Autonómia

Autonómia (sloboda, nezávislosť) – je schopnosť myslieť, rozhodovať a žiť nezávisle. Prejavuje sa v práci, kde môžeme rozhodovať o tom, čo, kedy a ako budeme robiť. Prejavuje sa vo vzťahoch, v ktorých máme slobodu prejavovať sa, byť sami sebou. Autonómia sa prejavuje, keď vieme odolávať tlaku ostatných, zvládať manipuláciu a rozhodovať sa podľa svojich presvedčení a potrieb.

Byť autonómny vyžaduje odvahu, rešpektovať svoje potreby, držať sa svojich presvedčení, a ustáť očakávania a tlaky, ktoré idú proti našim presvedčeniam. To vyzerá ako nepríjemná časť autonómie, ale je jej nevyhnutným sprievodcom. Keď sa však správame autonómne, tak žijeme život, v ktorom svoje potreby a presvedčenia uplatňujeme a následkom toho ho potom prežívame s pocitom, že žijeme slobodne.

Byť autonómny neznamená nestarať sa o druhých, ignorovať ich potreby a očakávania. Znamená to ozvať sa, vyjednávať a rozhodovať sa s tým, že tlaky zvonka do úvahy berieme, ale nepodliehame im, ak idú proti našim potrebám a presvedčeniam.

Osobný rast

Osobne rastieme, keď robíme činnosti, ktoré sú tak náročné, že sa pri nich učíme. Keď sa  stretávame s ľuďmi, ktorí sú v mnohom lepší ako my a učíme sa od nich. Vtedy sa rozvíjame ako ľudia aj ako odborníci. Rozvíjame sa v zručnostiach aj vedomostiach, utvárame svoje osobnostné črty, meníme svoje postoje a budujeme svoje hodnoty.

Osobný rast je spojený s námahou, zvedavosťou aj vytrvalosťou. Vyžaduje ochotou riskovať a ísť do nových vecí. Osobný rast je spojený s uvedomením vlastných nedostatkov. Prijímať nezdary aj načúvať kritike. Aj tieto nepríjemné aspekty sú nevyhnutnou súčasťou toho, že sa zlepšujeme, rastieme a učíme sa.

Nakoniec sme odolnejší, múdrejší a spokojnejší s tým ako žijeme a akí sme. Sme šťastní, že zažívame sami seba ako bytosť, ktorá sa rozvíja.

Zvládanie okolia (kompetentnosť)

Či prežívame svoj život ako šťastný alebo nešťastný závisí aj od toho, či sa cítime byť vláčení okolnosťami alebo či vnímame, že svoj život máme vo vlastných rukách.

Keď zvládame pracovné úlohy, vieme vychádzať s kolegami a klientmi, dokážeme si v občianskom živote vybaviť úradné aj finančné záležitosti, zvládame nároky intímnych vzťahov, vzťahov s deťmi aj rodičmi – vtedy si uvedomujeme, že sme schopní si poradiť (že sme kompetentní).

Na zvládanie nárokov medziľudských interakcií sú napríklad dôležité komunikačné zručnosti.  Schopnosť zvládať svoje myšlienky (napr. omieľanie) aj emócie prispievajú pocitu, že máme nad svojím životom kontrolu.

Keď osobné, pracovné aj spoločenské nároky života zvládame, tak bývame šťastnejší.

Dobré vzťahy

Najsilnejším prediktotom (predpovedačom) šťastia sú dobré vzťahy. Keď máme osobné aj pracovné vzťahy, v ktorých sme rešpektovaní, milovaní, vážení a porozumení – tak zažívame spokojnosť. Keď sme vo vzťahoch, kde milujeme, obdivujeme, vážime si druhých, prežívame s nimi súcit aj porozumenie – tak naša spokojnosť  rastie. A keď je to obojstranné, tak je to ideálne.

Udržiavať dobré vzťahy však vyžaduje starať sa o ne – venovať im čas aj svoju plnú pozornosť. Znamená to zvládať osobné aj intímne interakcie, konflikty aj radostné chvíle. Mať spoločné zážitky, pomáhať druhým a dať si pomôcť. Čeliť otvorenosti a byť otvorený k druhým.

Námaha sa vracia v dlhodobých a dobrých vzťahoch, ktoré nás najviac zo všetkých zdrojov šťastia napĺňajú spokojnosťou.

Zmysluplnosť

Máme potrebu vnímať, že veci sú zrozumiteľné, dobré, prínosné a predvídateľné. Ak sa to tak nedeje, prepadáme zúfalstvu a depresiám. Potrebujeme byť súčasťou vzťahov, ktoré zažívame ako dobré, užitočné aj rozvíjajúce sa. Potrebujeme robiť činnosti, ktoré tvoria niečo hodnotné, prinášajú prospech nám aj druhým. Potrebujeme tvoriť veci, ktoré nás presahujú k druhým ľuďom, alebo nás presahujú v čase. Zostanú po nás aj keď tu už nebudeme.

Zmysluplnosť sa však často nezjavuje sama od seba. Práve naopak. Tragické náhody, choroby či strata niekoho blízkeho prinášajú skôr uvedomenie nezmyselnosti, utrpenia a konečnosti. V takýchto situáciách potrebujeme zmysluplnosť nájsť, aby sme ťažké chvíle vedeli zvládať a prijať.

Každodenné nevyhnutné veci ako napríklad cestovanie do práce, nakúpiť či navariť, môžu rýchlo stratiť svoje čaro a vzrušenie, a po čase im zmysel musíme aktívne dodávať, inak klesáme na duchu a frfleme.

Keď vieme dávať zmysel našej práci, vzťahom aj udalostiam, tak ich prežívame ako užitočnejšie a usporiadanejšie – a prinášajú ďalšiu injekciu šťastia.

Seba-prijímanie

Prijímať samého seba znamená, že máme o sebe pozitívnu mienku, máme sa radi, vnímame seba ako hodnotnú bytosť. Akceptujeme svoje slabosti a nedokonalosti ako prirodzenú súčasť dobrého seba. Seba-prijímanie je spojené so seba-poznaním a láskavou seba-akceptáciou.

Sebaprijímanie nie je oddanie sa letargickému pocitu – že som, aký som. Naopak, sebaprijímanie motivuje k ďalšiemu rastu. Že nejakí sme, je výsledkom minulých vecí. Akí budeme o pár rokov, ovplyvňujeme každý deň v prítomnosti.

Nedostatok sebaprijímania býva spojený s nízkym seba-vedomím. Nie je to však nezmeniteľný stav. Tí, čo sa so svojím sebapríjímaním trápia, takýto negatívny postoj k sebe získali v priebehu detstva a dospievania. Nenarodili sa s ním. A aj keď cesta k pozitívnejšiemu seba-prijímaniu býva bolestivá a namáhavá, je určite možná. A prináša ozajstné uspokojenie a prežívanie šťastia.

Sebaprijímanie je naučiteľné a prináša do života človeka uvoľnenie, ktoré je spojené so zvýšeným šťastím.

Na záver

Týchto 6 parametrov prináša inú kvalitu ako je aktuálne prežívané šťastie v prítomnosti – je to celostné uvedomenie. Nielen krátky pozitívny zážitok. Dlhodobá spokojnosť obsahuje často mnoho jednotlivých aktuálnych zážitkov šťastia, ale aj bez nich by dokázali tieto jednotlivé oblasti priniesť hlboké uspokojenie z dobre prežitého obdobia života.

Dlhodobá spokojnosť je spojenie racionálneho s emocionálnym. Tento druh šťastia je postavený na racionálnom a uvedomelom vyhodnocovaní posledného obdobia v živote. To uvedomenie je následne sprevádzané pozitívnymi emóciami.

Dlhodobá spokojnosť spája minulosť s prítomnosťou – ako sme žili v poslednom období, taký to má dopad na súčasnosť. Nielen to – potom si silnejšie uvedomujeme, že to, čo robíme v súčasnosti, ovplyvňuje aká bude naša budúcnosť.

Šťastie plodí ďalšiu motiváciu pokračovať v tom, čo nás robí šťastnými – aj keď to býva niekedy namáhavé, vyžaduje to sebaovládanie, vytrvalosť aj odvahu.

Avšak robenie činností a rozvíjanie sa v týchto šiestich oblastiach prináša dlhodobé šťastie a je to tá najuspokojujúcejšia práca akú môžete robiť.