psychológia šťastia titulka

Šťastie ide cez žalúdok

Ja viem, ja viem. Správne sa hovorí: Láska ide cez žalúdok. Ale v tomto článku prinesiem niekoľko argumentov prečo aj šťastie ide rovnakou cestou. A jej najhlavnejšia časť nie ani pri láske ani prišťastí žalúdok, ale črevá.

(menej ako 13 minút stráviteľného čítania, 1641 slov, 2 strany)


Keď sa po oplodnení začínajú množiť bunky budúceho človeka, postupne sa začnú z buniek vytvárať tri trubice:

  1. krvný obeh so srdcom,
  2. nervová sústava s mozgom
  3. a tráviaca sústava s dvoma koncami. S ústami a konečníkom.

Ľudia veľmi radi hovoria o srdci aj o mozgu. Pokladáme ich za najdôležitejšie orgány tela. Dokonca sa oveľa častejšie a oveľa radšej rozprávame o produktoch týchto orgánov – o svojich myšlienkach a emóciách (aj keď tie v srdci nesídlia).

Črevá sú fuj? Prečo?

Avšak o tráviacej sústave ľudia hovoria neradi. Hovoriť o jej produktoch s kamarátmi, na rodinných stretnutiach, či v práci je skoro tabu. Výnimkou sú čerstvé mamičky alebo pacienti v nemocnici. Zdraví ľudia sa v konverzácii črevám a ich produktom oblúkom vyhýbajú. Keď začnete pred ostatnými hovoriť o tráviacej sústave a blížiť sa k jej dolnému koncu, tak diskusia stíchne, a časť ľudí so znechutením odíde.

Pritom táto tretia trubica, naša tráviaca sústava, je rovnako dôležitá ako krvný obeh a nervová sústava.

V literatúre o ľudskom tele je posledných 15 rokov najrozšírenejšou témou mozog, neuroplasticita a neuroveda. Písať a hovoriť o mozgu s nadšením je skvelé a záujem o mozog prevalcoval všetky ostatné časti nášho tela. Zaslúžene. Mozog síce zohráva kľúčovú rolu pri našom šťastí, avšak nie je jediný, kto ho ovplyvňuje.

taktne o tráviacom trakte črevá žalúdok

V roku 2014 medzi populárno-vedeckú literatúru vpálila ako kométa úžasná kniha Taktne o tráviacom trakte od Giulii Enders.

Enders je mladá nemecká lekárka a v rozhovoroch s priateľmi zistila, že ich fascinuje baviť sa o jej špecifickej záľube. O črevách a vylučovaní. Dokonca o tom mala prednášku a video z nej sa na Youtube stalo hitom. Dnes má viac ako milión vzhliadnutí (je v nemčine a má anglické titulky).

Kniha má vynikajúci preklad a prekladateľom sa podarilo zachovať šarmantnosť a rozkošnosť tejto knihy. Je úžasné ako sa Enders podarilo, o veciach pre mnohých nechutných, písať spôsobom, ktorým sa obvykle píše o mačiatkach a o deťoch. Kontrast roztomilého jazyka s obsahom našich čriev pridáva knihe na atraktivite. Roztomilým doplnkom sú ilustrácie v podobnom štýle ako je text. O naivné a inteligentné kresby sa zaslúžila sestra autorky Jill Enders.

Príklady rozkošného jazyka:

  • Grgnutie alebo uľavenie si od vetrov možno pôsobí neokrôchane, ale pohyby, ktoré pri nich črevo vykoná, sú jemné ako tanec baletky.
  • Od torty na tanieri až po kôpku v záchodovej mise to trvá priemerne jeden deň. Rýchle črevá to stihnú za osem hodín a pomalým to môže trvať tri a pol dňa. Tým, že sa v črevách všetko premiešava, niektoré zvyšky po torte môžu opustiť hrubé črevo už po dvanástich hodinách, iné si v „salóniku“ počkajú aj 42 hodín.
  • Naše črevá sú tá časť nášho tela, nad ktorou sa zamýšľame najmä v súvislosti s malými hnedými kôpkami a zvukmi úľavy v rôznych tóninách.

kresba: Jill Enders
(sestra autorky knihy)

Zaujímavosti tráviaceho traktu

V knihe sa dozviete veľa faktických zaujímavostí. Tu je niekoľko z nich, ktoré zaujali mňa:

  • na svete žije 1,2 miliardy ľudí, ktorí pri vykonávaní veľkej potreby drepia. Preto majú títo ľudia podstatne menej hemoroidov ako tí sediaci.
  • Počas dňa vyprodukujeme skoro 1 liter slín. Počas spánku sa netvoria, inak by sme museli každý deň vymieňať posteľné prádlo.
  • Sliny sa tvoria z krvi, ktorá sa filtruje v slinných žľazách. Vápnik, hormóny a ochranné látky prechádzajú z krvi do slín. Preto sa zo vzorky slín dá zistiť imunitné ochorenie alebo sa v nej dajú vyšetriť niektoré hormóny.
  • V slinách sa nachádza látka proti bolesti, ktorá je oveľa silnejšia ako morfium. Volá sa opiorfín. Opiorfín má aj antidepresívne účinky. Stres je asi predsa len lepšie zajedať ako si odpľúvať.

Črevá a ich obyvatelia

  • Viac než 95% všetkých baktérií sveta človeku nijako neškodia, ba práve mnohé z nich nám pomáhajú. A mnohé z nich žijú v našich črevách.
  • V čreve sídlia dve tretiny imunitného systému – a preto je celkom zásadné mať črevá v dobrej kondícii.
  • V čreve sa vytvára viac ako 20 hormónov – niektoré sú zásadné pre naše pocity šťastia.
  • Črevá sú náš najväčší orgán. Na našom trávení sa podieľa plocha, ktorá je stokrát väčšia ako povrch našej kože.
  • Únava po jedle síce vyrušuje mozog pri práci, ale tenké črevo sa pri nej cíti senzačne. Keď po jedle oddychujeme, črevo dokáže získať z jedla viac energie ako keď je plné stresových hormónov.
  • 99% mikroorganizmov, ktoré žijú v našom tele, žije v našich črevách. Nie sú to naše bunky, ale sú súčasťou nášho tela.
  • V našom čreve je 10x toľko baktérií ako je všetkých buniek nášho tela.
  • V črevách je asi 100 biliónov baktérií a môžu vážiť až 2 kilogramy (!).
  • Priemerná váha našich tráviacich baktérií sa však obvykle blíži váhe nášho mozgu (cca 1,4 kg). Takže aj z tohoto pohľadu sú to porovnateľné orgány.
  • V jednom grame stolice vylúčime z tela viac baktérií ako je ľudí na našej planéte. Pche! A že my sme preľudnení 🙂
črevá žalúdok
S týmito živočíšnymi druhmi máme spoločné gény.

Všetky naše črevné baktérie majú spolu 160-krát viac génov ako človek.Veľkú časť génov máme spoločných s našimi baktériami, lebo máme spoločných predkov. Avšak časť génov sme získali od baktérií priamo (nepýtajte sa ma ako). Spolu máme asi 37% génov rovnakých s baktériami.Kompletný genóm máme zmapovaný už od roku 2001. Na mape našich baktérií sa však začalo pracovať až v roku 2007.

(Pokračovanie na ďalšej strane)

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Návrat hore