Vždy, keď na prednáškach o zdrojoch šťastia hovorím o uvedomovaní si prítomnosti, tak spomeniem najprv všímavosť a Jon Kabat-Zinna. Až potom spomeniem budhizmus, z ktorého meditácie všímavosti pôvodne pochádzajú. Mnohí nadšenci všímavosti a meditácie si neuvedomujú, že väčšina súčasných cvičení všímavosti a meditácie v Amerike a Európe nie je taká ako ich vytvorili pred tisícročiami budhistickí mnísi. Je upravená.
Všímavosť nie je, čo bývala
Jon Kabat-Zinn, po skúsenostiach s jogou a meditáciou, očistil budhistickú meditáciu od náboženských a mystických vecí. Ponechal v nich racionálne jadro zrozumiteľné ne-budhistickým laikom. Predpokladal, že by mnoho ľudí od cvičenia všímavosti odradilo, ak by s ňou boli spojené presvedčenia o reinkarnácii, či nevyhnutnosť prijať celú budhistickú náuku. Existujú budhistické meditácie všímavosti, jogínské Vipasány aj zenové meditácie, ktoré majú veľa spoločného, sú však prepojené s inými filozofiami a náboženstvami.
Pôvodné názvy všímavosti sú sati (páli, v sanskrte smrti, čo by mohlo zasa odradiť slovensky a česky hovoriacich :-). Všímavosť je jednou z podstatných kvalít mysle, ktorej budhizmus venuje veľkú pozornosť. Rozvíjanie kvality mysle má prispieť k osvieteniu a oslobodiť nás od utrpenia.
Nejde však iba o pojmy
Kabatovi-Zinnovi pri všímavosti išlo o extrahovanie kľúčových charakteristík nastavenia mysle, aby sa zachovala podstata všímavosti. A aby moderná všímavosť bola univerzálne použiteľná nezávislé od filozofických či náboženských presvedčení cvičiaceho.
Aj preto Jon Kabat Zinn vytvoril MBSR (Mindfulness Based Stress Reduction), program redukcie stresu založený na všímavosti, aby pomáhal pacientom lepšie zvládať stres, depresie, úzkosti, bolesť a psychosomatické ochorenia. Pretože všímavosť je dobre osvedčeným prístupom pre zvládanie utrpenia, ale pre šťastnejší život.
Zaujímavosťou je, že pojem mindfulness vytvoril ešte koncom 19-teho storočia Brit Thomas William Rhys Davids. Učil sa jazyku Páli, žijúc na Srí Lanke. Pri prekladaní pojmov, ktoré nemali ekvivalent v angličtine vytvoril mindfulness ako synonymum slova „vedomá pozornosť“. Presnejší význam pojmu sati je „pamäť prítomnej chvíle“ alebo“ byť pozorný“.
V čase, keď v Amerike bujnela fascinácia východnými náukami, tak praktizujúci meditátor Jon Kabat-Zinn hľadal spôsob ako o meditácii všímavosti hovoriť a písať. Objavil Davidsov pojem mindfulness a dal mu novú definíciu, ktorá neobsahovala budhistické náboženské kontexty.
Jon Kabat-Zinn ju definuje takto:
Mindfulness/všímavosť je stav vedomia, ktorý vzniká pri zámernom smerovaní pozornosti na prítomnú chvíľu bez jej hodnotenia.
Nielen to. Kabat-Zinnovi išlo okrem zrozumiteľnosti, svetskosti a prístupnosti pre každého aj o to, aby všímavosť bola skúmaná a aby jej liečivé efekty boli overené. Dnes je všímavosť naozaj celkom dosť rozšírená a stal sa z nej dokonca módny hit, čo jej nie vždy prospieva. Za posledné roky je v pozitívnej psychológii všímavosť najskúmanejšou oblasťou a vychádza o nej veľa vedeckých štúdií aj populárnych kníh.
Tento článok mal byť v podstate recenziou na jednu z nich.
Milujem skvelé názvy kníh
Wherewer You Go There You Are je skrátka skvelý názov knihy – Kdekoľvek si, tak tam buď. V českom preklade ho úplne prehliadli a knihu nazvali Uvědomujte si přítomnost, Meditace všímavosti v každodenním živote. Taký popisný názov.
Kniha pôvodne vyšla ešte v roku 1994 a dodnes sa jej predalo riadne cez milión kusov. Nenašiel som aktuálne číslo, ale ešte v roku 2005 (pred 13 rokmi), keď robili jej nové vydanie k 10. výročiu, tak sa ich predalo 750.000.
Knihu odporúčam čítať pomaly. Jednu až dve kapitoly denne. Každá kapitola má 2-4 strany. Sústredené čítanie je tiež forma všímavosti.
Kniha obsahuje niekoľko desiatok kapitol rozdelených do troch častí:
- Rozkvet prítomného okamihu
- Srdce cvičení
- V duchu všímavosti
V prvej časti sa dozviete čo je všímavosť a aké má rôzne aspekty – všímavosť a trpezlivosť, ako nechať veci plynúť, neodsudzovanie, či dôvera.
V druhej časti sa Jon Kabat-Zinn venuje aplikácii všímavosti – či už tomu, čo robiť s telom počas cvičenia, ako sedieť, ako chodiť či stáť pri cvičení. Venuje sa tomu koľko cvičiť a dokonca aj ako necvičiť :-).
V tretej, veľmi zaujímavej časti rozvíja ako sa všímavosť dá používať vo všedných aj nevšedných situáciách každodenného života – sediac pri ohni, za chôdze, počas konfliktu, pri zvládaní hnevu, alebo keď niekto zraňuje vaše ego a autoritu.
Kabat-Zinn rozpráva prirodzene a využíva svoje skúsenosti s vlastnou praxou aj skúsenosti tisícok ľudí, ktorých učil.
Majstri výcviku
Rozprávanie prepája príkladmi z bežného života a pri jednom z nich som sa schuti zasmial, lebo presne rovnakú situáciu zažívam doma. Keď moja manželka chystá kŕmenie mačkám do modrých plastových misiek, tak ráno aj večer ostávajú na kuchynskej linke misky aj vrecúška z mačacieho krmiva. Keď si ráno robím svoje raňajky, tak ťažko znášam (hygiena, zavadzajú mi, a tak), že sa mi pomedzi jablká a broskyne v umývadle pletú aj prázdne vrecúška so zvyškami mačacích pamlskov. A vtedy prichádza moment tréningu všímavosti – ako si uvedomujem, že mi to vadí, a ako ten pocit aj postupne prejde. A ja vrecúška vezmem a dám do koša. Opláchnem umývadlo a potom si umyjem aj svoje ovocie. Každý deň.
Samozrejme, že som aj manželke povedal, nech ich uprace, ale nielen všímavosť, ale aj upratovanie mačacích riadov sa asi učí dlhšie. 🙂
Manželka s mačkami sú mojimi majstrami výcviku všímavosti.
Knihu odporúčam spolu s ďalšou od Jon Kabat-Zinna (vyšla u nás tiež v preklade) – Život samá pohroma, Jak čelit stresu, nemoci a bolesti pomocí moudrosti těla a mysli.
Prajem vám obohacujúce čítanie.
