Do lesa sa obvykle chodíme nadýchať čerstvého vzduchu alebo sa rozhýbať turistikou či jednoduchou prechádzkou. Pohyb v prírode nám prináša veľa potešenia a je aj liečivý. Liečivá sila prírody a špeciálne lesa, nám však ponúka oveľa viac.
(menej ako 14 minút liečivého čítania, 1891 slov, 2 strany)
V prírode sme sa vyvinuli a žili až do nedávna. Mestá boli vzácne a až koncom 18-teho storočia sa začala masová urbanizácia. Dnes žije v mestách viac ako polovica svetovej populácie. Mesto nie je prirodzené prostredie pre človeka a má to dopad na náš životný štýl aj spokojnosť so životom.
V predchádzajúcom článku som sa venoval tomu ako sa vďaka zraku dokážeme prírodou nielen kochať a nájsť smer k najbližšej vyhliadke, ale aj ako prírodné farby, tvary a slnečný svit majú liečivý dopad na náš organizmus.
V tomto článku to bude o vtáčom speve (sluch), lesných plodoch (chuť) a chodení naboso (hmat).
SLUCH – hudba prírody
Hluk dopravy v meste, ale aj slúchadlá na prehlušenie toho hluku patria medzi časté príčiny poškodenia sluchu. A nielen to – neustály hluk a neprirodzené zvuky mesta nás udržujú v strehu a nedajú nám vydýchnuť. Sme zvieratá prírody a náš sluch je prepojený s mozgom tak, aby nám dal výstrahu, ak začuje niečo nezvyčajné. Problém je v tom, že zvuky mesta vníma mozog ako ohrozenie skoro neustále. To nás stresuje a unavuje.
Zišlo by sa nám ticho.
Preto mnohí ľudia chodia radi do prírody – kvôli tichu.
Je pravda, že v prírode je oveľa tichšie ako v meste – keď pominiem burácanie vetra na vrcholoch hôr alebo hrmenie.
V zime býva v prírode skoro úplné ticho. Počujete svoj dych a šum vo vlastnej hlave. Ak chcete ísť do prírody kvôli tichu, tak najlepšie uprostred zimy. A keď sa započúvate do ticha, tak iba sem-tam počujete pukanie vetiev od mrazu a že v diaľke zahučí les ako cez neho preletí vietor. Do lesa dokonca trocha prenikne aj vzdialený hluk mesta alebo lietadla na oblohe. Potom preletí vták, zafúka vietor, konáre sa o seba obtrú, ďateľ si trieska hlavu o strom… A keď chodíte po zamrznutej pôde alebo po snehu, tak počujete zvuky praskajúcich listov alebo snehu. Ale inak? Inak je ticho.
Ticho lieči a prírodné zvuky takisto. Zurčanie potoka, žblnkotanie vlniek na brehu jazera, šušťanie listov, škrípanie kamienkov pod nohami. To sú zvuky, pri ktorých sme tisícročia zaspávali, pripravovali si jedlo a sprevádzali nás počas putovania s naším kmeňom.
Aj preto na nás pôsobia upokojujúco a liečivo.
Prírodné zvuky:
- máme radšej ako mestské,
- zmierňujú stres a urýchľujú zotavovanie z únavy,
- zastavujú omieľanie a negatívne myšlienky,
- utlmujú sympatický systém (uteč alebo útoč),
- povzbudzujú parasymaptický systém (relaxácia, upokojenie).
Vtáčí spev
Vtáčí spev má špeciálne silný efekt na našu psychiku. Predstavte si tisícročia spoločného života človeka a vtákov. Keď sa v okolí pohyboval predátor, tak vtáky odleteli alebo stíchli. Podľa toho sme vedeli, že sa niečo podozrivé a nebezpečné deje. Naopak – keď naše zmysly vnímali vtačí spev a platí to doteraz – mozog to interpretuje tak, že sme v bezpečí. Niet divu, že vtáčí spev má také relaxačné účinky.
Ale na jar – na jar je v lese iné ródeo. Najmä ráno, keď si vtáky ohraničujú teritórium, pokrikujú na votrelcov a lákajú samičky – vtedy býva v prírode najhlučnejšie. Skúste vtedy spať s otvoreným oknom. O 4:30 ráno ste hore a už nezaspíte, lebo všetko čviriká, píska, kvikoce, trilkuje, vyspevuje, tikoce, vŕzga a hrkúta…
Choďte na tento blog a pustite si všetkých vtákov naraz – tak to poznám u nás z lesa v apríli.
Našťastie – zvuky, ktoré v lese počujeme (keď nechceme práve spať), sú zvuky, ktoré nás upokojujú. Kde sú vtáci, tam sú kríky aj stromy. Pozitívny účinok vtáčieho spevu trvá aj niekoľko hodín po tom ako prídete z lesa domov.
Kognitívne ticho
Naša myseľ je z práce a zo života v meste zahltená informáciami. Okrem toho sa neustále zaoberáme mailami a sociálnymi médiami, nedoriešenými problémami, množstvom interakcií s inými ľuďmi a otvorenými konfliktami. Naša myseľ ide na plné obrátky. A potom, aj keď chceme oddychovať, myseľ je ako rozbehnutá dolu kopcom a nevie zastať.
Ani doma, ani večer v posteli ju nevieme utíšiť, zastaviť a vyprázdniť. V hlave máme kognitívny hluk – myšlienky, emócie a obrazy sa nezastaviteľne valia.
Avšak príroda ich svojim vplyvom vie postupne zastaviť a navodiť nám stav podobný meditácii. Je to aj vďaka zvukom prírody. Zvuky prírody dokážu zastaviť hluk v našej mysli.
Hodinka pohodovej chôdze po lese dokáže vyvolať kognitívne ticho.
O liečivých účinkoch chuti a hmatu na ďalšej strane.