Dva rozmery šťastia – dlhodobá spokojnosť

(menej ako 11 minút čítania, 1353 slov)

V predchádzajúcom článku sme si ujasnili jeden z rozmerov šťastia – aktuálne prežívané šťastie.

Je to šťastie prežívané v prítomnosti. Býva sprevádzané pozitívnymi emóciami, či už vzrušujúcimi alebo upokojujúcimi. Je dobré, ak takéto stavy zažívame počas dňa viackrát, pretože práve ich frekvencia (intenzita až tak nie) má dopad na našu úroveň prežívaného šťastia.

Zažívať však šťastie iba v prítomnosti nestačí.
Aby sme svoj život vyhodnocovali ako šťastný je dôležité robiť veci, ktoré prinášajú dlhodobú spokojnosť.

Photo by Helena Lopes on Unsplash-small

Photo by Helena Lopes on Unsplash

Predstavte si rôznorodých ľudí.

Peter pred rokmi odišiel z pracoviska, kde ho nadriadený stále kontroloval. Teraz podniká, veľa pracuje, ledva síce prežije, ale sloboda a zodpovednosť, ktorú zažíva, ho napĺňajú.

Marína má ťažkú prácu tiež. Je v nej celý deň aj celú noc. Prestávky má iba sem-tam a ani si ich nevie naplánovať. Pracuje aj cez víkendy. Je totiž doma s malým dieťaťom. Starostlivosť o dieťa je ale pre ňu emocionálne pestrá a každý deň vidí pokroky. Napriek únave sa zo svojej roly matky teší.

Martin pomáha ako sociálny pracovník bezdomovcom prežiť na ulici, nájsť si prácu, začleniť sa do života. Vidí hlboký zmysel v tom ako zachraňuje každý deň dôstojnosť mužom aj ženám.

Magda študuje v zahraničí postgraduálne na univerzite. Učenie, výskumy v labáku, písanie prác a učenie študentov jej zaberajú všetok čas. Pri tom sa veľa naučí, rýchlo odborne rastie a to ju uspokojuje.

Každý z nás zažívame obdobia, kedy sme vyťažení, robíme fyzicky, emočne aj intelektuálne namáhavé veci – napriek tomu môžeme byť šťastní. Dokonca je to tak, že práve vďaka tomu, že robíme náročné veci, bývame šťastní.

Mnohí ľudia si šťastie spájajú iba so situáciami kedy je nám ľahko, keď je všetko jednoduché. Sú však oblasti, ktoré až v dlhodobom horizonte prinášajú prežívanie životnej spokojnosti. V psychológii sa takto dlhodobejšie vznikajúce šťastie nazýva aj well-being alebo subjective well-being.

Subjective well-being

Subjective well-being (šťastie) je sýtené oblasťami, ktoré som už stručne načrtol na príbehoch ľudí vyššie.

Carol D. Ryff definuje well-being nasledovne – je to pozitívne psychologické prežívanie spojené s napĺňaním niekoľkých nezávislých a dôležitých oblastí – autonómia, osobný rast, zvládanie okolia, pozitívne vzťahy, zmysluplnosť života a seba-prijímanie (Ryff 1989; also, Ryff & Keyes, 1995).

Týchto 6 oblastí obvykle vyžaduje čas aj energiu, vytrvalosť a námahu. Prinášajú úspechy aj zlyhania, sú pretkané pozitívnymi aj negatívnymi skúsenosťami. Avšak z dlhodobého pohľadu prinášajú prežívanie spokojnosti so životom.

Pozrime sa na tieto oblasti, aby ste si vedeli predstaviť ako prispievajú k životnej spokojnosti.

Autonómia

Photo by Lucas Favre on Unsplash-smallorez

Photo by Lucas Favre on Unsplash

Autonómia (sloboda, nezávislosť) – je schopnosť myslieť, rozhodovať a žiť nezávisle. Prejavuje sa v práci, kde môžeme rozhodovať o tom, čo, kedy a ako budeme robiť. Prejavuje sa vo vzťahoch, v ktorých máme slobodu prejavovať sa, byť sami sebou. Autonómia sa prejavuje, keď vieme odolávať tlaku ostatných, zvládať manipuláciu a rozhodovať sa podľa svojich presvedčení a potrieb.

Byť autonómny vyžaduje odvahu, rešpektovať svoje potreby, držať sa svojich presvedčení, a ustáť očakávania a tlaky, ktoré idú proti našim presvedčeniam. To vyzerá ako nepríjemná časť autonómie, ale je jej nevyhnutným sprievodcom. Keď sa však správame autonómne, tak žijeme život, v ktorom svoje potreby a presvedčenia uplatňujeme a následkom toho ho potom prežívame s pocitom, že žijeme slobodne.

Byť autonómny neznamená nestarať sa o druhých, ignorovať ich potreby a očakávania. Znamená to ozvať sa, vyjednávať a rozhodovať sa s tým, že tlaky zvonka do úvahy berieme, ale nepodliehame im, ak idú proti našim potrebám a presvedčeniam.

Osobný rast

Photo by Mantas Hesthaven on Unsplash-small

Photo by Mantas Hesthaven on Unsplash

Osobne rastieme, keď robíme činnosti, ktoré sú tak náročné, že sa pri nich učíme. Keď sa  stretávame s ľuďmi, ktorí sú v mnohom lepší ako my a učíme sa od nich. Vtedy sa rozvíjame ako ľudia aj ako odborníci. Rozvíjame sa v zručnostiach aj vedomostiach, utvárame svoje osobnostné črty, meníme svoje postoje a budujeme svoje hodnoty.

Osobný rast je spojený s námahou, zvedavosťou aj vytrvalosťou. Vyžaduje ochotou riskovať a ísť do nových vecí. Osobný rast je spojený s uvedomením vlastných nedostatkov. Prijímať nezdary aj načúvať kritike. Aj tieto nepríjemné aspekty sú nevyhnutnou súčasťou toho, že sa zlepšujeme, rastieme a učíme sa.

Zaujímavé čítanie  Odpustenie - dar vinníkovi i odpúšťajúcemu

Nakoniec sme odolnejší, múdrejší a spokojnejší s tým ako žijeme a akí sme. Sme šťastní, že zažívame sami seba ako bytosť, ktorá sa rozvíja.

Zvládanie okolia (kompetentnosť)

Photo by journey yang on Unsplash

Photo by journey yang on Unsplash

Či prežívame svoj život ako šťastný alebo nešťastný závisí aj od toho, či sa cítime byť vláčení okolnosťami alebo či vnímame, že svoj život máme vo vlastných rukách.

Keď zvládame pracovné úlohy, vieme vychádzať s kolegami a klientmi, dokážeme si v občianskom živote vybaviť úradné aj finančné záležitosti, zvládame nároky intímnych vzťahov, vzťahov s deťmi aj rodičmi – vtedy si uvedomujeme, že sme schopní si poradiť (že sme kompetentní).

Na zvládanie nárokov medziľudských interakcií sú napríklad dôležité komunikačné zručnosti.  Schopnosť zvládať svoje myšlienky (napr. omieľanie) aj emócie prispievajú pocitu, že máme nad svojím životom kontrolu.

Keď osobné, pracovné aj spoločenské nároky života zvládame, tak bývame šťastnejší.

Dobré vzťahy

Photo by Crystal Shaw on Unsplash

Photo by Crystal Shaw on Unsplash

Najsilnejším prediktotom (predpovedačom) šťastia sú dobré vzťahy. Keď máme osobné aj pracovné vzťahy, v ktorých sme rešpektovaní, milovaní, vážení a porozumení – tak zažívame spokojnosť. Keď sme vo vzťahoch, kde milujeme, obdivujeme, vážime si druhých, prežívame s nimi súcit aj porozumenie – tak naša spokojnosť  rastie. A keď je to obojstranné, tak je to ideálne.

Udržiavať dobré vzťahy však vyžaduje starať sa o ne – venovať im čas aj svoju plnú pozornosť. Znamená to zvládať osobné aj intímne interakcie, konflikty aj radostné chvíle. Mať spoločné zážitky, pomáhať druhým a dať si pomôcť. Čeliť otvorenosti a byť otvorený k druhým.

Námaha sa vracia v dlhodobých a dobrých vzťahoch, ktoré nás najviac zo všetkých zdrojov šťastia napĺňajú spokojnosťou.

Zmysluplnosť

Photo by mari lezhava on Unsplash

Photo by Mari Lezhava on Unsplash

Máme potrebu vnímať, že veci sú zrozumiteľné, dobré, prínosné a predvídateľné. Ak sa to tak nedeje, prepadáme zúfalstvu a depresiám. Potrebujeme byť súčasťou vzťahov, ktoré zažívame ako dobré, užitočné aj rozvíjajúce sa. Potrebujeme robiť činnosti, ktoré tvoria niečo hodnotné, prinášajú prospech nám aj druhým. Potrebujeme tvoriť veci, ktoré nás presahujú k druhým ľuďom, alebo nás presahujú v čase. Zostanú po nás aj keď tu už nebudeme.

Zmysluplnosť sa však často nezjavuje sama od seba. Práve naopak. Tragické náhody, choroby či strata niekoho blízkeho prinášajú skôr uvedomenie nezmyselnosti, utrpenia a konečnosti. V takýchto situáciách potrebujeme zmysluplnosť nájsť, aby sme ťažké chvíle vedeli zvládať a prijať.

Každodenné nevyhnutné veci ako napríklad cestovanie do práce, nakúpiť či navariť, môžu rýchlo stratiť svoje čaro a vzrušenie, a po čase im zmysel musíme aktívne dodávať, inak klesáme na duchu a frfleme.

Keď vieme dávať zmysel našej práci, vzťahom aj udalostiam, tak ich prežívame ako užitočnejšie a usporiadanejšie – a prinášajú ďalšiu injekciu šťastia.

Seba-prijímanie

Photo by Demetrius Washington on Unsplash-small

Photo by Demetrius Washington on Unsplash

Prijímať samého seba znamená, že máme o sebe pozitívnu mienku, máme sa radi, vnímame seba ako hodnotnú bytosť. Akceptujeme svoje slabosti a nedokonalosti ako prirodzenú súčasť dobrého seba. Seba-prijímanie je spojené so seba-poznaním a láskavou seba-akceptáciou.

Sebaprijímanie nie je oddanie sa letargickému pocitu – že som, aký som. Naopak, sebaprijímanie motivuje k ďalšiemu rastu. Že nejakí sme, je výsledkom minulých vecí. Akí budeme o pár rokov, ovplyvňujeme každý deň v prítomnosti.

Nedostatok sebaprijímania býva spojený s nízkym seba-vedomím. Nie je to však nezmeniteľný stav. Tí, čo sa so svojím sebapríjímaním trápia, takýto negatívny postoj k sebe získali v priebehu detstva a dospievania. Nenarodili sa s ním. A aj keď cesta k pozitívnejšiemu seba-prijímaniu býva bolestivá a namáhavá, je určite možná. A prináša ozajstné uspokojenie a prežívanie šťastia.

Sebaprijímanie je naučiteľné a prináša do života človeka uvoľnenie, ktoré je spojené so zvýšeným šťastím.

Na záver

Týchto 6 parametrov prináša inú kvalitu ako je aktuálne prežívané šťastie v prítomnosti – je to celostné uvedomenie. Nielen krátky pozitívny zážitok.

Prináša spojenie racionálneho s emocionálnym. Tento druh šťastia je postavený na racionálnom a uvedomelom vyhodnocovaní posledného obdobia v živote. To uvedomenie je následne sprevádzané pozitívnymi emóciami.

Spája aj minulosť s prítomnosťou – ako sme žili v poslednom období, taký to má dopad na súčasnosť. Nielen to – potom si silnejšie uvedomujeme, že to, čo robíme v súčasnosti, ovplyvňuje aká bude naša budúcnosť.

Šťastie plodí ďalšiu motiváciu pokračovať v tom, čo nás robí šťastnými – aj keď to býva niekedy namáhavé, vyžaduje to sebaovládanie, vytrvalosť aj odvahu.

Je to však najuspokojujúcejšia práca akú môžete robiť.

1595total visits,29visits today

You may also like...

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.