Výzvy sa menia, ale detské mozgy nie
Avšak oproti výzvam, na ktoré sú organizmy detí tisíce generácií nastavené, je zrazu „bezpečné prostredie detí“ len slabý odvar toho, čo by potrebovali. Organizmus, mozog a telo dieťaťa, nie sú iné ako pred sto, tisíc, či desaťtisíc rokmi. Mení sa prostredie a kultúra, ktoré vytvárajú podmienky rozvoja dieťaťa. Lenže veľkú časť prostredia a kultúry dieťaťa vytvárajú práve rodičia a potom v školskom veku aj škola.
Významnú časť toho, prečo sú deti úzkostnejšie, depresívnejšie a ustráchanejšie, spôsobuje to, že nie sú vystavované tak frekventovane výzvam v ich prirodzenom svete. Deti majú stále menej skúseností sami so sebou, s druhými a s reálnymi a hrovými situáciami.
Deti majú stále menej skúseností, v ktorých vidia ako sa zlepšujú pri zvládaní reálnych aj herných situácií.
Robenie báboviek v pieskovisku, modelovanie perníčkov s mamou, vysávanie bytu, nakupovanie desiaty, stovky hodín hier s inými deťmi, stavanie bunkrov vonku aj doma, vyrábanie nástrojov a herných pomôcok v prírode, desiatky skupinových loptových a naháňačkových hier – to je výcvik, ktorý sa nedá nahradiť osamoteným sledovaním pixelov na obrazovke.
Chránené prostredie oslabuje silné stránky detí
Na druhej strane, mnohé deti sú kvôli nedostatku reálnych výziev prehnane a neoprávnene sebavedomé. Rodičia ich ochraňujú pred možnými rizikami, zlyhaniami, chybami a prehrami. Lenže tým im zároveň nedoprajú reálne dobrodružstvá s ozajstnými výzvami končiacimi úspechom alebo ponaučením. A tak majú pokrivenú skúsenosť, že všetko zvládajú ľavou zadnou.
Oboje, úspech aj neúspech, poskytujú deťom spätnú väzbu ako na tom sú so svojimi schopnosťami a zároveň ich každá skúsenosť rozvíja a zoceľuje. A keď takúto spätnú väzbu nemajú, tak sa im nemajú ako vytvárať obrysy ich ozajstných schopností.
A nielen to – práve rôznorodé, pestré činnosti dokážu odhaliť silné stránky detí. A keď sa dieťa niečomu venuje dlhodobejšie, tak ich aj rozvíja.
Silné stránky detí sa prejavia a rozvíjajú len v pestrých činnostiach a dobrodružstvách v reálnom svete.
Virtuálny svet digitálnych médií má svoje plusy, ale pre telesný, mentálny a sociálny vývoj dieťaťa nemá pripravených toľko možností ako svet reálny.
Ako podporovať silné stránky detí?
Chceme byť najlepší možní rodičia a preto hľadáme pre deti najlepšie školy a najlepšie krúžky. Je však dôležité vedieť, či typ a atmosféru školy a krúžku vieme zladiť s potrebami našich detí. Preto často najlepšia škola/krúžok pre dieťa nie je tá najlepšia v okolí, ale tá, čo vyhovuje jeho schopnostiam.
Potreby našich detí sa prejavujú aj cez ich silné stránky. Ak deti majú na niečo predpoklady, často ich to priťahuje k činnostiam, v ktorých sa ich silné stránky prejavia. Takéto činnosti ich potom aj viac uspokojujú a prinášajú im radosť. Viac o tom bude v inom článku.
Prebudenie a rozvíjanie silných stránok detí
Všetky deti majú na niečo lepšie predpoklady a na niečo menej. Lepšie predpoklady, čiže silné stránky detí, v nich od malička driemu.
Musia byť teda činnosťami iniciované, odhalené a až potom ich môžeme cielene rozvíjať. Silné deti sú potom tie, ktorým to rodičia umožnili. Na odhalenie silných stránok je však potrebná pestrosť, skúšanie nových aktivít a opúšťanie starých.
Pestrosť aktivít
Pomáha si všímať, čo naše deti láka, kam smerujú, čo preferujú. Sú deti, ktoré celý deň normálne nechodia, ale ho celý preskáču a pretancujú. Takým sa zíde pohybový krúžok. Iné sa zahĺbia do krížoviek, hlavolamov, či logických príkladov a vôbec im to nepríde, že to nie je hra. Pre nich je. Také preferujú šachy a spoločenské hry.
Iné deti chcú byť stále v kontakte s druhými, radi sa rozprávajú a to je pre nich radostné strávenie času. Ďalšie filozofujú, pýtajú sa, chcú čítať knihy, či pozerať dokumenty o dinosauroch.
Avšak prvých desať rokov je väčšina detí nevyhranená. Nie je na nich vidieť ich výrazná preferencia a preto je dobré, ak ich detstvo má pestré možnosti. A rodičia ich v rôznorodých činnostiach podporujú.
Aby nevznikol omyl – nejde o to, aby rodičia robili deťom pestrý program a platili im rôznorodé krúžky, kde sa ich silné stránky prejavia.
Najlepší pestrý program je pestré spoločenstvo detí a dospelých, ktorí sa stretávajú na návštevách, chodia spolu von, idú do prírody, robia si ohníky, stanujú na lúke alebo si grilujú pred domom, či v záhrade. Väčšinu programu si vtedy spravia deti medzi sebou sami.
Dokonalý rodič nie je ten, čo spraví všetok program pre dieťa a s dieťaťom (závisí však od veku), ale ten, čo mu pripraví adekvátne prostredie s množstvom podnetov a kamarátov.
Skúšanie a objavovanie nových činností
Je bežné a normále, že až po vysokú školu, je pre deti skôr typické, že menia svoje zameranie, menia svoje záujmy. Testujú, skúšajú, nadchnú sa pre niečo nové – a potom ich to prejde.
Silné stránky detí sa testujú v rôznorodých činnostiach a preto je v poriadku nechať deťom voľnosť krúžky a záujmy meniť. Podporiť ich môžeme práve tým, že im doprajeme slobodu v experimentovaní, zisťovaní, nadchýnaní sa pre nové činnosti.
Nevyčítajte im: Ty pri ničom dlho nevydržíš. Každý rok sa nadchneš pre niečo iné. Ako ti máme veriť, že tento krúžok ťa bude naozaj baviť, keď stále meníš názory?
Takýto prístup vychádza z nevypovedaného presvedčenia rodičov, že naozajstný talent sa rozvíja od škôlky – ako keby každý mal byť Mozart. Mimochodom, Bill Gates začal programovať až v pätnástich. Dnes by sa mnohý rodič vzrušoval nad tým, že to je strašne neskoro. Nuž, nie je.
Na druhej strane, aj pri zmenách koníčkov a záujmov dieťaťa, sa často udržuje červená niť schopností, ktoré sa rozvíjajú neustále. Aj keď dieťa každé dva roky mení športový krúžok, tak je to stále o pohybe a koordinácii tela. Mnohé silné stránky nie sú spojené s konkrétnou činnosťou, ale prejavujú sa v rôznych formách činností. Písať si denník a potom zaznamenávať sny, vymýšľať bláznivé rýmovačky, veľa čítať, písať blog a knihy a zabávať sa na vtipoch a slovných hračkách – sú všetko rôzne formy práce so slovom a táto silná stránka sa všetkými činnosťami rozvíja.
Zhodou okolností je to celkom podobné tomu, čo ide v nejakej miere aj mne. Silná stránka práce so slovom sa u mňa prejavila tri dni pred parlamentnými voľbami aj takto.
Opúšťanie záujmov a prelietavosť
Iné mylné presvedčenie rodičov je, že menenie záujmov ich dieťaťa ukazuje na neschopnosť si vybrať. Ale nie je to tak.
Zmena záujmov, najmä celú základnú školu, je dôležitá práve na to, aby si dieťa našlo, čo ho priťahuje. A rovnako ukazuje na to, že dieťa vie odhadnúť, čo ho nenapĺňa. To je obvykle spojené s tým, že v danej činnosti sa neprejavujú silné stránky dieťaťa.
Samozrejme, môže to byť aj nedostatkom vytrvalosti, čo je v mladšom veku prirodzené, alebo aj tým, že mnohé činnosti začínajú byť zaujímavé až od istej úrovne ich zvládnutia. Skrátka, tenis nie je vôbec zaujímavý, pokiaľ nevieme ani raz úderom dostať loptičku na súperovú stranu, ale chvíľu trvá, kým sa to naučíme.
Pri x-tej zmene krúžku, či koníčka môžeme vysvetliť nášmu dieťaťu, v čom je zotrvanie pri nejakom športe alebo krúžku prínosné. Napríklad, že ak vydrží dlhšie ako niekoľko mesiacov, tak sa v ňom o kúsok viac zlepší a začne sa mu dariť a potom ho to bude viac baviť.
Ja som hral na klavír, tak aj ty budeš
Smutný je skôr opak. Nie je neobvyklé, že rodičia s hudobným talentom nútia dieťa chodiť na hudobku. Trýznia ho desaťročie a dieťa neznáša nielen svoj hudobný nástroj, ale aj hudbu ako takú. Ale najhoršie je to, že dieťa nenávidí ešte aj seba, že sa nedokázalo vzoprieť a hnevá sa na rodičov, že boli takí necitliví a nátlakoví.
Deti, ktoré boli rodičmi dotlačené k tomu, v čom sa majú rozvíjať, niekedy premárnia celé svoje detstvo a mladosť. Dajte si pozor, aby ste svoje dieťa nenútili do činností kvôli svojim sebeckým motívom alebo slepote. Často deti prerábame miesto toho, aby sme ich rozvíjali.
Najčastejšie nesprávne motívy rozvíjania silných stránok detí sú:
- moje deti zdedili po mne moje silné stránky (keď mne ide matika, tak pôjde aj tebe),
- kvôli rodinnej tradícii (ja som lekár, tak aj ty budeš)
- alebo rodičovskému pragmatizmu (tenisti sú milionári, hybaj na tenis).
Výsledkom takejto rodičovskej vypočítavosti a manipulácie potom môže byť úplný opak – deti sa desaťročia venovali niečomu, čo nemuselo byť ich silnou stránkou. A ich ozajstné silné stránky spali a nemali možnosť sa rozvinúť. A výsledkom je, že v dospelosti potom nečakane, na rodičovské prekvapenie, úplne zmenia svoje zameranie.
A potom nás na sociálnych sieťach oblažujú statusmi o tom, že konečne našli svoje poslanie. 🙂
A na záver si trocha kopnem do virtuálneho sveta, v ktorom dospelí aj deti trávia stále viac času.
Virtuálny svet silné deti skôr oslabuje
Posledný celoslovenský prieskum UCM v Trnave ukázal, že strávime v priemere skoro 29 hodín týždenne, teda 4 hodiny denne na mobile, z toho viac ako 2 hodiny na sociálnych sieťach. Podľa veku sa čas strávený online rôzni – mladí do 19 rokov trávia online oveľa viac času ako ľudia nad 40 rokov.
Mladí strávia online až 9 a štvrť hodiny denne!
Každý rok sa zosilňujú dve nebezpečné tendencie spojené s digitálnymi médiami:
- stále mladšie deti majú voľný prístup k smartfónom alebo už majú svoje vlastné digitálne obrazovky (už aj predškoláci)
- a deti a mladí ľudia stále viac času trávia pred obrazovkami pasívnym konzumom obsahu.
K nedostatku pohybu, k nedostatku pobytu vonku, k nedostatku času stráveného s inými živými ľuďmi sa pridáva „zosilňovač“ všetkých týchto negatívnych tendencií – trávenie času vo virtuálnom svete.
Trávenie dlhých hodín voľného času pred obrazovkami rozvoj silných stránok spomaľuje.
Deti vtedy obvykle nerobia produktívne činnosti a ich silné stránky sa nemajú ako rozvíjať.
Jedine, že by v TV pozerali náučné dokumenty a na počítači programovali alebo písali blog. Alebo keby na smartfóne skladali v aplikácii hudbu, strihali videofilm alebo cez sociálne siete organizovali spoločenské akcie, či šírili svojpomocne vytvorené videá na témy, čo ich zaujímajú. Ale to robia zriedka, skôr sa pasívne zabávajú.
Aj keby deti vo virtuálnom svete robili produktívne činnosti – často ich virtuálna podoba nemá taký intenzívny tréningový dopad ako v offline svete. Viac o negatívnom vplyve digitálnych médií nájdete aj v týchto článkoch.
Silné deti majú aj slabé stránky
Niekedy sa rodičom darí ľahšie si všimnúť slabé stránky svojich detí, než tie silné. Môžeme si všímať v akých oblastiach sú naše deti bezradné, nerozumejú im a strácajú sa v nich. Aj podľa toho, čo nám hovoria učitelia, môžeme vidieť, že jednému ide matematika tak poľahky ako druhému kreslenie. A naopak. Niekomu môže kreslenie, pohyb a rozhovory s cudzími ľuďmi spôsobovať čisté utrpenie rovnako ako inému dieťaťu matematika.
To neznamená, že budeme deti podporovať, aby sa činnostiam, ktoré im nejdú vyhýbali. Skôr by sme ich mali podporovať a ukazovať im taktiky ako veci, pre ktoré majú menej predpokladov, dokázali zvládnuť aspoň uspokojivo.
Silné stránky má každý
Záverom len odkaz na tento článok – nájdete v ňom jeden z pohľadov na silné stránky a aj vysvetlenie prečo na nich tak záleží.
Ak ste sa dočítali až sem, tak ste asi boli motivovaní a/alebo čítanie a trpezlivosť a zvedavosť sú vaše silné stránky 🙂