100% prírodná liečba – príčiny

(menej ako 13 minút liečivého čítania, 1635 slov)

100% prírodná liečba
Photo by Johannes Plenio on Unsplash

Príroda lieči rôznorodými spôsobmi. Príroda nám prospieva a aj nás lieči z viacerých chorôb spôsobených moderným spôsobom života.

Chcel by som tráviť v prírode viac času. A to už žijem na chate v lese. Ako píšem tento článok, tak pozerám cez okno rovno do lesa. Je zima, listy sú preč a ešte je aj nasnežené, a tak sú aj vtáci poschovávaní. Ešteže mám od svokry plný kýbeľ starých orechov a môžem ich nadrobené dávať do kŕmidiel a prilákať tak desiatky sýkoriek, brhlíkov, drobnú červienku, dokonca aj párik sojok.

Keď ľudia zistia, že bývam v lese, tak sa zvyknú pýtať, či sa tam v noci nebojím. Nebojím. V lese je bezpečnejšie ako v meste. Mať strach z lesa je strach z praveku, keď sme boli ešte nízko v potravinovom rebríčku. Dnes vás zvieratá v lese neohrozia, nemajú aké – veľké dravce sme vyhubili pred storočiami. Vysoká zver a diviaky sa človeku oblúkom vyhnú. A kriminalita a rýchle autá sú v mestách. Ale nie uprostred lesa.

Mesto nie je prirodzené prostredie

Mesto nie je prirodzené prostredie

Mestským ľuďom príroda chýba tiež. A mnohí, dokonca aj tí, čo prírodu nemajú radi, si to ani nemusia uvedomovať. Ale možno nemajú takú potrebu prírody ako ja alebo iní ľudia. Myslím si však, že tú potrebu majú.

Nie je úplne možné, že by za niekoľko generácií nastala nejaká evolučná zmena v mozgoch a telách mestských ľudí. Je ťažko predstaviteľné, že ľudský organizmus, tak prepojený s prírodou, by ju zrazu nepotreboval. A rovnako je nepravdepodobné, že by u mestských ľudí nenastávali pozitívne zážitky a ozdravné procesy, ktoré spôsobuje príroda. Samozrejme, deprivácia mestom, teda dlhodobý nedostatok prírody, môže spôsobiť, že sa táto potreba potlačí alebo zdeformuje.

Myslím si, že práve otázka, či sa v lese bojím, je dôkazom toho, že aj tým mestským ľuďom ostal strach z divočiny. A tak im iste ostali aj nastavenia, vďaka ktorým by na ne príroda mohla pôsobiť uzdravujúco.

Sme mestské živočíchy?

Dnes už viac ako 50% obyvateľov sveta žije v mestách. Vyše 50 štátov sveta už má viac ako 80% populácie v mestách. Do roku 2050 to budú 3/4 celosvetovej populácie. S bývaním v meste je spojené to, že väčšina ľudí býva v bytoch s obmedzeným prístupom k prírode alebo aspoň k parku. Väčšina obyvateľov mesta pracuje v kanceláriách, halách, budovách – skrátka vo vnútri.

Stále viac a viac ľudí nemá počas dňa nad sebou oblohu, nežmúria do slnka, nesedia pod stromami, nepočujú švitorenie vtákov ani bzučanie hmyzu. Nechodia po hline a po tráve, necítia vône lesov a lúk, nešteklí ich vánok na tvári. Výhľad majú obvykle kratší ako pár metrov a keď sa pozrú z okna, tak vidia iba po najbližšiu budovu. Majú výhľad na autá, hranaté budovy a neustále svetelné efekty reklám. Počujú hluk dopravy, húkanie sanitiek, drkotanie električiek. Obrazy a zvuky mesta majú iný vplyv na našu myseľ ako príroda.

Kvality mesta nie sú kvality prírody

Farby – mesto má iné farby ako príroda. Prevažujúca mestská sivá nám prináša menej uspokojenia ako pestré zelené, žlté a červené odtiene. Farby ovplyvňujú náladu a mesto ju ovplyvňuje k horšiemu.

Štruktúra tvarov – v meste vidíte hladké povrchy, veľké plochy, hranaté tvary, ostré hrany. Tie vedú k tomu, že ich naša pozornosť sleduje a neoddýchne si. A to nehovorím o nekonečnom mory nápisov, ktoré sa často aj pohybujú a nútia našu pozornosť zaostriť. Príroda je pestrá inak ako reklamný smog a holé sivé plochy domov. Príroda s miliónmi drobných tvarov listov, mihotavým svetlom prenikajúceho slnka a fraktálnymi tvarmi na nás pôsobí upokojujúco. O fraktálnych tvaroch si povieme v pokračovaní článku. Zatiaľ len obrázok listu paprade, ktorá je typická svojim fraktálne rozvetvujúcim sa tvarom.

fractal patterns

Photo by eddie howell on Unsplash

Zvuky – zvuky mesta sú hlučné a výstražné. Hladina hluku v mestách je často až taká vysoká, že nepočujeme človeka, s ktorým sa rozprávame. Syčanie piestov, trúbenie áut, škrípanie bŕzd, hučanie motorov, húkanie sanitky – sú všetko zvuky, ktoré mozog vyhodnocuje ako ohrozenie a preto sme aj zo zvukov mesta v strese. V každom nákupnom centre, v každom obchode aj reštaurácii hrá hudba, ktorá spôsobuje, že sa namáhame pri načúvaní druhým a sami musíme hovoriť hlasnejšie. Niet tichého miesta v meste. Neustály zvukový ruch unavuje.

Pachy a prach mesta vdychujeme každý deň. 90% obyvateľov miest žije v prostredí, ktoré je podľa WHO zdraviu ohrozujúce. Vdychovať milióny drobných čiastočiek prachu vedie k astme, pľúcnym ochoreniam, infarktom, rakovine. Ročne zomiera okolo 7 miliónov ľudí na ochorenia spôsobené znečisteným vzduchom v mestách.

Je toho viac – ale skrátka, mesto naozaj nie je prostredie zdraviu prospešné. Práve naopak. Môžete sa zdravo stravovať, cvičiť, ale keď žijete v meste, aj tak si škodíte.

Mestská generácia

Aj mestské deti boli ešte do poslednej generácie synonymom neutíchajúceho pohybu a spoločného bláznenia sa v prírode a na ulici. Dnes sú na tom podobne ako väčšina mestskej populácie.

Odporúčam na ďalšie čítanie  100% prírodná liečba - terapia lesom

Dostať zaracha, bol voľakedy trest. Dnes je trestom, ak rodič pošle deti von.

Deti sa nehýbu (mne sa nechce), boja sa byť v prírode (fuj kliešte, brr počasie). Na prvý pohľad statická príroda ich nepriťahuje, lebo nie je dostatočne gamifikovaná (to je nuda).

Výsledkom je indoorový životný štýl typický nedostatkom pohybu a pobytu v otvorenom priestore a prírode.

Ideme sa zblázniť

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb zaznamenáva prudký rast štatistík spojených so samovraždami, depresiami a inými mentálnymi ochoreniami. Podobné platí aj pre ostatné urbanizované a technicky vyspelé krajiny. Dôvodov duševných porúch a chorôb je viacero a nebudem ich tu rozoberať.

V tomto článku pomenujem dve príčiny duševných porúch, ktoré si myslím, že sú podhubím pre väčšinu ostatných príčin. A nejde iba o duševné poruchy, ale o to, že tieto príčiny nás celkom zásadne oberajú o naše šťastie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO trpí depresiou viac než 300 miliónov ľudí. Za posledných deväť rokov narástol počet mladistvých s novo zistenou psychickou poruchou až o 72,1 percenta.

Urbanizácia umožňuje technický pokrok – mnoho špecialistov spoločne vytvorí viac ako izolovaní jedinci. Technický pokrok vytvára ďalšie pracovné miesta a tak podnecuje k prisťahovaniu nových ľudí z vidieka a spôsobuje ďalší rast mesta. Jednou z príčin neprirodzeného životného štýlu je urbanizácia.

Život v preľudnenom meste vedie k dvom javom:

  1. Život v meste vedie k odlúčeniu od prírody – netrávime čas vonku pod holým nebom, v lese, pri rieke, jazere alebo na lúke.
  2. Život v meste vedie k osamelosti, lebo vo veľkej skupine je viac anonymity a aj vďaka nezávislosti a sebestačnosti nie je toľko dôvodov a príležitostí byť s pôvodnou rodinou, či širšou komunitou.

Technický pokrok posilnený mestom, a dnes už aj globalizáciou, mimoriadne zvyšuje trhový tlak na rýchlosť aj inovácie a to vedie k iným dvom javom, ktoré majú negatívny vplyv na psychické zdravie.

Trhovo-konzumná kultúra posilňuje túžby aj výkon:

  1. Tlak na výkony sú spôsobované trhovým tlakom na organizácie. Tie sú však podnecované konzumnými túžbami konzumentov. Väčšinu túžob však vyvoláva marketing. Je to zacyklené. To vedie k ďalšiemu zacykleniu – chceme viac a tak pracujeme viac, aby sme si mohli dovoliť to, po čom túžime, nestačí nám to a tak ďalej pracujeme… Konzumné túžby a ich uspokojovanie spojené s podvolením sa pracovnému tlaku spôsobujú ďalší stres, prežívanie nezmyselnosti a straty kontroly nad svojím životom.
  2. Celý tento cyklus pracovného vypätia a konzumného tlaku zrýchlili digitálne technológie. Neustále spojenie s pracoviskom a neustále bombardovanie marketingovými posolstvami znásobilo už aj tak vysoké obrátky pracovno-konzumného štýlu života. Okrem toho – osobne sa tváriace, interaktívne a k internetu pripojené digitálne technológie vedú k nadmernému užívaniu a zneužívaniu samotných digitálnych technológií.

V preľudnených mestských prostrediach má cez 80% obyvateľstva smartfóny aj pripojenie k internetu.

Život v meste je veľkým krokom od prírody. Prechod do virtuálnej reality je skokom do odcudzenia.

Životom v mestách a najmä digitálnymi médiami sa odosobňujeme od seba a od všetkého prinášajúceho reálne zmyslové vnemy. Odpútavame sa od prírody a izolujeme sa od spoločenstva živých tvorov, s ktorými sme strávili celú evolúciu. Sme celou našou bytosťou nastavení na interakciu s nimi. A ak sme o toto rôznymi spôsobmi ukrátení – niet divu, že nám to spôsobuje psychické aj fyzické problémy.

Virtualizácia sveta

V prírode, na rozdiel od mesta, býva oveľa väčší výhľad na okolie, ktorým sa môžeme kochať. V meste obvykle vidíme po prvý dom. Výhľad si však ešte viac skracujeme dobrovoľne – a to až na niekoľko centimetrov. Dávame si pred tvár smartfóny, tablety, počítače a televízory, vďaka ktorým si myslíme, že vidíme do celého sveta.

Ponorení do virtuálneho vesmíru však prestávame vnímať svoje okolie, blížnych a aj sami seba.

Štatistiky zo 40 rôznych krajín ukazujú, že dospelí užívatelia trávia od 3-10 hodín denne online! Celosvetový priemer je 6 hodín denne, čo je asi tretina celého dňa, keď odrátame čas, ktorý spíme.

48% tínedžerov, ktorí trávia viac ako 5 hodín denne pred obrazovkou, hlási samovražedné sklony. Tí, čo trávia menej ako hodinu denne majú podobné sklony len v 28%.

Viac o rizikách pre mladých nájdete v tomto článku alebo na stránke Digitálna pasca.

Používanie smartfónov pred spaním blokuje tvorbu melatonínu, ktorá je potrebná k dobrému spánku. Spolu s ostatnými stresormi máme problémy so spaním a výsledkom je epidémia nespavosti, lebo spíme kratšie a horšie ako by sme mali.

Zlý spánok spôsobuje, že sme ľahšie vystresovaní aj depresívni. Spánok kratší ako 6 hodín zvyšuje riziko infarktu až o 50%.

Toto sú len niektoré dôsledky života v meste, pracovného nasadenia, konzumného spôsobu života a presunu veľkej časti bdelého času do virtuálneho sveta.

Príroda lieči

Príroda má na nás viacero zaujímavých účinkov. Pôsobí rôznorodými vplyvmi a lieči nás na viacerých úrovniach.

Niet divu – sme tvormi prírody a tak sme na prírodu zvyknutí. Nielen to – v podstate by sa dalo povedať, že príroda je pre nás norma. A nielen to:

Všetky naše zmysly, telesné nastavenia aj naša psychika sú jemne naladené prírodou pre život v prírode.

A preto na nás tak dobre pôsobí, keď sa do nej ako jej stratení synovia a dcéry vraciame. Aj po niekoľkých hodinách pobytu v lese cítime zmeny na našom tele aj prežívaní.

O konkrétnych účinkoch prírody a o tom, čím na nás tak liečivo pôsobí, si povieme v pokračovaní článku.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.