Mnohí sa ma pýtajú na definíciu šťastia. A oprávnene. Niekedy ľudia pojem šťastie používajú ako označenie pozitívnej náhody alebo keď sa niekto vyhol niečomu nepríjemnému: Mal si ty ale šťastie! Inokedy nazývajú šťastím niečo všeobecne príjemné, ale nejasné a neuchopiteľné Nuž, tu si povieme, že šťastie je aktuálne prežívanie aj racionálne vyhodnotenie posledného obdobia.

(čítanie na menej ako 9 minút, 1130 slov)

Viacerými článkami, ktorými budem definovať šťastie, to chcem napraviť, spresniť a ujasniť.

Šťastie a well-being

Aj psychológovia skúmajúci šťastie, spojení pod hlavičkou Pozitívna psychológia, sa zvyknú vyhýbať pojmu šťastie a radšej ho nahrádzajú pojmom well-being (spokojnosť). Robia to nielen preto, že šťastie malo v rôznych obdobiach rôzne významy, nielen preto, že aj dnes je to v rôznych kontextoch používaný a často sprofanovaný pojem.

Je to aj preto, že šťastie je častejšie spájané s aktuálnym prežívaním šťastia. Pritom šťastie je aj dlhodobé a často vzniká viac z racionálnych ako emocionálnych hodnotení toho, ako dobre sa máme.

Tak sa pozrime na oba rozmery šťastia – aktuálne prežívanie a dlhodobú spokojnosť.

Je to podobné tomu ako keby sme sa rozprávali o počasí alebo o podnebí. Teda, či je práve teraz slnečno alebo oblačno (počasie), alebo či sa rozprávame o dlhšom období s rôznym počasím, ale dlhodobými, častými a rovnakými prejavmi (podnebie). Môžeme mať mrazivé podnebie ako v Antarktíde, ale sem-tam sa oteplí, lebo je krátke leto, alebo môžeme mať podnebie ako v Kalifornii a sem-tam príde tornádo, ale inak je tam teplo a sucho.

Aktuálne prežívanie – šťastie a jeho parametre

Ak by sme merali šťastie iba podľa toho ako sa práve teraz cítime, tak by sme sa mali orientovať podľa dvoch parametrov emócií – aký majú emócie náboj a akú majú intenzitu.

Keby sme hovorili o náboji (pojem skôr z fyziky ako z vojenského prostredia), alebo inak povedané o emočných póloch – tak by sme sa pýtali na to, či prežívame negatívne alebo pozitívne emócie. Cítime sa príjemne alebo nepríjemne?

Ak by sme hovorili o intenzite prežívaných emócií, a je to jedno či negatívnych alebo pozitívnych, tak by sme sa pýtali – prežívame vzrušenie alebo uvoľnenie?

Predpokladám, že pri prežívaní šťastia ako jeho ukazovateľ budeme vnímať najmä pozitívne emócie. Tie sa prejavujú v celom spektre intenzity – od silného vzrušenia až po príjemné a hlboké uvoľnenie.

Pozitívne vzrušenie

Ako vzrušujúce prežívame tie emócie, ktoré nás energizujú (doslova). Sú to emócie, počas ktorých sa vzrušenie prejavuje na fyzickej úrovni tak, že rýchejšie dýchame, rýchlejšie bije srdce a tak telo pumpuje krv a s jej pomocou dostávame cukor a kyslík do svalov, do tváre a do hlavy. Počas toho prežívame emócie ako nadšenie, radosť, zamilovanosť, prekvapenie… (z tých negatívnych a vzrušujúcich tak prežívame napríklad strach a hnev).

Pri pozitívnych emóciách –  máme tendenciu skákať, mávať rukami, objímať a bozkávať druhých, výskať. Všetko sa nám zdá vtedy úžasné, nádherné, optimistické, priateľské a – pozitívne vzrušujúce.

Pozitívne uvoľnenie

Ako uvoľňujúce prežívame emócie, ktoré spôsobujú, že máme chuť sedieť, byť potichu a rozjímať. A je to aj naopak – počas fyzického pokoja – keď sedíme, sme potichu, nehýbeme sa a nerobíme žiadnu činnosť – tak sa v nás aj na psychologickej úrovni rozleje pokoj a uvoľnenie.

To zažívajú všetci, čo si vedia aj počas nabitého dňa sadnúť na lavičku v parku, či po namáhavom výstupe sa kochať z výhľadu, alebo to vieme zažiť počas meditácie, či dokonca aj počas šoférovania autom.

Pozitívne emócie spojené s uvoľnením sú napríklad spokojnosť, úľava, láska (v zmysle náklonnosť, porozumenie, prepojenie), vďačnosť…

Počas takéhoto uvoľnenia prežívame pokoj, bezpečie, tichú radosť, a niekedy aj lásku, súcit, prepojenie s prírodou a ľudstvom, či dokonca zmierenie so svojím životom či so smrťou.

Dôležité je uvedomiť si štyri veci

1. Psychosomatika

Psychosomatika funguje preto tak ako funguje, lebo telo a duša jedno sú.

Emócie vždy sprevádza aj adekvátny telesný stav (nabudenie alebo uvoľnenie). Platí to ale aj naopak – keď prežívame jeden z týchto telesných stavov (vzrušenie alebo uvoľnenie), tak ho zvyknú sprevádzať aj adekvátne emócie.

Skrátka spojenie telesného a duševného v praxi. Takže si vieme telesným nabudením vyvolať adekvátne vzrušujúce emócie. Keď športujeme, tak nabudzujeme telo, ale sprievodným javom je prežívanie radostných emócií. Keď sa zámerne fyzicky uvoľníme, napríklad pri meditácii, tak toto uvoľnenie prináša so sebou prežívanie pokoja, súcitu, vďačnosti, prijímania…

2. Akcia-reakcia – alebo aktívne vyvolávanie emócií

Chceme byť šťastní, chceme prežívať stavy spájané so šťastím – a preto je dôležité si uvedomiť, že nie sme len reaktívne tvory. Nemusíme čakať, kedy nastane niečo, čo v nás vyvolá pozitívne emócie.

Emócie a aj adekvátne telesné stavy si vieme sami vyvolať. Vieme ísť športovať, aby sme sa cítili lepšie, vieme sa stretnúť s kamarátmi, s ktorými sa nasmejeme, vieme si sadnúť na balkón s kávou, vieme meditovať a rozjímať. A tak si vieme aktívne vyvolávať stavy, ktoré napĺňajú našu potrebu byť šťastný.

3. Frekvencia je dôležitejšia ako intenzita (nehovorím o sexe).

Pri aktuálnom prežívaní šťastia sa ukazuje, že nezáleží až tak na tom aké intenzívne sú tieto príjemné emócie – nepotrebujeme zažívať extázu, či erotické poblúznenie (aj keď aj to je super zažiť niekoľkokrát za život :-)).

Dôležitejšie ako sila emócií je to, ako často si takéto pozitívne emócie doprajeme a ako dlho ich prežívame. Ak si vieme počas dňa dopriať, vyvolať a užiť takéto zážitky – doma či v práci – tak celý deň potom vnímame ako lepší, úspešnejší, obohacujúcejší – a teda ako šťastnejší.

4. Ako zmýšľame, tak aj prežívame emócie

Keď prežívame pozitívne emócie, tak to nie je spojené iba s istým príjemným fyzickým naladením. Je to spojené najmä s istým postojom, s istým myšlienkovým nastavením. Neexistuje myšlienka bez emócie, a nie je emócia, ktorá by nebola sprevádzaná myšlienkou.

Naše nastavenie voči veciam, ktoré sa dejú okolo nás, postoj voči problémom a ľuďom, a prístup k sebe samému ovplyvňujú aké emócie sa v nás objavujú. Na tú istú vec, udalosť či človeka sa môžeme pozerať rôznym spôsobom – niekoho kto je zhovorčivý môžeme vnímať ako otravného alebo ako zdieľneho nadšenca. To, ako sa na neho pozeráme potom ovplyvňuje ako sa voči nemu aj cítime.

Ak sme teda voči druhým otvorení, ak sme prijímajúci, ak sme láskavejší voči svojim slabostiam a omylom, ak sme optimistickí voči veciam, ktoré sú náročné, tak aj oveľa pravdepodobnejšie budeme reagovať pozitívnymi emóciami.

Svoje aktuálne prežívanie máme vo veľkej miere vo svojej moci a vieme ho ovplyvňovať tak, aby sme neboli iba vláčení osudom, ale boli aj v nejakej miere jeho strojcami. Platí to pre našu prácu, pre naše vzťahy, rovnako ako pre naše šťastie a jeho aktuálne prežívanie.

PS: Len pre istotu.
Nehovorím o správnych a nesprávnych emóciách – ale o tom, že niektoré emócie prežívame ako príjemné a iné ako nepríjemné. Všetky emócie, aj pozitívne aj negatívne, sú obvykle v niečom užitočné. A keď prekročíme nejakú hranicu, tak všetky môžu byť neužitočné. Tak, ako všetko.

Všetkého málo nám chýba, a všetkého veľa nám škodí.
(nové slovenské ľudové porekadlo)

V ďalšom článku sa pozrieme na dlhodobý a skôr racionálny rozmer šťastia – ktorý sa obvykle nazýva well-being.