sveta, ktorý nás obklopuje.

Náš denný cyklus je riadený svetlom a tmou – dňom a nocou. Naša bdelosť a ospalosť je riadená svetlom v okolí. Všetci, čo preleteli niekoľko časových pásiem alebo pracujú v trojsmennej prevádzke vedia veľmi dobre, že “svetelný chaos” narušuje spánkový režim. Svetlo nás prebúdza a tma nás uspáva. Náš mozog vyhodnocuje množstvo svetla a spúšťa hormóny, ktoré telo prebúdzajú alebo uspávajú.

Reagujeme aj na odlišné frekvencie svetla. Umelé modré svetlo z obrazoviek médií blokuje proces zaspávania. Modré svetlo brzdí produkciu melatonínu, hormónu, ktorý spúšťa uspávanie. Kým ho nemáme v tele, sme bdelí a nevieme zaspať. Výsledkom je, že množstvo stráveného času na obrazovke, najmä pred spaním, spôsobuje neschopnosť zaspať, horšiu kvalitu spánku a prebúdzanie sa počas noci.

Takže veta:

Nemohol som zaspať, tak som si čítal na mobile…

je dôsledok neznalosti a teda holý nezmysel. Platí opak: Čítal som si na mobile a preto som nemohol zaspať.

slnko v zime lieči zmyslové kúpele
Photo by Dulcey Lima on Unsplash

Aj v zime choďte von za svetlom

Skracovanie dňa a predlžovanie tmy počas zimných dní má na nás negatívny vplyv. Kvôli nedostatku slnečného svetla je produkcia melatonínu v zimnom období vyššia aj počas dňa. Vďaka tomu sme aj počas dňa malátnejší a máme horšiu náladu. Málo denného svetla kvôli krátkemu dňu aj nízkemu slnku má ešte horší vplyv na citlivých jedincov, ktorým môže spôsobiť sezónnu poruchu nálady.

O to je dôležitejšie práve v zime tráviť viac času vonku, vystavovať sa slnku alebo mať aspoň doma a v kancelárii široké a nezastreté okná alebo aspoň silné umelé osvetlenie.

Napriek tomu, že v zime môže byť vonku nepríjemne, práve v zimnom období je dôležité chodiť von za svetlom. V listnatých lesoch je v zime dokonca viac svetla ako v iných ročných obdobiach. Listy sú totiž preč a slnku bránia iba holé konáre.

Svetlo lieči

Pobyt na slnku (a je jedno či v lete alebo zime) ovplyvňuje aj hladiny serotonínu. Serotonín je hormón, ktorý priamo ovplyvňuje našu dobrú náladu – pobyt vonku nám vďaka nemu zvyšuje sebavedomie a cítime sa lepšie. Takže, keď ste vonku – máte menej melatonínu a viac serotonínu – menej zlej nálady a viac tej dobrej.

Pobyt vonku, v otvorenom priestore, priamo ovplyvňuje u detí krátkozrakosť – a to pozitívne. Posledné desaťročia vďaka digitálnym technológiám prudko rastie krátkozrakosť u detí. Doba sledovania médií priamo úmerne súvisí s pravdepodobnosťou krátkozrakosti. Naopak, množstvo času stráveného vonku miesto sledovania obrazoviek ju až 10 násobne zníži.

Ultrafialové svetlo dopadajúce na našu pokožku pomáha vytvárať vitamín D. Bez neho rednú kosti. S vitamínom D v tele posilňujeme aj imunitný systém, takže sme lepšie chránení pred prechladnutím a chrípkami.

Kto sa rád opaľuje, nemusí mať v zime zábrany. Vystavovať sa v zime slnku je oslobodené od letných varovaní – choďte von bez slnečných okuliarov, nekrémujte sa opaľovacími krémami a vystavujte sa slnku najlepšie na poludnie!

Keď ste v prírode – zažijete okamžité osvietenie. Vďaka slnku je prístupné pre každého. 🙂

Terapia svetlom sa používa ako naozajstný terapeutický nástroj pri poruchách nálady. Vieme si ju dopriať aj bez lekárov tým, že ideme von.

V prírode vieme pookriať aj vďaka ďalším zmyslom – v nasledujúcom článku nás čaká hmat, sluch aj chuť. Nahmatáme, započúvame sa aj ochutnáme ďalšie lieky prírody.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.