Utópia pre realistov

Rutger Bregman sa preslávil knihou Ľudskosť. O nej som písal článok pred viac ako rokom. Utópia pre realistov vyšla v 2021 v slovenčine a páči sa mi ešte o niečo viac. Navrhuje ekonomicko-politické riešenia, ktoré by globálne mohli zdvihnúť mieru prežívaného šťastia, spokojnosti a zmysluplnosti. A znova búra mýty spôsobom akým to mám rád.

Rutger Bregman je holandský historik, spisovateľ a novinár. Zaujíma sa o témy, ktoré zaujímajú aj mňa. Prináša spoločenský pohľad na témy šťastia, na ktoré sa ja pozerám viac z pohľadu jednotlivca a psychológie. A nielen to – ja som politickým zmýšľaním skôr liberál a Bregman prináša v tejto knihe aj ľavicové argumenty, teda nástroje, ktoré by mohol použiť štát na to, aby zvýšil mieru šťastia obyvateľov krajiny.

Hodnotenie knihy Utópia pre realistov

★★★★★

Každý si môže za svoje šťastie sám

Toto je jeden z najčastejších výrokov týkajúcich sa šťastia. A je to nepravdivé, nebezpečné a zraňujúce tvrdenie. Prečo? Lebo od narodenia až do konca života, žijeme v spoločnosti iných ľudí a žijeme v spoločenských okolnostiach, ktoré výrazne ovplyvňujú aj našu prítomnosť a budúcnosť. A naše šťastie a spokojnosť v živote.

Nikto snáď nepopiera, že rodina a vzťahy v nej zásadne ovplyvňujú, akí sme, aké máme traumy, ako máme rozvinuté schopnosti, či dokonca sebavedomie.

Či sa narodíme v meste alebo v izolovanej dedine, v Holandsku alebo na Haiti, v chudobnej osade alebo do bohatej rodiny – je naozaj zásadný rozdiel. Táto štartovacia čiara, do ako bohatej rodiny a krajiny sme sa narodili – ovplyvňuje naše osobné šťastie oveľa viac ako by sme si chceli pripustiť.

Tvrdiť, že za svoje šťastie sme si zodpovední iba my sami a nikto iný, môžu iba arogantní predajcovia šťastia a úspechu, ktorí vás chcú namotivovať, aby ste si kúpili ich jedinečný transformačný seminár, ktorý vás spraví od pondelka šťastnejšími. Stačí sa iba rozhodnúť a zmeniť myslenie. Psychošmejdi potrebujú, aby ste verili, že všetko dokážete zmeniť vlastnými silami a musíte sa spoľahnúť iba sami na seba. Ironické je, že je to práve na víkendovke, kde sa spoliehate na gurua úspechu, že práve vám odkryje tajomstvá šťastia. Ale keď zlyháte, je to len vaša chyby a zodpovednosť. Preto je tvrdenie v poslednom nadpise nebezpečné, nepravdivé a zraňujúce.

Ako toto súvisí s knihou Utópia pre realistov?

Rutger Bregman sa vo svojej knihe pozrel na niekoľko prekvapujúcich faktorov, ktoré sa dajú urobiť politickými rozhodnutiami. Všetky tri faktory – nepodmienený základný príjem, 15-hodinový pracovný čas a otvorené hranice – podrobnejšie rozberá vo svojej knihe.

Ja sa však budem iba trocha venovať prvej téme – dostatok peňazí pre každého. Od štátu. Zo spoločných peňazí.

Začnem však jednou vetou z knihy, ktorá definuje problém dnešnej modernej doby: „Produktivita je na rekordných úrovniach, inovácia nikdy nebola rýchlejšia, no zároveň nám klesá priemerný príjem a máme menej pracovných miest.

rutger bregman utópia pre realistov — ^{ilustrácia Midjourney}

Z toho vyplýva – inak povedané – ľudia tvrdo a častokrát viac pracujú. Chce sa od nich, aby za menej času urobili viac (produktivita). A inovácie prinášajú množstvo zmien na pracovisku. Oboje prináša stres. A miesto bohatnutia jednotlivcov celkový priemerný príjem klesá, alebo nestúpa adekvátne produktivite. A nie je dostatok pracovných miest. To prináša ďalší stres zo straty zamestnania a následný problém nové zamestnanie získať.

Spravodlivejšie rozdelenie bohatstva

Ako ďalej hovorí Rutger Bregman – čím je spoločnosť bohatšia, tým menej je pracovný trh efektívny v rozdeľovaní bohatstva. Už to vidíme v dátach za posledných sto rokov. Ľudia sú celkovo bohatší a v priemere majú viac majetku aj príjmov v porovnaní s minulosťou. Ale zároveň rastie nerovnosť v prerozdeľovaní bohatstva. Ak si chceme všetci užívať výdobytky techniky, tak musí nastať masívne a spravodlivejšie rozdeľovania bohatstva.

v inej zaujímavej knihe Kapitál v 21. storočí profesor Piketty tvrdí, že jediným riešením je celosvetová progresívna daň z bohatstva. Spolu s Bregmanom môžu znieť ako anarchisti, či komunisti. Ale vychádzajú z dát, nie z ideológie.

Ukazuje sa, že kapitalizmus bude treba zachrániť pred samotnými kapitalistami – niektoré korporácie sú už mocnejšie ako množstvo štátov, moc a bohatstvo sa kumuluje v malom percente populácie, hon za ziskom neberie ohľad ani na pracovníkov, ani na životné prostredie…

Nerovnosť ako faktor znižujúci šťastie

Nerovnosť nie je len ekonomický problém. Je aj psychologický a má vplyv na duševné zdravie. Vnímanie nerovnosti znižuje mieru prežívaného šťastia. To hovoria všetky výskumy šťastia. Veď urobme si typický myšlienkový experiment.

Ak by ste si mali vybrať z dvoch možností:

a) Chceli by ste mať príjem 100.000 € ročne, ale bývať medzi susedmi, ktorí majú príjem 150.000 €
alebo
b) mať príjem 60.000 ročne, ale boli by ste obklopení ľuďmi s príjmom 50.000 € za rok.

Čo by ste si vybrali?

Väčšina ľudí si vyberá vyšší príjem aj s rizikom, že by mali o tretinu bohatších susedov. Nevyberajú si výrazne nižší príjem s približne rovnako bohatými/chudobnými susedmi. Avšak štúdie z reálnych mestských štvrtí ukazujú, že šťastnejší sú tí, čo bývajú medzi podobne bohatými ľuďmi ako sú oni sami. Výška nášho príjmu má vplyv na naše šťastie, ale vnímanie rovnosti v komunite má ešte väčší vplyv.

Aj keby ste mali naozaj dobrý príjem a pozvali by vás na dovolenku fakt bohatí ľudia, tak to nerobte. Budete sa často cítiť zle, keď si nebudete môcť dovoliť to, čo oni, keď nebudete tak rozhadzovať ako oni, keď budete vidieť, čo všetko môžu a vy nie, čo všetko majú a vy nie.

Najbohatších 1% ľudí vlastní skoro polovicu celosvetového bohatstva. Chudobná polovica ľudstva vlastní iba 0.75%. Inak povedané 81 miliardárov vlastní viac ako celá jedna polovica ľudstva.

A nielen to – napriek ich obrovským prjmom – sa im zdaňujú iba 4 centy z každého dolára. Nie preto, že by na nih neplatili rovnaké daňové zákony. Ale preto, že majú dostatok prostriedkov aby si platili tvorivých účtovníkov a právnikov na prevádzanie majetku do daňových rajov.

Keď si toto čítate, cítite sa lepšie? Asi nie. A chcete? Tak by ste možno mohli podporovať nasledujúcu myšlienku. A nielen preto, že by ste chceli bez práce, mať lepšie koláče/doláče. (trochu kríva slovenčina, ale chápete).

Nepodmienený základný príjem

Možno si poviete, že som sa zbláznil. Že sa Rutger Bregman zbláznil. Rozdávať peniaze zadarmo. Aby každému raz mesačne pristálo niekoľko stoviek od štátu.

Ale popri tom aj tak horlivo študujete videá a podcasty ako si zabezpečiť pasívny príjem. Teda nejaký spôsob ako mať stabilný bočný príjem bez ďalšej práce navyše. Nuž tak toto je veľmi podobný princíp. Len sa týka všetkých. Každého jedného občana. Dokonca aj bezdomovcov. Aj dlhodobo (dobrovoľne aj nedobrovoľne) nepracujúcich. Invalidov. Aj majiteľov firiem. Každého. Nie je to príjem podmienený niečím. Ani ideológiou utopistov.

Rutger Bregman má dáta – napríklad, že najlepšia pomoc v rozvojových krajinách nie je dávať mikropôžičky, ale priamo rozdať peniaze, tým ktorí to potrebujú. Prekvapivo to neprepijú ani nepregamblujú, ale použijú na to, čo potrebujú. Výsledkom je napríklad to, že ich deti chodia viac do školy, keď rodičia dostávajú príjem. A potom majú lepšie vzdelanie a následne lepší príjem.

Príjem chudobných rodičov násobne znižuje pravdepodobnosť úmrtia ich detí. Vyberám ďalší citát z knihy Utópia pre realistov:

Vezmite si somálske dieťa. Má 20% pravdepodobnosť, že zomrie skôr, než dosiahne vek piatich rokov. Teraz to porovnajte: riziko úmrtia amerického vojaka v prvej línii počas občianskej vojny bolo 6,7%, v druhej svetovej vojne to bolo 1,8 % a vo vojne vo Vietname to bolo 0,5 %.

Už ste o niečo viac za bezpodmienečný základný príjem?

Existovalo viacero pokusov vyskúšať bezpodmienečný základný príjem – v 48 krajinách, na miliónoch ľudí, na viacerých svetadieloch, v chudobných aj bohatých krajinách. A fungovalo to! Kuknite mapu.

Budú prijímatelia nepodmieneného príjmu piť, leňošiť a prestanú pracovať?

Toto sú najčastejšie protiargumenty voči bezpodmienečnému základnému príjmu. Ale experimenty to nepotvrdzujú. Skôr naopak.

Veď sami viete – bohatší ľudia radi pracujú, menej pijú, viac sa starajú o svoje deti, viac cvičia, lepšie sa stravujú a tak ďalej. Prečo to nedopriať všetkým?

So stabilným, trvalým, pravidelným, nepodmieneným, hotovostným príjmom ľudia prežívajú menej stresu. Sú viac slobodnejší v rozhodovaní, kde budú pracovať a volia prácu, ktorá ich robí šťastnejšími.

Mladiství z chudobných rodín (nezávisle od etnika) páchajú viac zločinov, priestupkov, častejšie fajčia a užívajú drogy, sú zapojený do kriminality rôzneho typu. Keď ich rodičia majú vyššie príjmy tak, ich kriminalita prudko klesá.

Boj s chudobou, aj v našej krajine, aj vo všetkých krajinách sveta sa násobne vráti všetkým.

A nielen to – bohatší ľudia sú šťastnejší ako tí chudobní. Ľudia žijúci v krajinách, kde je menšia nerovnosť sú šťastnejší ako v krajinách, kde sa bohatstvo rozdeľuje veľmi nespravodlivo.